Migranti na Slovensku: Reálna hrozba alebo predvolebná kampaň?

Kampaň vrcholí, do volieb zostávajú už len približne 3 týždne a politici vyťahujú svoje posledné esá z rukáva. Po medveďovi hnedom, o ktorom po pár týždňoch ani chýru, ani slychu, prišli na rad, ako inak, migranti. Tí boli strašiakom aj pred voľbami v roku 2016. Je sa reálne čoho báť alebo ide len o umelo nafúknutú tému?

Utečenci, ktorí sú vo Veľkom Krtíši, nechcú azyl na Slovensku

Nikto nepopiera, že počet utečencov a migrantov na Slovensku vzrástol. Vo výnimočných prípadoch sa aj stane, že nejakého z nich môžete stretnúť, no netreba hneď panikáriť. Mnoho z týchto ľudí uteká pred vojnou, nejde teda ani o migrantov, ale o utečencov – rovnako, ako keď minulý rok po začiatku vojny Ruska proti Ukrajine utekali cez Slovensko tisíce ukrajinských žien a detí. 

Zdroj: Canva

Samozrejme, okrem utečencov sú medzi nimi aj ekonomickí migranti, ktorí sa snažia nájsť lepší a znesiteľnejší život v Európe. Zo svojej krajiny utekajú pred chudobou, ale aj pred politickým útlakom – tento rok napríklad veľmi vzrástol počet ľudí, ktorí utekajú z Turecka, kde už nevedia vydržať žiť v autokratickom režime, ktorý tam zaviedol prezident Recep Tayyip Erdogan. Títo migranti a utečenci však majú jedno spoločné: odmietajú zostať na Slovensku a snažia sa dostať do krajín Západnej Európy.

Trasa migrantov prichádzajúcich do Európy väčšinou vedie cez Maďarsko, kam prichádzajú zo Srbska alebo Rumunska. Tí, ktorým sa už podarilo získať azyl v niektorej z európskych krajín, pracujú najmä v ubytovacích alebo stravovacích službách, v domácnostiach či v stavebníctve. 

Často teda hovoríme o zamestnaniach, ktorým sa ľudia z Európy vyhýbajú. Migranti preto môžu byť pre našu spoločnosť prospešní.

Zdroj: giphy.com

Prečo sa z toho potom stal problém?

Pretože počet nelegálnych migrantov vzrástol. Kým v roku 2015 prišlo na Slovensko 2 535 takýchto osôb, len od začiatku tohto roka je to už 25 212. Polícia sa teda musí pasovať s väčším množstvom ľudí, ktorým potrebuje vybaviť potrebné doklady. Predstav si to ako pri vstupe na festival, keď sa chce na bráne v jednej chvíli registrovať priveľa ľudí a dobrovoľníci nestíhajú. Presne takýto lievik teraz vzniká vo Veľkom Krtíši. 

Je ťažké presne povedať, čo to zapríčinilo, ale ponúkajú sa nám dve vysvetlenia. Vojenské konflikty na Blízkom či Strednom východe, teda v krajinách ako Sýria, Irak, Afganistan neustávajú a aj v ďalších krajinách ako Turecko či Maroko sa zhoršuje ekonomická aj politická situácia, a ľudia nechcú žiť v neustálom strachu. 

K nim pribudli aj ľudia, ktorým sa zhoršili životné podmienky po febuárovom obrovskom zemetrasení, ktoré zasiahlo Turecko a Sýriu. Títo ľudia preto hľadajú východiská po vzore svojich príbuzných a známych. Tým sa podarilo dostať do bezpečnej a prosperujúcej Európskej únie a znova naštartovať svoj život prakticky bez strachu z prenasledovania alebo o svoj holý život.

Zdroj: Canva

Druhým dôvodom, prečo sa na Slovensku zvýšil počet utečencov a migrantov, je skutočnosť, že Maďarsko prepustilo z väzenia viac ako tisíc prevádzačov, ktorí týchto ľudí nelegálne vozili do ďalších krajín, a teda aj k nám. Presný dôvod, prečo sa tak stalo, však zatiaľ nevieme. 

Keď nechcú zostať na Slovensku, prečo ich tu je čoraz viac? 

