Generácia,
ktorá sa zaujíma

AI ti ochotne potvrdí aj omyl. Prečo nie je najlepším zdrojom správ

Ráno ešte v posteli otvoríš ChatGPT a napíšeš: „Čo sa včera stalo vo svete?“ O pár sekúnd máš prehľadné zhrnutie na jednom mieste. Super pohodlné. Ale koľko chybných informácií sa k tebe práve dostalo?

Zdroj: giphy.com

TL;DR

Novinári preverili vyše 3 000 odpovedí AI o aktuálnom dianí a 45 % z nich malo aspoň jeden závažný problém.
Novšie modely sú presnejšie, ale stačí jeden chybný detail v otázke a niektoré sa nechajú ľahko zmiasť.
AI ti môže pomôcť zorientovať sa, správy si však over v dôveryhodných médiách.

Prečo to vôbec riešime?

Pre čoraz viac mladých sú AI chatboty zdrojom správ. Práve preto sa v roku 2025 Európska vysielacia únia spolu s BBC rozhodla zistiť, či sa na AI dá pri správach naozaj spoľahnúť.

Do výskumu sa zapojilo 22 verejnoprávnych médií z 18 krajín, ktoré v 14 jazykoch kládli otázky o aktuálnom dianí nástrojom ChatGPT, Copilot, Gemini a Perplexity. Vyše 3 000 odpovedí potom posúdili profesionálni novinári. Sledovali pritom štyri veci:

  • či sú fakty presné,
  • či AI správne uvádza, odkiaľ informácie má,
  • či odlíši fakt od názoru,
  • či dodá kontext, bez ktorého správa nedáva zmysel.

45% odpovedí malo aspoň jeden závažný problém.

Zdroj: giphy.com

Najslabším miestom boli zdroje. Takmer tretina odpovedí ich vôbec neuviedla, uviedla ich zavádzajúco alebo informáciu pripísala nesprávnemu zdroju. A to je dosť problém, lebo práve zdroj ti povie, či sa informácii dá veriť.

Každá piata odpoveď mala závažnú faktickú chybu, vymyslený detail alebo informáciu, ktorá už neplatila. Jeden z asistentov napríklad ešte v máji 2025 tvrdil, že pápežom je František, hoci pápežom už niekoľko týždňov bol Lev XIV.

Chyby sa objavovali pri všetkých štyroch nástrojoch a vo všetkých jazykoch. Najhoršie dopadol Gemini, závažný problém mal v 76 % odpovedí.

Dobre, ale to bolo v roku 2025. Nie je už AI lepšia?

Čiastočne áno. AI sa vyvíja rýchlo, a tak vedci zo Stanfordu vo februári 2026 urobili vlastný test. Šiestim chatbotom kládli 14 dní po sebe otázky o správach, ktoré v ten deň zverejnila BBC.

Modely, ktoré v tomto teste obstáli najlepšie, Gemini 3 Flash a Grok 4, odpovedali správne približne v 95 % prípadov. Znie to ako oveľa lepší výsledok ako ten z roku 2025, má to však háčik. Išlo o otázky s výberom z možností, čo je trochu ako test v škole, kde správnu odpoveď vidíš pred sebou. Keď chatboty odpovedali vlastnými slovami, presnosť klesla až o 17 percentuálnych bodov.

A aby toho nebolo málo, vedci do otázok schválne vložili chybný detail. Napríklad nesprávne meno alebo vymyslenú okolnosť, presne ako keď si niečo zle zapamätáš a potom sa na to pýtaš.

Model GPT-5 vtedy odpovedal správne už len v 19 % prípadov. Najlepší Grok 4 zvládol 70 %. Niektoré modely si dokonca chybu v otázke všimli, a aj tak nakoniec odpovedali zle.

Zdroj: giphy.com

Chatboty sa teda dajú ľahko zmiasť omylom, ktorý im sami podsunieme. A keďže znejú sebavedome, ľahko to prehliadneš.

Prečítaj si aj:
👉 Píšu nám chatboti ruské dezinformácie? Vysvetľujeme, čo je to LLM grooming

AI ti vie dať rýchly prehľad, ale nie je to redakcia profesionálnych novinárov. Nevolá viacerým svedkom v teréne, nekontroluje si fakty a nemusí dodržiavať žiadne pravidlá, keď ti niečo tvrdí. Ak chceš vedieť, čo sa deje vo svete okolo teba, sleduj dôveryhodné médiá. Tie za teba robia prácu, ktorá je dnes stále náročnejšia: overujú fakty.

Reklama

Vyber si viac z Tech&Digi