Často z rôznych strán počúvame, ako sa na Slovensku zle žije, či ako je v zahraničí lepšie. Nie je to úplne pravda. Dôvodov, prečo by si nad našou krajinou ešte nemal/a zlomiť palicu, je mnoho. Toto Slovensko si zaslúži, aby si sa oň postaral rozumným hlasovaním už najbližšiu sobotu.
Bezplatné školy pre všetkých zadarmo? No prr! Nie všade, ale na Slovensku áno!
Vedel/a si, že za vysoké školy sa v krajinách ako je Holandsko, Španielsko či Veľká Británia, platí? Štúdium sa preto často stáva záležitosťou len pre privilegovaných, ktorí si to môžu dovoliť. Menované krajiny síce poskytujú študentské pôžičky, ktoré tieto výdavky dokážu pokryť, ale zadĺžia ťa na dlhé roky.
Ak chceme našu krajinu posunúť na úroveň európskej špičky, je dôležité, aby prístup k vzdelaniu malo čo najviac ľudí. Práve ľudia s vyšším vzdelaním vytvárajú pre štáty pridanú hodnotu, ktorá sa neskôr pretaví v kvalitných technológiách, kvalitnom zdravotníctve či špičkovom školstve, z čoho neskôr bude ťažiť celá spoločnosť.
So slovenským pasom kdekoľvek po svete
Ak miluješ cestovanie, byť Slovákom alebo Slovenkou je určite výhoda. Náš pas totiž patrí medzi tie najsilnejšie na svete. V praxi to znamená to, že až do 182 krajín sa dostaneš bez toho, aby si si potreboval/a vybavovať víza. A tomu teda hovoríme poriadna byrokratická úľava!
Zdroj: giphy.com
Nie je to však samozrejmosť. Je to tak vďaka dlhej ceste, ktorú táto krajina prešla od satelitu Sovietskeho zväzu po člena EÚ a NATO, a aj vďaka dlhoročnej práci našich diplomatov, ktorí nám takéto luxusné podmienky na cestovanie vybojovali. To, akí zástupcovia riešia takéto otázky, a či ostaneme súčasťou najsilnejších spoločenstiev sveta alebo sa opäť posunieme smerom na východ, vieš ovplyvniť prostredníctvom volieb aj ty.
Poriadne dlhá materská dovolenka
Pre tých, ktorí si raz plánujú založiť rodinu, je otázka materskej alebo rodičovskej dovolenky kľúčová. Ak sa ti aj zdá, že štát sa o nás v mnohých ohľadoch nestará, nie je to tak celkom pravda. Pokiaľ ide o dĺžku platenej materskej alebo otcovskej dovolenky, Slovensko je v našom regióne na špičke rebríčka.
Štát ti garantuje preplatenú materskú až 34 týždňov. V porovnaní s celou Európskou úniou sme tak na úctyhodnom 3. mieste. Predbehli nás len Íri so 42 týždňami a Belgičania, ktorým štát sľubuje preplatiť až 58 týždňov. Napríklad v takom Švédsku je to iba 14 týždňov.
Cenovo dostupné bývanie
Zaplatiť 300 eur za izbu v Bratislave nám mnohokrát pripadá veľa, ale keď sa pozrieme na iné krajiny, nie je to až také zlé. Ľudia v Bratislave zarábajú priemerne 1 737 eur. Prenájom jednej izby ich teda stojí menej ako pätinu ich platu (17, 27 %).
Keď si to porovnáme s metropolou, akou je Londýn, kde ľudia síce priemerne zarábajú viac, konkrétne 5 025 eur mesačne, v pomere k platu dávame za bývanie menej. Londýnčania totiž platia za prenájom jednej izby priemerne 1 113 eur (22,14 % z platu).
Zdroj: giphy.com
To, že sú na Slovensku relatívne nízke náklady na život, odzrkladľuje aj rebríček nákladov na život, kde sme sa v porovnaní so 41 európskymi krajinami umiestnili na 15. mieste.
Za každodenný život platia viac Španieli, Nemci, Chorváti, ale napríklad aj Česi. A nie, to, že sa v týchto krajinách zarába viac, ako argument nepochodí. V tomto rebríčku totižto boli zohľadnené náklady na bývanie, ceny za reštaurácie či potraviny, ale aj platy.
Kvalitné strechy nad hlavou
Nuž, pre mnohých samozrejmosť, ale nie úplne pre všetkých. Kvalitné bývanie v dôstojných podmienkach si nemôže dovoliť každý a aj keď sa ti zdá, že v iných krajinách si žijú ako páni, pravda je v niektorých veciach na opačnej strane.
