Rádio Hlas Ameriky, Rádio Sloboda, či Radio Free Asia desaťročia prinášali ľuďom v totalitných režimoch správy zo zvyšku sveta, od ktorého boli odrezaní. Nová americká vláda chce však zrušiť ich fungovanie. Prečo to robí, a prečo by nás to malo trápiť?
Vieš si predstaviť, že by si bol/a novinár/ka, podarilo sa ti utiecť z diktatúry, roky robiť pre americké médiá a zrazu ti niekto povie: „Sorry, končíš. A možno sa vrátiš tam, odkiaľ si ušiel/a.“? Presne to sa teraz deje desiatkam ľudí po celom svete. A nie je to len ich problém, mal by trápiť aj nás všetkých.
Čo sa deje?
Americká vláda na čele s Donaldom Trumpom sa rozhodla škrtať. Ale nie len tak hocikde – rovno v médiách ako Voice of America – Hlas Ameriky, Radio Free Europe/Radio Liberty – Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, či Radio Free Asia, ktoré desaťročia informujú ľudí žijúcich v totalitných a autoritárskych režimoch o tom, čo sa deje vo svete.
Všetky tieto médiá spadajú pod U.S. Agency for Global Media (v skratke USAGM, budeme ju tu často spomínať). USAGM prevádzkuje americká vláda a jej fungovanie a financovanie schvaľuje Kongres, teda niečo ako náš parlament.
Trumpova špeciálna poradkyňa pre USAGM Kari Lake a šéf Victor Morales ale v marci oznámili prepúšťanie 1300 zamestnancov a zamestnankýň a pracovníkom/čkam Hlasu Ameriky nariadili administratívne voľno. Trump sa tiež netají tým, že jeho cieľom je znížiť, alebo úplne zastaviť financovania Hlasu Ameriky 🚫📻.
Ich rozhodnutie prepúšťať, alebo znížiť výkon Hlasu Ameriky zatiaľ stopol federálny sudca, pretože na zrušenie financovania je potrebný súhlas Kongresu (teda parlamentu).
👉 Rádio Voice of America bolo založené ešte počas druhej svetovej vojny a informovalo ľudí na miestach okupovaných nacistami. A o Rádiu Slobodná Európa si možno počul/a aj od svojich starých rodičov alebo rodičov. Okrem správ zo sveta, ktoré u nás boli cenzúrované, mohli vďaka nemu počúvať aj hudbu, ktorá u nás bola čiastočne zakázaná. Na mnohých miestach vo svete – napríklad Číne alebo Rusku – je vysielanie týchto rádií dodnes jedným z mála zdrojov informácií zo sveta.
Prečo to robia?
Vraj pre efektivitu. Vraj sú zbytočne drahé. Moc „ľavicové.“ A vraj by sa mali venovať hlavne „americkým záujmom“.
Pre kontext – Trump bol kritický k USAGM a Hlasu Ameriky už počas svojho prvého funkčného obdobia. Ako riaditeľku Hlasu Ameriky a špeciálnu poradkyňu USGM si vybral už spomínanú bývalú mediálnu špecialistku Kari Lake.
Tá chcela priviesť do rádia reformy. Tie očakávali aj niektorí zamestnanci, pretože rádio síce bojovalo proti propagande autoritárskych režimov v Číne alebo Rusku, ale na druhej strane aj podľa niektorých bývalých zamestnancov/kýň produkovalo americkú propagandu. Už počas tohto obdobia ale Kari Lake spravila nevyžiadané personálne zmeny.
A síce sa teraz Kari Lake Voice of America najprv zastávala, nakoniec podpísala niekoľko dokumentov o ukončení financovania.
Terajšia Trumpova administratíva navyše stvorila nový úrad: Department of Government Efficiency. V skratke DOGE ako meme coin.
Šéfuje mu Elon Musk a ten má teraz moc „upratať“ štátny rozpočet a škrtnúť podľa neho „zbytočné“ vládne inštitúcie. Médiá ako Voice of America a Radio Free Europe sú podľa nich „relikvie studenej vojny“, ktoré už nemajú zmysel. A tiež sa nezhodujú so svetonázorom Trumpovej administratívy.
Ale realita je trochu iná.
Aký význam majú tieto rádiá?
RFE a VOA nie sú len nejaké random spravodajské kanály. Sú to médiá, ktoré:
📻 Dávajú hlas zraniteľným a utláčaným ľuďom z krajín ako Rusko, Bielorusko, Čína, Irán, či Afganistan v jazyku, ktorému rozumejú;
📻 Zamestnávajú novinárov/ky, ktorí ušli pred režimami, ktoré sa s kritikou vôbec nebavia;
📻 Pomáhajú ľuďom vo svete rozumieť tomu, čo sa deje. Bez propagandy autoritárskych režimov (aj keď každá krajina do istej miery produkuje svoju propagandu).
https://zmudrig.sk/propaganda-totalitnych-rezimov-v-umeni/
V krajinách, kde štát kontroluje všetko – od jedla po internet – sú práve tieto „zbytočné“ médiá jedinou cestou, ako sa ľudia môžu dostať k objektívnejším informáciám. A zrušiť ich znamená umlčať týchto ľudí.
🚫 Čo hrozí novinárom a novinárkam?
Niektorým novinárom hrozí návrat do rodnej krajiny. Napríklad kambodžskí novinári Vuthy Tha a Hour Hum, ktorých príbeh opísala agentúra AP, prišli do USA vďaka pracovným vízam. Predtým sa sedem rokov skrývali v Thajsku. V USA pracovali pre Radio Free Asia a informovali ľudí o dianí v juhovýchodnej Ázii.
Kvôli rušeniu financovania Radio Free Asia ale možno prídu o pracovné víza a budú sa musieť vrátiť do Kambodže. Tam im hrozí prenasledovanie zo strany štátu, kde vládne len jedna politická strana. A podobnej neistote čelí najmenej 84 ďalších novinárov a novinárok. Najmenej 23 z nich hrozí v domovských krajinách okamžité zatknutie.
Novinári a novinárky z týchto redakcií už žalujú vládu a riaditeľku Voice of America Kari Lake. Argumentujú, že ide o politicky motivované rozhodnutia, ktoré porušujú slobodu slova a práva zamestnancov. Niektoré súdy im už dali za pravdu.
Prečo by nás to malo zaujímať?
Lebo keď sa v USA stane niečo takéto, nie je to len americký problém. Amerika má veľký dosah – kultúrny, politický aj mediálny. A ak začne umlčiavať vlastné médiá, ich spôsobmi sa môžu „inšpirovať“ aj iné vlády. Je to jasný signál: „Aj Amerika si cenzuruje, tak čo riešite nás?”
Zrušenie týchto médií navyše odreže zraniteľné a ohrozené skupiny ľudí od možno jediného necenzúrovaného zdroja informácií, ktorý mali.
A to je presne ten moment, kedy by sme mali zbystriť pozornosť. Lebo dnes sú to novinári/ky v USA, ale zajtra to môžu byť nielen médiá, ktorým veríš, ale aj tvoji obľúbení influenceri/ky, alebo podcasty.
Zdroj titulného obrázku: Canva, Getty Images, Wikimedia Commons
