Vonku sa začína mračiť a ty vieš, že príde búrka. Čo spravíš? Pôjdeš upratať všetky veci, ktoré by mohli zmoknúť, alebo sa začneš zamýšľať nad tým, aké je to nešťastie, že ide búrka a prečo sa všetko zlé deje práve tebe?
Pokiaľ si si vybral druhú možnosť, je dosť pravdepodobné, že sa rád či rada veľmi komplikovane zamýšľaš nad jednoduchými situáciami. Takéto rozmýšľanie sa volá aj overthinking.
Nie si sám
Poznáš ten pocit, keď si ľahneš do postele, no spánok neprichádza, pretože nedokážeš zastaviť prúd myšlienok? Nie si sám. Ľudia po celom svete trpia nespavosťou kvôli problému, ktorý sa volá overtkinking. Takéto nekonečné myšlienky vedú k problémom so zaspávaním až k insomnii, teda nespavosti. To celé samozrejme uberá z tvojej energie a dokonca ti takéto rozmýšľanie znižuje schopnosť byť kreatívny.
Myšlienky, ktoré si opakuješ v hlave znova a znova nijakým spôsobom neprispejú k riešeniu problémov. Ich hlavnou úlohou je vyvolať v tebe obavy a úzkosť.
Prečo? Keď myslíš na jednu vec dookola, nezostáva ti priestor na iné, produktívnejšie myšlienky. Keď sa v tomto procese zasekneš, je ťažké sa z neho dostať.
Overthinking nie je choroba, no môže z nej vychádzať. Často týmto problémom trpia ľudia, ktorí majú depresiu a úzkosti.
Podľa Forbes, 73 % ľudí vo veku od 25 do 35 rokov sú chronickí overthinkeri. Problém má teda viac ľudí, ako si si možno myslel. Ako zistiť, či patríš k nim?
Ako zistiť, či si overthinker?
Každý z času na čas riešime problém, ktorému venujeme viac pozornosti, ako si reálne zaslúži. Napríklad máš v škole prezentovať pred celou triedou výsledky svojej práce a bojíš sa, že sa strápniš, alebo ťa čakajú skúšky z vodičáku a nevieš prestať myslieť na pozdĺžne parkovanie, ktoré si si dobre nenacvičil.
Problémom je, keď ťa takéto ústráchané myšlienky sprevádzajú na každom kroku. Nie všetci ľudia, ktorí majú sklon k overthinkingu, budú mať rovnaké myšlienky. Niektorí sa boja ďalekej budúcnosti.
Čo ak si nenájdem dobrú prácu? Čo ak vážne ochoriem? Budúcnosť je neistá pre všetkých, no ľudia, ktorí sú overthinkeri, myslia na budúcnosť ako na niečo zlé či desivé. Predstavujú si všetky tragické scenáre, ktoré by sa im mohli stať.
Iní zase myslia intenzívne na chyby z minulosti.
Možno aj tvoji kamoši či kamošky stále dookola hovoria o bolestivom rozchode a nevedia sa v živote posunúť ďalej.
Nemusí to ale byť len spomienka na rozchod. Stačí, že overthinkerovi povieš na jeho účet niečo nepríjemné a on sa tým bude trápiť možno ešte roky.
Mnohí overthinkeri rozoberajú do hĺbky to, čo si o nich myslia druhí. Mysľočítači vedia, čo si o nich myslíš skôr, ako niečo povieš. Niektorí sa zase nevedia rozhodnúť čo si dajú na obed, či chcú ísť na vysokú alebo nie, či radšej zvoliť dovolenku na Slovensku alebo v zahraničí. Jednoducho zvažujú každú životnú možnosť nekonečne dlhý čas a život sa zatiaľ deje okolo nich.
Nech už ťa zaťažujú myšlienky na budúcnosť, minulosť alebo prítomnosť, problémom je, že ti idú v hlave dookola, dookola a dookola až sa pristihneš, že ti nezostáva čas na nič iné iba na negatívne myšlienky.
Poradenská psychologička Zahabiya Bambora zhrnula overthinking do troch kategórií:
🤯 katastrofické myšlienky – vždy myslíme len na tie najhoršie možné scenáre
🤯 čierno-biele myšlienky – buď to dopadne dobre alebo zle, nevidíme akýsi stred
🤯 berieš si všetko osobne – cítiš sa za všetko zodpovedný, berieš na seba zodpovednosť za všetko zlé, čo sa v okolí udeje
Ako prestať overtkinkovať?
Jednoducho prestaň toľko rozmýšľať.
Toto ti možno povie osoba, ktorá nikdy nezažila takýto problém. Britský klinický psychológ a tvorca metakognitívnej psychológie Adrian Wells vo svojom článku opísal dve cvičenia, ktoré môžu pomôcť s overthinkingom aj tebe.
Jeho teória je postavená na tom, že vždy na začiatku celého overthinkingu je jedna spúšťacia myšlienka, na ktorú potom osoba nadviaže ďalšie a ďalšie. Čo je dôležité, je spoznať tento spúšťač a zabrániť tomu, aby ťa prinútil rozvíjať myšlienku a opakovať ju.
- Nájdi si miesto, kde budeš počuť viac zvukov ako napríklad štekanie psa, vŕtanie, v pozadí premávku áut, vtáči štebot alebo čokoľvek iné. Vyber si 4 zvuky. Zober si stopky a na každý z týchto zvukov sa sústreď cca 10 sekúnd. Po dvoch minútach cvičenie zopakuj, ale na každý zvuk sa sústreď len dve sekundy.
Týmto spôsobom by si sa mal naučiť rýchlo meniť svoju pozornosť z jednej veci na druhú. Podobne ako vo fitku cvičíš, aby si nabral svaly, aj tvoj mozog potrebuje nabrať svaly, aby sa dokázal ubrániť nepríjemným, negatívnym myšlienkam.
- Na druhé cvičenie, ktoré robí Wells aj so svojimi pacientmi, budeš potrebovať fixku na okno. Napíšeš ňou na okno spúšťaciu myšlienku, ktorá ťa trápi. Potom zaostríš pohľad na výhľad za myšlienkou. Budeš si všímať okolie, budovy, prírodu a čokoľvek ďalšie, čo ťa zaujme. Po chvíli sa opäť vrátiš k myšlienke, no kedykoľvek sa budeš môcť pozrieť späť za ňu. Táto metóda má pacienta naučiť to, že vieme ovládať svoju pozornosť, pokiaľ ju budeme trénovať.
Pri overtkinkovaní pomáha aj uvedomiť si, aké emócie prežívame, keď nad problémom priveľmi uvažujeme a pracovať s nimi. Taktiež môžeš vyskúšať meditačné metódy, nájsť si niečo, čo ťa rozptýli, aby si prestal toľko premýšľať alebo napríklad pozrieť sa na tento problém s nadhľadom a spýtať sa sám seba, či ti stojí za to, premýšľať nad vecou, na ktorú ty alebo tvoje okolie zabudnete do týždňa.
Existuje mnoho ďalších viac aj menej užitočných techník, ktoré si vieš nájsť na internete. Pokiaľ však máš pocit, že svoj problém nedokážeš ovládať, ale naopak problém ovláda teba, je dobré vyhľadať pomoc odborníka.
Zdroj titulnej fotografie: Canva
