Eva si musela zapísať predmety poštou, Aďka sa stala obeťou podvodu a Braňo zistil, že musí vrátiť časť grantu. Erasmus je životná skúsenosť, ktorá nemusí byť vždy príjemná. Ako sa vyhnúť problémom a čo robiť, ak nastanú?
O Erasme sa často hovorí ako o najlepšom období života. Nové miesto, ľudia, podniky, ale realita môže vyzerať inak ako v storkách. Niekedy je to skôr o zháňaní bytu na poslednú chvíľu, byrokracii alebo šoku z odlišného vzdelávacieho systému.
V tomto článku ti ukážeme niekoľko príbehov z Erasmu, ktoré síce nezačali, či nekončili najlepšie, ale majú čo naučiť každého, kto sa na svoj vysnívaný semester ešte len chystá.
Aďka: Vyzeral ako bežný inzerát. Skončilo to stratou tisícky
Aďka plánovala vycestovať na Erasmus do Lyonu vo Francúzsku. Keď začala približne mesiac pred odchodom zháňať ubytovanie, uvedomila si, že to nebude najjednoduchšie.
„Bola som zúfalá a nič mi nevychádzalo, tak som sa pozrela na facebookovú stránku, kde som našla byt. Majiteľ mi cez Messenger poslal fotky, ktoré som si pozrela na stránke toho ubytovania a sedelo to,“ hovorí.
Fotky si však falošný majiteľ stiahol práve z tejto stránky a v skutočnosti s ňou nemal nič spoločné. Od Aďky si vypýtal depozit tisíc eur, ktoré mu zaplatila.
„Potom mi písal, či by som to nešla do banky skontrolovať, lebo mu zablokovali účet a nie je to v poriadku. Hneď som už vedela, že to je podvod,“ spomína.
Keď situáciu riešila aj s políciou a ministerstvom zahraničných vecí, zistila, že v takomto prípade už väčšina ľudí svoje peniaze nikdy neuvidí.
Aďka nakoniec na Erasmus vôbec nevycestovala. Ak ale teraz hľadáš ubytovanie, radí ti navštíviť najprv oficiálne stránky, než cez Facebook.
„Najviac by som asi poradila zistiť, či niekto nemá známeho v danej krajine a ubytovanie by som sa pokúsila nájsť najprv takto,“ radí.
Nie všetky skupiny na Facebooku ale musia podľa nej ponúkať scam inzeráty. Napríklad v skupinách, ktoré spravujú ESN skupiny dobrovoľníkov/čok pre Erasmus študentov/ky, sú väčšinou overení landlordi.
Platenie depozitu (zvyčajne vo výške jednomesačného nájmu) je tiež bežné, no ešte pred zaslaním peňazí žiadaj majiteľa/ku o podpísanie zmluvy. Bežne sa dnes už depozit platí na bankový účet, ktorý je na tento účel špeciálne vytvorený a z ktorého sa dá depozit vybrať len so súhlasom oboch strán.
Viac o tom, ako a kedy hľadať bývanie a na čo si dať pozor sa dočítaš tu 👇
Braňo: Nikto mi nepovedal, kedy mi končí nárok na grant
Keď vypisuješ dohodu medzi univerzitami nazývanú Learning agreement, píšeš do nej aj dátum príchodu a odchodu z Erasmu. Väčšina ľudí napíše posledný dátum skúškového (nájdeš v akademickom kalendári) a podľa toho aj dostane výšku grantu.
⚠️ Čo už ale vie menej ľudí, je to, že nárok na tento grant nekončí posledný deň skúškového, ale tvojou poslednou skúškou.
A presne to sa stalo aj študentovi fyziky Braňovi, ktorý strávil semester na Sicílii: „Nezávisí to od toho, kedy sa vrátiš, ale kedy ti dajú štempel z univerzity z poslednej skúšky. Mne dali nejaký náhodný dátum, ktorý bol 15 dní pred oficiálnym koncom skúškového, tak som vracal peniaze, ktoré som dostal na tie dni,“ spomína.
Budúcim Erasmákom/čkam radí zohnať si čo najskôr informácie o tom, kedy bude ich posledná skúška a snažiť sa neminúť z grantu všetky peniaze. Môžeš si to zariadiť aj tak, že si jednu zo skúšok naplánuješ na neskorší termín, a tým pádom nestratíš nárok na grant, alebo veľkú časť z neho.
Zápis predmetov poštou alebo chorvátčina namiesto angličtiny
Keď si ešte pred odchodom na Erasmus vyberáme predmety, väčšina z nás si myslí, že tie s anglickým názvom budú automaticky po anglicky. Nie vždy to tak ale musí byť.
„Anglický názov predmetu ešte neznamená, že sa bude naozaj učiť po anglicky,“ hovorí Eva, ktorá strávila semester na komunikačných štúdiách v Bordeaux.
