Generácia,
ktorá sa zaujíma

Aké výhody získavajú pamiatky zapísané do zoznamu UNESCO?

Rozsiahly požiar v historických budovách Banskej Štiavnice zničil viacero kultúrnych pamiatok, ktoré patria do Svetového dedičstva. V čom sú výnimočné pamiatky zapísané v UNESCO?

Pri požiari v Štiavnici pomáhali profesionáli aj dobrovoľníci

Hasiči, pamiatkari aj dobrovoľníci spoločnými silami zachraňovali pamiatky v historickom centre Banskej Štiavnice. Požiar sa začal šíriť z Pišlovho domu, kde sídli Banka Lásky. Rozšíril sa aj do Základnej umeleckej školy, Berggerichtu, kde sa nachádza výstava minerálov z celého sveta, infocentrum, Michal štôlňa a Antikvariátik, ďalej do pizzerie Black M a kultúrneho centra Eleuzína.

Možno rozmýšľaš, ako je možné, že sa oheň tak rozšíril. Po odpoveď nemusíme chodiť ďaleko. Historické budovy Banskej Štiavnice boli postavené z horľavých materiálov a minulú sobotu, kedy sa incident stal, fúkal silný vietor, kvôli ktorému sa oheň šíril veľkou rýchlosťou.

Na to, či sa pri obnove pamiatok myslí aj na protipožiarnu ochranu sme sa spýtali generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR Palva Ižvolta.

Pri obnove pamiatok podlieha projektová dokumentácia požiarnej ochrany rovnakému schvaľovaciemu procesu ako pri nových stavbách. Odlišná situácia je však pri existujúcich stavbách, kde sa nerealizuje nový stavebný zásah a nežiada sa o stavebné povolenie. Tam môže nedostatočnú pripravenosť odhaliť len audit požiarnej ochrany.

Ohrozené boli nenahraditeľné dokumenty

Banská Štiavnica je známa tým, že ukrýva nenahraditeľné poklady slovenskej kultúry. Možno si po ceste okolo Novej Bani zahliadol tabuľku Potterov ohňový stroj. Nie je to žiadny vynález z kníh o mladom čarodejníkovi Harrym Potterovi. Jedná sa o Isaaca Pottera, anglického konštruktéra, ktorý zachránil v 18. storočí baníctvo pred zánikom vďaka vynálezu Potterovho ohňového stroja. 

 Ako uvádzajú Aktuality.sk kompletné archívne dokumenty o jeho živote a práci sú uschované práve v Banskej Štiavnici spolu s ďalšími materiálmi, ktoré zachytávajú bohatý banský život v tejto oblasti Slovenska.

Stačilo by zopár minút, aby z týchto pamiatok zostal iba popol. Našťastie ich pred plameňmi stihli ľudia zachrániť a škodu si najviac odniesli strechy a omietky budov. Veľké škody napáchal oheň v kultúrnom historickom centre Eleuzíny, kde sa nepodarilo ochrániť pred úplným zničením knižnicu a klavír. 

„Úplne zhorel historický manzardový krov ležatej stolice na budove ZUŠ, zhoreli viaceré hodnotné maľované stropy v objekte Banky lásky, výrazne boli narušené autentické historické interiéry a zbierky minerálov v Slovenskom banskom múzeu. Samozrejme, poškodených stavebných konštrukcií bolo oveľa viac,“ priblížil Pavol Ižvolt. 

Čo znamená byť zapísaný v UNESCO? 

Historické budovy, ktoré zachvátil požiar, sú na zozname svetového dedičstva UNESCO, a preto majú skutočne nevyčísliteľnú hodnotu. 

Možno sa pýtaš, prečo nie slovenského, ale svetového. Organizácia UNESCO, to vysvetľuje na svojej stránke takto: „Dohovor vychádza z myšlienky, že na svete existujú miesta, či už prírodné alebo vytvorené ľuďmi, s takou výnimočnou hodnotou pre celý svet, že by mali byť považované za dedičstvo celého ľudstva (nielen za dedičstvo tej-ktorej krajiny či regiónu), ktoré by požívalo zvláštnu ochranu, aby sa zaistilo jeho zachovanie aj pre ďalšie generácie.“ 

Organizácia UNESCO je jednou zo špecializovaných oblastí OSN, čiže Organizácie Spojených národov. OSN vznikla po 2. svetovej vojne, ako reakcia na tento hrôzostrašný a najkrvavejší konflikt v dejinách. 

