Politické strany na Slovensku nefungujú len tak podľa ľubovôle svojich predsedov. Majú svoje jasné pravidlá, ktoré dokonca upravuje zákon. Kto má v strane najsilnejšie slovo, od čoho sú závislí aj samotní predsedovia a kto môže strane prikázať, aby zanikla?
Každá strana musí mať svoje pravidlá
Na Slovensku neexistuje politická strana, ktorá by nemala stanovy. Stanovy sú zjednodušene takým malým zákonom pre členov strany, ktorým sa musia riadiť. Takýto dokument musí mať každá strana, ktorá chce existovať. Prikazuje im to totiž Zákon o politických stranách a politických hnutiach.
Stanovy obsahujú program strany, podmienky na prijatie členov aj zrušenie členstva, rozpis, kto má v strane aké kompetencie, ako má strana hospodáriť s peniazmi a čo sa s majetkom strany stane po tom, čo zanikne.
Ak by si niekto vymyslel pravidlá, ktoré by porušovali zákon o politických stranách a hnutiach, mohol by za to dostať napríklad pokutu. Tvorcovia stanov si do nich preto nemôžu napísať to, čo im práve príde na um, ale musia hrať podľa zákonných pravidiel.
Okrem politických strán sú volené do parlamentu aj politické hnutia, ktoré majú tiež vypracované stanovy a ich vnútorná štruktúra je veľmi podobná ako štruktúra politických strán. Niektoré však majú v stanovách navyše napríklad republikovú radu, ktorá je hlasom miestnych buniek, čiže skupín hnutia, ktoré pôsobia v regiónoch alebo napríklad sympatizantov hnutia, čo bežné politické strany nemajú.
Majú svoje sny a ciele
Stanovy ti dovoľujú nakuknúť za oponu toho, čo je strana zač. V prvom bode majú väčšinou rozpísané, aké ciele majú a podľa čoho sa riadia. Napríklad je ich cieľom sloboda, demokracia, dostupnosť vzdelania, či ochrana prírody.
Tým vymedzujú úplne základné hodnoty strany. Od nich sa potom odrážajú napríklad aj pri tvorbe predvolebného programu.
Problém môže nastať, ak si strana zadefinuje hodnoty, ktoré sú nezlučiteľné s demokraciou. Napríklad v roku 2006 taký prípad viedol až k tomu, že Najvyšší súd SR rozpustil stranu Slovenská pospolitosť – Národná strana Mariana Kotlebu. Jej stanovy hovorili o cieli nahradiť dnešný demokratický systém stavovským štátom.
Pri vytváraní ďalšej strany – ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) – si na to už Marian Kotleba dal pozor.
Každá strana má svoj snem
Politické strany na Slovensku majú snem, ktorý je najvyšším orgánom strany. To znamená, že všetky veľké rozhodnutia musí odsúhlasiť snem. Väčšinou sa skladá zo zakladajúcich členov, predsedníctva, regionálnych, či krajských organizácií strany alebo z ďalších členov. To, kto tvorí snem, sa mení podľa toho, ako si to určí konkrétna politická strana. Musí mať však najmenej 27 členov.
Snem rozhoduje o dôležitých veciach, ktoré sa dejú vo vnútri strany. Napríklad rozhoduje o tom, ako bude celá strana fungovať, kto bude jej predsedom, podpredsedom, generálnym riaditeľom či napríklad revíznou komisiou. Snem volí a odvoláva ľudí na týchto funkciách.
Môže zasiahnuť napríklad aj do toho, s kým pôjde strana po voľbách do koalície alebo akého kandidáta podporí vo voľbách, v ktorých nemá vlastného nominanta. Asi sa teda zhodneme, že jeho sila je dosť veľká.
Časové lehoty ako často sa snem stretáva sa líšia. Niektoré politické strany majú stretnutie snemu raz za dva roky, iné raz za rok. Pokiaľ si však tento interval napíšu do svojich stanov, mali by ho dodržiavať.
