Možno si sa už aj ty nechal nachytať na šikovné obchodné triky, ktoré ťa nalákali kúpiť niečo, čo si v skutočnosti nepotreboval či nepotrebovala. Chceš zistiť, aké sú a ako fungujú?
„Môžem ťa zmanipulovať tak, aby si uveril niečomu, čomu skutočne neveríš. Všetky nástroje k tomu mi pritom dáš ty sám.“ Aj tak by sa v skratke dala zhrnúť online reklama a všetky triky, ktoré marketéri využívajú. Niektoré sú úplne oukej a je na nich postavený marketing ako taký, no niektoré sú už za hranicami etiky. Keď o nich vieš, nenecháš sa oklamať.
Fejkové nákupy
Určite si to zažil aj sám. Pozeráš si knižky na eshope a zrazu ti vyskočí bublinka: Alena zo Zvolena si kúpila celú sériu Harryho Pottera!
Ideš ďalej a do toho ďalšia bublinka: Jožko z obce Staškov si kúpil Pána prsteňov. No a keď chceš odísť, skúsia to s bublinkou znova.
Problém je, že Alena ani Jožko neexistujú a žiadne knihy si v skutočnosti nekúpili. Eshop sa v tebe iba snaží vzbudiť dojem, že o niečo prídeš, ak si knihu nekúpiš „aj ty”. Vyberá náhodné kombinácie mien, lokalít a produktov, aby si získal či získala pocit, že ak nenakúpiš, nebudeš medzi ostatných patriť.
Môže sa to stať len na podvedomej úrovni, no to je presne tá úroveň, na ktorú marketing cieli.
Vizuály aj vety, ktoré fungujú
Marketéri majú dáta na nekonečné množstvo vecí. Vedia napríklad povedať, či je väčšia pravdepodobnosť, že klikneš na zelené tlačidlo alebo na žlté. Takisto sa zahrávajú s tvojou pozornosťou, keď možnosť odhlásiť sa z newslettra alebo zavrieť okno schovajú úplne dole a použijú tú najmenšiu veľkosť písma, aká existuje.
Vedia sa aj hrať so slovami. Napríklad niektoré firmy formulujú svoje prihlasovanie na newsletter takto: „Chceli by sme vám posielať e-maily o nových ponukách a produktoch – ale ak si ich neželáte dostávať, začiarknite toto políčko.”
Skrátka, rátajú s tým, že málokto dočíta túto vetu do konca.
Confirmshaming
Chceš v appke kliknúť na to, že nedávaš žiadne sprepitné alebo sa chceš odhlásiť z newslettra. Vyskočí na teba text so smutnými smajlíkmi a dojemným textom o tom, či naozaj chceš vykonať tento hrozný čin, opustiť firmu a ako jej šéf už plače v kúte…
Na mnohých ľudí fungujú výčitky svedomia a radšej urobia, čo od nich stránka chce, ako by si mali opäť čítať vyčítavý text.
Predvolené možnosti
Je zmerané, že ľudia si vyberajú najvyššiu možnosť, a to aj vtedy, keď dve rôzne možnosti menia poradie. Najradšej klikáme na tú úplne hore.
Takisto si po príchode na stránku najradšej vyberáme možnosti, ktoré sú predvolené. Firmy nám teda predvolia taký produkt, ktorý nám najviac chcú predať.
Napríklad, ak si si už niekedy kupoval lacnú letenku od nízkonákladovej spoločnosti, vieš, že pri jej kúpe musíš odkliknúť asi tak 580 ďalších predvolených „bonusov” ako sú kufre, poistenie alebo jedlo. Ak ich nechceš, musíš to manuálne zmeniť.
Už len pár kusov
Viackrát sa ukázalo aj to, že nápisy ako „zostáva už len pár kusov” alebo „top seller” stránky neukazovali pravdivo. Snažia sa v tebe vzbudiť pocit urgencie a urýchliť tvoj nákup. To môže viesť k impulzívnemu nakupovaniu a teda k tomu, že si kúpiš zbytočnosti.
Na stránke deceptive.design nájdeš príklady stoviek ďalších online klamstiev, aj zoznam súdnych sporov, ktoré firmy používajúce takéto taktiky prehrali.
V EÚ nám s tvorbou férovejšieho internetu pomáhajú napríklad GDPR, UCPD, DSA, DMA alebo iné písmenká. Ale nie, EÚ nás naozaj ochraňuje pred mnohými nekalými taktikami na internete a máme šťastie, že stanovuje prísne pravidlá.
Kritické myslenie ti pomôže rozpoznať triky marketérov
Tou najväčšou ochranou pre teba vždy bude kritické myslenie. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že my sami o sebe zdieľame obrovské množstvo informácií, vďaka ktorým na nás potom dokážu merketéri cieliť takmer dokonalú reklamu. Práve preto sme my tí, ktorí marketérom dávame do rúk ich najväčšiu zbraň.
Nezabúdajme na to, že konečné rozhodnutie je vždy na nás a pokiaľ dokážeme rozoznať, čo naozaj potrebujeme a čo je len vplyv reklamy a manipulácie, budeme vždy „na koni”.
Zdroj titulnej fotografie: Canva
