Napriek tomu, že máme za sebou leto, v slovenskej politike rozhodne nebola uhorková sezóna. Jedni odchádzajú, iní neodchádzajú a ty sa možno už strácaš v tom, čo sa bude diať potom. Vládna kríza vrcholí a tu sú tri možnosti, ako môže dopadnúť.
Menšinová vláda
Keď vládnucu koalíciu opustí niektorá zo strán a koalícia už nemá väčšinu kresiel v parlamente, hovoríme o menšinovej vláde.
Nemať v koalícii ani polovicu poslancov zároveň znamená, že takejto vláde môžu o to ťažšie prechádzať zákony. Musí sa spoliehať na podporu nezaradených či opozičných poslancov. A to nie je pri napĺňaní cieľov práve najefektívnejšie.
Demisia vlády a predčasné voľby
Vláda môže podať aj demisiu, teda niečo ako dať v práci výpoveď, ak sa rozhodnú, že ich vládnutie už naozaj nemá zmysel. Predčasné voľby ale nebudú možné bez prijatia ústavného zákona o tom, že parlament si skracuje volebné obdobie. Na to je potrebných aspoň 90 hlasov poslancov.
Ak by toho vláda bola schopná, vládla by aj po demisii až do vzniku novej vlády po predčasných voľbách.
Úradnícka vláda
Úradnícka vláda je taká, v ktorej sedia nestranícki odborníci na jednotlivé oblasti. Teda napríklad odborníci na ekonómiu, právo alebo energetiku. Týchto odborníkov by do vlády vyberala prezidentka. Úradnícka vláda je len dočasná a prichádza do úvahy v momente, kedy stará vláda nie je už vôbec schopná dovládnuť. Vládla by do predčasných volieb, kým by nevznikla nová vláda zložená klasicky zo strán a politikov.
Niečo také však prichádza do úvahy iba v takej situácii, kedy by s tým súhlasila väčšina parlamentu aj stará vláda, je to teda veľmi málo pravdepodobné a v histórii samostatného Slovenska sa to ešte nestalo.
