Čítaš to, počúvaš to, no vieš, čo to znamená? Poďme si objasniť, čo je to trestné stíhanie.
Kedy môžeš byť trestne stíhaný?
Pokiaľ je podané na osobu trestné oznámenie, polícia sa ním začne zaoberať. Týmto momentom začína trestné konanie. Trestné oznámenie môže podať hocikto, ale taktiež môže začať trestné konanie polícia sama, keď má informácie z iných zdrojov o spáchaní trestného činu.
Polícia následne vyhodnocuje toto trestné oznámenie a má 4 možnosti, čo s ním môže spraviť:
- Odmietne ho a ukončí trestné konanie. To môže spraviť v prípade, že skutok nemožno označiť nielen za trestný čin, ale ani za priestupok.
- Podanie odovzdá ďalej, pokiaľ si myslí, že ide o priestupok, ktorý spadá pod inú štátnu inštitúciu. Priestupky spravidla prejednávajú okresné úrady, v niektorých prípadoch iné inštitúcie, napríklad mestská polícia.
- Trestné oznámenie sa odloží. To sa deje napríklad v prípade, že páchateľ zomrel, alebo ešte nie je trestne zodpovedný. To znamená, že ešte nedosiahol vek 14 rokov vtedy, keď vykonal skutok. Konanie sa v niektorých prípadoch odkladá aj vtedy, ak obeť trestného činu nesúhlasí s trestným konaním.
- No a poslednou možnosťou je to, že sa začne trestné stíhanie.
Hlavným cieľom trestného stíhania je zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré sa budú používať v ďalších krokoch v súdnom konaní.
Čo sa v tomto bode zisťuje?
🔎 čo sa stalo
🔎 aká škoda vznikla
🔎 kto je páchateľ a kto obeť
Ak policajt nájde konkrétneho páchateľa, alebo si je na základe dôkazov dosť istý, že ho našiel, môže vzniesť obvinenie.
V tomto momente môže prokurátor požiadať súd, aby obvineného vzal do väzby. O tom, či náš nový obvinený zostane počas konania na slobode alebo vo väzbe, musí rozhodnúť súd.
Väzobné stíhanie nie je trest
Je dôležité si zapamätať, že väzba nie je trest. Trest prichádza až vtedy, keď ťa súd právoplatne uzná za vinného. Než sa však z obvineného stane vinný, je obvykle ešte dlhá cesta.
Niekedy sa ti môže zdať, že vinník je jasný a mal by byť ihneď odsúdený a putovať do väzenia. V niektorých prípadoch, ktoré sú naozaj jasnejšie než facka, sa to aj deje. Napríklad, ak niekto šoféruje opitý a zastaví ho polícia. Taká vec sa obyčajne vybaví v takzvanom superrýchlom konaní. To však zákon umožňuje iba pri menej závažných skutkoch, kde je horná hranica možného trestu maximálne 3 roky.
Ak teda niekto nielenže šoféruje opitý, ale ešte pri tom aj spôsobí závažnú dopravnú nehodu, pri ktorej iných ľudí zraní či dokonca zabije, už sa takáto vec v superrýchlom konaní vybaviť nemôže. A dokonca ani do väzby do súd nemôže vziať, ak na to nie je závažný dôvod – napríklad silné podozrenie, že by sa páchateľ mohol pokúsiť ujsť zo Slovenska, ovplyvňovať svedkov, či dokonca pokračovať v páchaní zločinov.
Ak žiadna z takýchto podmienok nie je splnená, tak aj páchateľ hrozného činu musí na svoje odsúdenie počkať na slobode.
Prezumpcia neviny sa musí dodržiavať
V emočne vypätých situáciách sa nám to nemusí úplne páčiť, no vychádza to z jedného zo základných princípov právneho štátu – prezumpcie neviny. A pokiaľ si chceme zachovať demokraciu, musíme rešpektovať aj to, že človeka za vinného môže uznať jedine súd, nie verejná mienka či silné reči politikov.
Zdroje:
https://www.justice.gov.sk/sluzby/pomoc-obetiam/obete-trestnych-cinov/trestne-konanie/
Mgr. Eduard Csudai, PhD., Odbor Parlamentný inštitút: Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy niektorých aspektov väzby vo vybraných krajinách EÚ
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475/ https://www.minv.sk/?priestupky