Viaceré kurzy, ktoré si vybrala, boli síce označené ako „English-friendly“, no v realite prebiehali vo francúzštine. V jej prípade to bolo zvládnuteľné – francúzštinu mala ešte z bilingválneho gymnázia, no pre niekoho bez jazykovej prípravy by to mohlo byť veľmi náročné.
Navyše narazila aj na klasickú francúzsku byrokraciu. Koordinátor mal veľmi slabú angličtinu a zápis predmetov sa neriešil cez online systém, ale cez papierové formuláre posielané poštou.
👉 Pred výberom predmetov si vždy over, v akom jazyku sa naozaj vyučujú – ideálne cez e-mail s fakultou alebo cez spätnú väzbu od študentov, ktorí tam už boli.
Anglický názov predmetu tiež nemusí znamenať výuku v angličtine, ale len možnosť, že v nej bude. Presne to sa stalo aj mne a mojim spolužiakom/čkam na Erasme v Chorvátsku.
Niektorí vyučujúci na úvodných hodinách s miestnymi študentmi/kami diskutovali, či budú predmety vôbec vyučované po anglicky, alebo po chorvátsky.
Nakoniec vyučovali určité hodiny len v chorvátčine a nám ako Erasmus študentom/kám dávali vypracovať namiesto nich domáce úlohy. Predmety, kde nás bolo málo, sme si museli odpísať alebo zmeniť. V tom prípade musíš zmeniť Learning agreement. Daj si ale pozor, lebo na niektorých školách to ide len jedenkrát.
Šokovať ťa môže aj odlišnosť systému.
Ja a moje spolužiačky z Nemecka alebo Poľska sme boli zvyknuté na to, že na začiatku semestra dostaneme všetky deadliny a zadania seminárok a úloh. Na kulturálnych štúdiách v Chorvátsku sme ale dostávali pravidelne domáce úlohy ako na strednej škole a dátumy niektorých deadline-ov sa menili pomaly každý týždeň.
Kým my sme si trhali vlasy a snažili sa všetko naplánovať, miestni študenti a študentky to brali úplne v pohode. Naopak, im prišlo divné, že máme dátumy skúšok a zápočtov pevne dané a nedá sa s nimi hýbať.
Čo sa ešte môže prihodiť?
Jeden článok nedokáže pokryť úplne všetko, ale tu je ešte pár vecí, na ktoré je dobré byť pripravený/á. Niektoré znejú ako „to sa mne určite nestane“, ale práve to sú tie, ktoré ťa najviac prekvapia.
❌ Problém s uznaním predmetov
Myslíš si, že si si všetko vybavil/a ešte pred odletom, ale po návrate domov zistíš, že ti tvoj koordinátor/ka nechce uznať predmet, ktorý si mal/a ako náhradu. Dôvodov môže byť viacero: lebo predmet „nemal dostatočný počet kreditov“ alebo „to nie je to isté, aj keď to má rovnaký názov“.
Čo s tým? Daj si pozor už pri Learning Agreemente. Konzultuj všetko vopred, najlepšie cez e-mail (aby ostala stopa) a pýtaj si jasné stanoviská. A pokojne si to nechaj aj potvrdiť od viac ako jednej osoby, ak máš takú možnosť.
🤕 Úraz alebo zdravotný problém
Znie to ako hrozný mood-killer, ale aj počas Erasmu sa môžeš rozbiť na kolobežke alebo skončiť s virózou, ktorú si dovliekol/a z welcome party.
Čo s tým?
Nezabudni si overiť z druhej strany kartičky poistenca, či je platný tvoj Európsky preukaz zdravotného poistenia (EHIC), ktorý ti pokryje nevyhnutnú štátnu zdravotnú starostlivosť v celej EÚ, na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku a vo Švajčiarsku alebo Spojenom kráľovstve za rovnakých podmienok a za rovnaké ceny (v niektorých krajinách bezplatne), aké sa vzťahujú na osoby poistené v danej krajine.
Nezabudni aj na komerčné cestovné poistenie (alebo doplnkové cestovné poistenie), ktoré ti pokryje aj nečakané zákroky, hospitalizáciu či návrat domov. Radšej byť ten paranoidný, než ten bez poistenia.
Podrobnejšie info o poisteniach na Erasme nájdeš v tomto článku 👇
👜 Krádež alebo strata vecí
Cestuješ, bývaš s cudzími ľuďmi alebo chodíš na parties a veci sa dejú, niekedy aj miznú.
Čo s tým?
Maj zálohu dokladov v cloude alebo e-maile, nos si doklady oddelene od peňazí a maj doklady prefotené a schované. Zváž tiež poistenie zodpovednosti aj proti krádeži. Mne sa celkom osvedčilo mať aj starý náhradný mobil so SIM kartou a ručne prepísané kontakty na najbližšie osoby. A áno, aj starý dobrý money belt môže byť späť v móde.
Článok vznikol vďaka podpore Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Zdroj titulnej koláže: Canva, Reprofoto: Spongebob Squarepants
