Aký zmysel majú verejnoprávne médiá?

Keď si zapneš telku na jednotke, pustí sa ti program verejnoprávnej televízie. Na Slovensku plní úlohu verejnoprávneho média Rozhlas a televízia Slovenska. RTVS je vytvorená pre verejnosť a má slúžiť všetkým obyvateľom Slovenska bez rozdielu. Čo je úlohou médií verejnej služby a prečo by do ich fungovania nemali zasahovať politici?

Čo je úlohou verejnoprávnej televízie? 

O funkcii a zmysle Rozhlasu a televízie Slovenska sa politici nedohodli iba tak, že si podali ruky a povedali si poďme do toho. Nie je to ani nejaký výmysel novinárov, ktorí si zmysleli, že takúto inštitúciu určite musíme mať. 

Jej história siaha až do roku 1951, keď prvýkrát vysielala Československá televízia. Slovenská televízia vznikla ako verejnoprávne médium v roku 1991, dnes jej fungovanie upravuje dlhý zákon č. 532/2010 Z. z., ktorý RTVS zriaďuje a v ktorom je presne vymedzené jej poslanie aj fungovanie.

V tomto zákone je napísané, pre koho je verejnoprávna televízia určená, čo má vysielať, kto by mal byť súčasťou rady RTVS, aké povinnosti a práva má generálny riaditeľ, ako je volený on aj rada alebo napríklad aj to, z čoho je financovaná. 

Program viacerých okruhov televízie aj rozhlasu by mal byť podľa zákona vyskladaný tak, aby si v ňom našiel každý to svoje. Vysielanie pritom musí zabezpečovať obsah čo najširšej populácii, napríklad aj rôznym etnickým a náboženským skupinám, menšinám, nepočujúcim či deťom. Teda veci, ktoré by komerčné telky nerobili, lebo by sa im asi až tak neoplatili a nezarobili by na nich. Medzi jedno z poslaní telerozhlasu patrí aj: 

Takisto by mali mať redaktori RTVS podľa zákona zaručenú nezávislosť a spravodlivé odmeňovanie, aby neboli náchylní napríklad nejakým úplatkom či „benefitom” od ľudí, ktorí by si chceli kúpiť ich priazeň a relácie, ktoré by ich vykresľovali v najkrajšom svetle.

Z čoho je platená RTVS?

Donedávna boli verejnoprávné médiá platené z koncesionárskych poplatkov. Tento model financovania však v júli 2023 zrušila vláda Eduarda Hegera na návrh vtedajšieho lídra strany SaS Richarda Sulíka. Koncesionárske poplatky zaručovali nezávislosť od rozhodnutí vlády, ktorá bola práve pri moci, pretože na ich vyberanie nemala žiadny dosah. Jednoducho ich platil každý, kto mal doma elektrinu a šli rovno RTVS.

Odkedy však koncesionárske poplatky zanikli,  financuje sa najmä zo štátneho rozpočtu, ktorý každoročne schvaľujú poslanci v parlamente. Okrem toho tvoria jej rozpočet aj peniaze z podnikateľskej činnosti, z reklám, sponzorské dary, príjmy z prenajímania a predaja nehnuteľností, ktoré RTVS vlastní, financie z grantov, z darov od bežných ľudí aj podnikateľov, z dedičstiev, ktoré by mohol ktokoľvek z ľudí zanechať RTVS.

Najväčšiu položku však tvorí štátny rozpočet. Toto môže mať negatívny dopad na nezávislosť vysielaného obsahu, keďže vláda, ktorá je práve pri moci, im môže financie zoškrtávať alebo pridávať na základe toho, ako je s ich vysielaním spokojná. 

Čo robí Rada RTVS a generálny riaditeľ?

Okrem moderátorov a iných pracovníkov RTVS, ktorí sa podieľajú na tvorbe obsahu, má RTVS vlastnú radu a riaditeľa. Tí stoja nad všetkým a dohliadajú na fungovanie, dodržiavanie zákona, rozpočet aj financovanie jednotlivých programov. 

Radu RTVS navrhuje a odvoláva parlament. Je zložená z troch odborníkov na rozhlasové vysielanie, troch odborníkov na televízne vysielanie, dvoch odborníkov na oblasť ekonómie a posledné kreslo patrí odborníkovi na právo.