Keďže v celej histórii ľudstva skôr mier prerušoval vojny a nie naopak, úloha tejto organizácie je jednoznačná: udržať mierové spolunažívanie medzi krajinami.

Podobne sa snaží aj UNESCO prostredníctvom medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry, výchovy a vzdelávania, spoločenských a prírodných vied, životného prostredia a ďalších oblastí upevňovať mier vo svete. 

Navrhnúť svoju kultúrnu pamiatku na zoznam UNESCO môže ktorýkoľvek štát, ktorý prijal Dohovor o ochrane svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Táto pamiatka však musí spĺňať niektoré z kritérií, aby sa na zoznam dostala. Napríklad, musí byť kreatívnym výtvorom človeka, budova by mala vykresľovať určitú historickú etapu v histórii ľudstva alebo by mala priniesť niečo unikátne z kultúry danej krajiny.

Podľa stránky unesco.sk je zapísaných na Zozname svetového dedičstva 6 kultúrnych lokalít Slovenska, a to:

✨ Banská Štiavnica s technickými pamiatkami

✨ Levoča, Spišský hrad a kultúrne pamiatky

✨ Vlkolínec

✨ Historické jadro mesta Bardejov

✨ Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka

✨ Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západný segment) – spoločná lokalita s Nemeckom a Rakúskom

Ďalšie dve lokality zapísané v UNESCU sú prírodné:

✨ Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu

✨ Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy 

Aké výhody získava pamiatka po zapísaní na zoznam svetového dedičstva UNESCO? 

Keď sa pamiatka dostane na zoznam svetového dedičstva, získava dve hlavné výhody. Tou prvou je, že sa o takéto pamiatky zvyknú krajiny viac starať, lebo zaradením na zoznam získavajú vyššiu hodnotu. Tou druhou sú peniaze. Podľa Dohovoru o svetovom dedičstve si môžu krajiny požiadať o finančnú pomoc na ochranu a zachovanie týchto lokalít.

Sekretariátu Slovenskej komisie pre UNESCO sme sa spýtali, ako pomôže Banskej Štiavnici, že je zaradená na zozname svetového dedičstva.

„Možná forma pomoci zo strany UNESCO bude ponúknutá prostredníctvom podpory expertov z Medzinárodnej asociácií múzeí a Medzinárodného centra pre štúdium ochrany a obnovy kultúrnych hodnôt v podobe online stretnutia. Taktiež je možné vypracovať žiadosť a UNESCO pošle svojho experta, ktorý bude pomáhať priamo na mieste, čiže v Banskej Štiavnici. Tento expert môže byť financovaný z Fondu UNESCO alebo si ho zaplatí Slovensko. 
UNESCO tiež môže poskytnúť odborníkov na pomoc pri reštaurovaní historických objektov. V tejto fáze bude mimoriadne dôležité, aby boli dodržané všetky kritéria a záväzky, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z Dohovoru na ochranu svetového dedičstva.“

Kto pomôže pri obnove budov v Banskej Štiavnici? 

Okrem dobrovoľníkov, ktorí podali pomocnú ruku v najťažších chvíľach, prisľúbili pomoc aj z vlády.

Podľa slov povereného predsedu vlády Eduarda Hegera, vláda plánuje nájsť zdroje ako pomôcť pri obnove budov zasiahnutých požiarom.

Sily spojili aj ľudia prostredníctvom platformy Donio a vyzbierali na obnovu budov za pár dní takmer 116-tisíc eur a suma stále rastie.

Dúfajme, že spojením všetkých síl sa podarí, čo najskôr obnoviť unikátne pamiatky Banskej Štiavnice, aby sme sa naďalej mohli pýšiť jedinečnou a bohatou kultúrou, ktorú Slovensko ponúka.

Zdroj titulnej fotografie: gettyimages.com/Wolfgang Kaehler/LightRocket

Vyber si viac z Arts&Kultúra