V Európskej únii sa pravidelne vyhodnocuje napríklad aj to, aké kvalitné sú naše domy, a ako dobre sú prispôsobené na výkyvy počasia. Vedel/a si, že až takmer 15 % Európanov žije v domoch so zatekajúcou strechou? Aj keď v tomto ohľade máme stále rezervy, Slovensko patrí k tým krajinám, kde sa takýmito problémami nemusíme zapodievať až do takej miery, ako v susedných štátoch.
Slovensko má z tohto pohľadu 2. najkvalitnejšie domy. Predbehlo nás už len Fínsko. Na chvoste rebríčka sú Slovinci a Portugalci, kde takmer štyria z desiatich ľudí (39,1 %) žijú v dome so zatekajúcou strechou. Banalita? Pokiaľ ide o spokojný život, určite nie.
Kvalita životného prostredia
V životnom prostredí máme rezervy v mnohých smeroch, ale myslíš si, že iní nie? Samozrejme, otázka klímy sa vzhľadom na klimatickú krízu bude musieť dostať viac do popredia, no napriek tomu môžeme byť právom hrdí na krajinu, v ktorej žijeme.
Dobrým ukazovateľom je v tomto smere napríklad kvalita vody. Táto štatistika pomerne dobre odráža aj to, ako veľmi je naše životné prostredie znečistené. Slovensko patrí medzi krajiny s najkvalitnejšou vodou na svete. V porovnaní so zvyškom sveta sme sa umiestnili na 33. mieste. Predbehli sme napríklad aj Maďarsko, Poľsko, Litvu či Lotyšsko.
Zdroj: giphy.com
Daj na to, že sme v NATO
Vojna na Ukrajine nám ukázala, že bezpečnosť nie je ani v Európe samozrejmosťou. V tomto smere musíme byť o to viac hrdí na naše členstvo v NATO a na to, že spolu s ďalšími 30 krajinami sveta tvoríme najsilnejšiu a najpočetnejšiu vojenskú alianciu na svete.
V prípade vojnového konfliktu sa môžeme spoľahnúť na viac ako 3 500 000 vojakov, vojenského personálu a civilistov, ktorí sú v najhoršom scenári pripravení našu suverenitu a naše hranice chrániť a brániť. Členstvo v NATO si preto musíme strážiť. Áno, žiaľ, aj vo voľbách.
Posuny vo vyšetrovaní komplikovaných káuz
Slovensko nezaspalo na vavrínoch ani pokiaľ ide o spravodlivosť. Polícia má rozviazané ruky, o čom svedčia aj časté zásahy NAKA. Kauzy sa viac neututlávajú, práve naopak. Pravidelne počujeme o rôznych zásahoch policajtov, ktorí sa neboja klepnúť po prstoch ani tým najvplyvnejším osobám v našej krajine.
Zdroj: giphy.com
Príkladom je obvinenie šéfa SIS či riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Posun nastal aj vo vyšetrovaní vraždy Daniela Tupého z roku 2005. Mnohí sa domnievali, že k objasneniu tohto strašného skutku nikdy nedôjde, ale po dlhých 18 rokoch sme sa dočkali obžalovania konkrétnej osoby. Súdy napokon rozhodnú, či polícia našla skutočného páchateľa.
Kvalitná demokracia
Prestížne médium The Economist každoročne vyhodnocuje na základe rôznych prísnych kritérií to, aká kvalitná je demokracia v jednotlivých štátoch. Mieru demokracie meria v 167 krajinách.
Slovensko sa v poslednom rebríčku umiestnilo na 43. mieste a predbehlo tak aj našich poľských, maďarských a ukrajinských susedov. Za Českom zaostávame o 13 miest.
V indexe kvality demokracie sa zohľadňuje napríklad to, ako vyzerajú v našej krajine voľby, či sú transparentné, akú možnosť podieľať sa na chode krajiny majú rôzne skupiny obyvateľov, ako funguje vláda, či to, do akej miery sa u nás dodržiavajú občianske práva. Takéto umiestnenie však nie je automatické, preto by to mal byť pre teba o dôvod viac ísť voliť.
Slovensko môže po voľbách rýchlo skĺznuť a pokiaľ sa o našu demokraciu nebudeme riadne starať, v budúcnosti nemusíme mať toľko práv, ako máme dnes. Voľby sú demokratickým prostriedkom na to, aby sme sa v tomto rebríčku posunuli ešte ďalej a sami rozhodli, akú budúcnosť si želáme.
Zdroj titulnej fotky: Canva