Hoci radu volia poslanci, návrhy kandidátov môžu predložiť právnické osoby, ktoré sa venujú oblastiam ako audiovízia, médiá, kultúra, ekonómia, právo, hospodárstvo, veda, vzdelávanie a iní – teda odborníci, ktorí sa rozumejú poslaniu a úlohám verejnoprávneho média.

Generálneho riaditeľa volí taktiež Národná rada Slovenskej republiky. Prihlásiť sa na túto pozíciu môže každý, kto spĺňa zákonné podmienky ako napríklad to, že dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má viac ako päť rokov prax v oblasti riadenia a má predstavu o tom, ako by riadil a rozvíjal RTVS. Tento návrh musí mať aj vypracovaný a prikladá ho k svojmu životopisu.

Aby sa niekto mohol stať riaditeľom či riaditeľkou RTVS, musí pri hlasovaní v parlamente získať podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Navrhnúť jeho či jej odvolanie však môže iba Rada RTVS. Vďaka tomu sa predchádza politickým zásahom.

 Keby národná rada navrhovala odvolanie riaditeľa, mohlo by sa veľmi rýchlo stať, že by bol odvolaný zo zlých dôvodov. Napríklad, aby si mohla nová vláda dosadiť na post svojho človeka, ktorý by zasahoval a ovplyvňoval tvorbu RTVS v jej prospech.

Generálny riaditeľ môže byť momentálne podľa zákona odvolaný iba vo vážnych prípadoch, akými sú napríklad právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, pozbavenie spôsobilosti na právne úkony či vtedy, keď si nerobí svoju prácu minimálne tri mesiace po sebe, neplní si úlohy a nedodržiava rozpočet či zákon. 

V takom prípade ho môže parlament odvolať nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov.

Nový návrh by zmenil voľbu a odvolávanie Rady RTVS aj generálneho riaditeľa

Podľa nového návrhu z dielne ministerstva kultúry Slovenskej republiky by sa mala RTVS zrušiť a namiesto nej vzniknúť nová STaR – Slovenská televízia a rozhlas. V tejto novej inštitúcii by sa zmenil aj počet členov rady a voľba generálneho riaditeľa. Namiesto deviatich členov by ich mala mať rada iba sedem. Troch by vyberalo ministerstvo kultúry a štyroch by volila národná rada.

Táto rada by mala právo voliť a odvolávať generálneho riaditeľa aj bez udania dôvodu. Tento bod však pravdepodobne vyhodia kvôli novým právnym predpisom na ochranu novinárov a médií pred politickými alebo ekonomickými zásahmi z dielne EÚ.

👉 Európsky parlament, schválil nové právne predpisy, ktoré sa venujú aj verejnoprávnym médiám. Podľa nich musia byť členovia verejnoprávnych médií volení na dostatočne dlhú dobu. Voliť by sa mali transparentne, aby nemohli byť ich pozície zneužité na politické účely. Takisto nemôžu politici zasahovať do redakčnej práce novinárov alebo ju ovplyvňovať.

Pokiaľ by tento návrh parlament schválil, všetci členovia terajšej Rady RTVS by museli na svojich pozíciách skončiť. Takisto by musel svoju funkciu opustiť aj generálny riaditeľ a to aj napriek tomu, že bol do funkcie zvolený v transparentnom výberovom konaní na päť rokov a do konca tohto obdobia mu ešte ostávajú viac ako tri roky.

Okrem toho by mala vzniknúť aj nová Programová rada, ktorá by dohliadala na to, čo sa odvysiela v televízii a v rozhlase. Táto rada by bola tvorená z jedenástich členov, z čoho deväť by volil parlament a dvoch by navrhli zamestnanci STaR – jedného za rozhlas a jedného za televíziu. 

Prečo by politici nemali zasahovať do verejnoprávnych médií?

Média nastavujú zrkadlo spoločnosti aj politikom. Pýtajú sa ich kritické otázky, na ktoré sú politici povinní odpovedať, keďže sme si ich zvolili, aby nás zastupovali. Ak by médiá ovládli politici, informácie, rozhovory, výber správ či program by mali vo svojich rukách. 

Verejnoprávne médiá by tak stratili svoju nezávislosť a objektivitu. Stali by sa nástrojom vládnej propagandy a neboli by viac „verejnoprávne”, teda v službách celej verejnosti, ale „vládne”, teda v službách tej ktorej vlády. Verejnoprávne médiá majú pritom slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky bez rozdielu na to, či danú vládu volili, alebo nie.

Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.