Dielo „Fontána“ od Marcela Duchampa porazilo v ankete o najvplyvnejšie dielo 20. storočia aj Picassa alebo Warhola. Čím bol pisoár obrátený dole hlavou tak výnimočný?
V roku 1917 stál Spolok nezávislých umelcov pred vážnou dilemou. Ich pravidlom bolo, že každý, kto zaplatil členský poplatok, mohol u nich vystavovať. Keď sa ale Marcel Duchamp prihlásil s dielom, ktoré nebolo nič viac a nič menej ako pisoár otočený dole hlavou, nevedeli, čo majú robiť.
Pisoár predsa nemôže byť umenie! Bol to obyčajný keramický pisoár kúpený v obchode, akých bolo vyrobených tisícky rovnakých kusov. Duchamp ho na výstavu prihlásil anonymne, aby si otestoval odhodlanie komisie Spolku nezávislých umelcov, byť naozaj nezávislí a otvorení novým umelcom.
Nakoniec Fontánu v Spolku akceptovali, ale nevystavili. Dnes sa považuje za prelomové dielo, ktorým vzniká konceptuálne umenie.
Bohužiaľ, jej originál sa nezachoval. Fontánu odfotil fotograf Alfred Stieglitz a vyhodil preč.
Duchamp aj naďalej porušoval všetky pravidlá a stereotypy. V roku 1919 vzal reprodukciu Mony Lisy od Leonarda da Vinciho a „vylepšil“ ju bradou a fúzikmi. Na obraz navyše napísal L.H.O.O.Q., voľne preložiteľné ako „tá má ale sexi zadok“.
Po Duchampovi prestalo platiť všetko, čo bolo dovtedy v umení sväté. Inšpiroval k odvahe celé generácie umelcov tým, že myšlienka je tá najdôležitejšia časť umeleckého diela.