Kvôli komplikovaným administratívnym procesom. Problém je, že Slovensko ich ako jediná krajina počas ich cesty smerom  na Západ registruje. 

Všetci, ktorí sa snažia dostať ďalej, musia absolvovať rozhovory s tlmočníkom a policajtmi, ktorí im vydávajú takzvané potvrdenie o zotrvaní cudzinca. Žiadna iná krajina takéto tlačivo nevydáva. Preto sa čas, ktorý musia stráviť na Slovensku, naťahuje.

Migranti sa však nevyznajú v našom právnom systéme a mylne sa domnievajú, že je to povolenie na pobyt, ale nie je. 

Potvrdenie o zotrvaní cudzinca iba preukazuje, či už daný človek bol v minulosti riešený za nelegálny pobyt, alebo či pre nás nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu. Tento doklad slúži čisto len na administratívne účely na Slovensku a v praxi predstavuje skôr byrokratickú prekážku. V zahraničí je im prakticky na nič.

Zdroj: giphy.com

Paradoxom novej vlny strachu z migrantov je fakt, že politici, ktorí presadili zavedenie tohto papiera, ktorý ich sem láka, dnes najviac kričia, že sem nelegálni migranti prúdia. V realite im len vytvorili mylnú nádej, že s týmto dokumentom sa dostanú kamkoľvek chcú. 

Vláda v súčasnosti navrhuje, aby bolo toto opatrenie z našich zákonov vypustené. Schôdzu parlamentu sa však zatiaľ nepodarilo otvoriť, keďže  na ňu opakovane neprišiel minimálny potrebný počet poslancov.

Dôvod na obavy?

Potvrdenie, ktoré láka utečencov a migrantov z Blízkeho a Stredného východu absolvovať cestu na Západ cez Slovensko, nie je povolením na pobyt. Naopak, jasne hovorí, že cudzinci sú na území našej krajiny neoprávnene a ich pobyt je iba tolerovaný.

V praxi to znamená, že im v našej krajine dovolíme zostať maximálne 180 dní, pokiaľ  im podľa medzinárodných záväzkov musíme poskytnúť ochranu, alebo kým sa sami nerozhodnú územie Slovenskej republiky opustiť.

Samozrejme, je v záujme každého suverénneho štátu chrániť si svoje hranice a nevpúšťať na svoje územie osoby, ktoré by mohli ohroziť jeho bezpečnosť, alebo ktoré skrátka nemajú potrebné doklady na to, aby jej hranice prekračovali. Polícii preto začali na maďarsko-slovenskej hranici pomáhať aj vojaci.

Zdroj: giphy.com

Slovensko je súčasťou Schengenského priestoru, v ktorom platí voľný pohyb osôb. Vďaka tomu dnes nemusíš čakať 5 hodín na hraniciach, keď si chceš nakúpiť v Rakúsku, zájsť za kamošmi do Brna či vybehnúť po čerstvé krowky do Poľska.

Treba však povedať, že takýto voľný pohyb so sebou prináša aj viacero rizík. Riešením však nie je betónovať naše hranice, ale zlepšiť spoluprácu krajín, ktoré v Schengene sú. Tento problém totiž nezmizne, aj v súvislosti s krimatickou krízou sa bude opakovať a stupňovať a žiadna krajina ho nedokáže vyriešiť sama.

Ľudia o migrantoch šíria rôzne prifarbené alebo nepravdivé príbehy, ktoré majú ukázať, akí sú nebezpeční. Polícia na tieto dezinformácie upozorňuje a informovala, že zatiaľ nezaznamenala žiadny trestný čin a ani priestupok, ktorého by sa migranti na Slovensku dopustili. 

Práve preto je dôležité pripomínať si, prečo sem tí ľudia prišli, kam smerujú, a či reálne ohrozujú Slovensko, pretože fakty ukazujú niečo úplne iné. Niet divu, že politici túto tému vytiahli práve pred voľbami. Strach z neznámeho, ktorí v ľuďoch živia, je predsa najlepší nástroj na ich ovplyvňovanie.

Nemýľme si dojmy a pojmy

Migrantom si aj vtedy, keď sa presťahuješ do Brna za štúdiom, alebo keď odídeš pracovať do Nemecka. Zo slova migrant sa však stal strašiak a mnohým uniká jeho reálna pointa. Vysvetlime si preto pojmy, ktoré s touto témou súvisia.