Predsedníctvo strany drží v rukách karty
Aj keď sa stanovy strán v mnohom líšia, prienik nachádzajú v tom, že každá strana potrebuje niekoho, kto ju bude viesť a posúvať ďalej. Práve predseda a podpredsedovia strán sú ľudia, o ktorých počujeme z médií, ale aj od politických strán najviac, keďže sú tvorcami najdôležitejších rozhodnutí v strane. Málokedy však počúvame o predsedníčkach strán, tých je v slovenskej politike ako šafránu.
Predsedníctvo má viacero ľudí – niekde je to 15, inde 25. Najmenej ich môže byť podľa zákona deväť. Predseda alebo predsedníčka strany je len jedna.
Predsedníctvo tvoria aj podpredsedovia, generálny riaditeľ a ďalší ľudia podľa dohody strany.
Predsedníctvo strany má napríklad za úlohu prijímať nových členov strany alebo im rušiť členstvo. Mali by však na to ísť demokratickými procesmi a teda nikdy to nie je rozhodnutím jednotlivca, ale napríklad nadpolovičnej väčšiny prítomných členov predsedníctva.
Po prezidentských voľbách nastala napríklad v strane Hlas-SD situácia, kedy musia vybrať na čelo strany nového predsedu, keďže budúci prezident Peter Pellegrini sa rozhodol novú funkciu vykonávať nadstranícky.
Podľa stanov, ktoré si môžeš pokojne aj ty prečítať na ich webovej stránke, by mal nového predsedu strany voliť snem takým spôsobom, že sa musí stretnúť väčšina jeho členov a za nového kandidáta musí hlasovať nadpolovičná väčšina prítomných členov predsedníctva.
Revízna komisia sleduje hospodárenie strany
Má viaceré pomenovania, no je jedným a tým istým – kontrolným orgánom strany. Väčšinou kontroluje ako strana hospodári, pozerá sa na ročnú uzávierku a stará sa o financie strany. Komisiu tvoria traja ľudia, ktorí zodpovedajú za to, aby všetko šlapalo tak, ako má.
Rozhodcovská komisia rozhoduje, kto pôjde na trestnú lavicu
Rozhodcovská komisia zjednodušene rieši konflikty, ktoré vzniknú v politickej strane medzi jej členmi, ale aj medzi stranou a inými orgánmi. Pokiaľ sa niekto zo strany poháda pri káve, úlohou rozhodcov je ich spor vyriešiť.
Podobne ako revízna komisia je zložená z troch členov.
Okresné, krajské organizácie a ďalšie členenie strán
Veľká väčšina strán na Slovensku má svojich zástupcov v jednotlivých okresoch, či krajoch Slovenska. Aj tí môžu prinášať svoje poznatky a nápady core tímu, podľa toho, aké kompetencie im udelí snem a predsedníctvo strany.
Kedy môže strana zaniknúť?
V stanovách strany je podľa zákona napísané aj to, ako sa strana ruší a kto dostane po jej zrušení majetok. Zaniknúť môže z rôznych dôvodov. Napríklad to môže nariadiť súd, zrušiť ju môže snem strany dobrovoľne, môže byť zlúčená s inou stranou alebo napríklad môže byť zrušená pre nedostatok peňazí na to, aby mohla riadne fungovať.
Potom už ide iba o to, ako sa rozdelia peniaze po zániku strany. Ak nemajú žiadne peniaze, tak sa strana jednoducho vymaže z registra strán. Ak má strana majetky, musí mať likvidátora, ktorý vykoná likvidáciu. Majetok je potom podľa stanov niekomu pridelený, napríklad rozdelený rôznym charitatívnym organizáciám alebo štátu.
Ak sa niekomu nechce zakladať nová strana, môže si odkúpiť neaktívnu stranu a premenovať ju. Túto možnosť v minulosti využil napríklad Marian Kotleba, ktorý po zrušení Slovenskej pospolitosti prevzal bývalú Stranu priateľov vína a premenoval ju na Ľudovú stranu Naše Slovensko.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