Migrant je osoba, ktorá z akýchkoľvek dôvodov zmenila svoje prechodné alebo trvalé miesto pobytu. Na to, aby si legálne migroval, potrebuješ platné doklady, víza alebo povolenie na pobyt v krajine, do ktorej prichádzaš. Tých, ktorí prekračujú hranice bez dokladov, nazývame nelegálni migranti.

Utečenec je takisto migrant, ale taký, ktorý svoju krajinu nútene opustil kvôli kritickej situácii, v ktorej sa nachádza. Hovoríme napríklad o situáciách, keď je krajina pustošená vojnou, ničivými prírodnými katastrofami, či chudobou. Utečenci opúšťajú svoje domovy aj vtedy, keď im hrozí riziko prenasledovania z politických, rasových či náboženských dôvodov. 

Zdroj: giphy.com

Nelegálni migranti vstupujú do krajiny bez platných dokladov, bez víz a povolenia na pobyt. Z toho teda vyplýva, že byť migrantom samo osebe nie je nič zlé, pokiaľ máš na svoj pobyt vybavené potrebné papiere. 

Žiadateľ o azyl je človek, ktorý sám o sebe tvrdí, že je utečenec a žiada medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním alebo pred vážnou situáciou v krajine svojho pôvodu. Môže ísť napríklad o prenasledovanie z politických, náboženských či rasových dôvodov, alebo aj o nútené opustenie krajiny po prírodných kastrofách. 

Nie každý, kto si o takúto ochranu požiada, ju automaticky aj získa. Azylový proces trvá niekedy aj dlhé mesiace a nie pre všetkých sa končí úspechom. Žiadosť o azyl vybavuje na Slovensku cudzinecká polícia. Počas tejto doby sa žiadatelia nepohybujú v krajine voľne, ale sú umiestnení v záchytných alebo pohybových táboroch. 

Azylant je osoba, ktorej ministerstvo udelí azyl, a to len ak riadne objasní, že mu v jej krajine hrozí nebezpečenstvo alebo sa ukáže, že má dôvod na obavy z prenasledovania z rôznych – náboženských, politických či rasových dôvodov. Ministerstvo môže udeliť azyl aj z humanitných dôvodov.

Ako vyzerá cesta utečenca?

Ak zo svojej krajiny odchádzaš nedobrovoľne, napríklad pred vojnou, považujeme ťa za utečenca. Krajina, do ktorej prichádzaš, ťa vníma buď ako legálneho alebo nelegálneho – podľa toho, či sa dokážeš preukázať platnými dokladmi alebo nie.

Nelegálni migranti si potrebujú vybaviť potvrdenie o zotrvaní cudzinca, aby ich naše úrady dokázali identifikovať. Počas celého tohto procesu čakajú v detenčnom centre. Ak sa zistí, že cez našu krajinu cestujú bez toho, aby im hrozilo nejaké riziko (napríklad prenasledovanie v domácej krajine), tak môžu byť vyhostení. 

Pokiaľ sú ďalej považovaní za utečencov a polícia uzná, že majú relevantné dôvody, aby opustili svoj domov, môžu požiadať o azyl. Väčšina z nich to však na Slovensku aj tak nechce.

To, že migranti na Slovensku nechcú zostať, potvrdzuje aj fakt, koľko z nich si na Slovensku požiadalo o azyl. V roku 2021 to bolo 370 ľudí. Minulý rok toto číslo kvôli vojne Ruska proti Ukrajine vzrástlo na 547 – najväčšiu skupinu, 154 žiadostí, tvorili Ukrajinci, nasledovaní štátnymi príslušníkmi Turecka (76), Maroka (73) a Bangladéšu (53). Tento rok do 31. júla u nás o azyl žiadalo 284 ľudí, z toho väčšinu tvorili štátni príslušníci Turecka (72), nasledovaní Bangladéšanmi (59) a Ukrajincami (22).

Azyl sme v roku 2021 udelili 29 osobám, v roku 2022 ho získalo 23 žiadateľov a počas tohto roka bolo úspešných v azylovom procese zatiaľ 12 ľudí. 

Zdroj titulnej fotky: Canva