Výstava diel ilustrátorov detských kníh Bienále je už dlhé roky prestížnou súťažou v celosvetovom meradle. Aj ju však v posledných mesiacoch zasiahli veľké zmeny v kultúrnej oblasti a kontroverzie. Viacerí ilustrátori preto tento ročník bojkotujú a namiesto vernisáže sa zišli na tichom proteste so žltými maskami.
Bienále ilustrácií Bratislava organizuje medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana, v ktorom sa v roku 2024 bez diskusie vymenilo vedenie. Bývalú šéfku Zuzanu Liptákovú vyhodili a na jej miesto prišla ekonómka Petra Flach, ktorá dovtedy nemala skúsenosti s riadením kultúrnej inštitúcie.
Bibiana pri organizovaní tohto ročníka Bienále urobila viacero kontroverzných krokov. Na tlačovú konferenciu k súťaži pozvali len vybraných novinárov, ostatným vstup povolený nebol. O súťaži, porote ani o vybraných účastníkoch takmer neexistovali informácie a desať diel zapojených do súťaže pochádza od ruských umelcov. Aj preto sa viacerí slovenskí aj zahraniční tvorcovia rozhodli výstavu a súťaž bojkotovať.
Vedenie Bibiany a Bienále ilustrácií tvrdia, že novinárom účasť na tlačovej konferencii umožnili, že súťaž je striktne apolitická a preto nemá morálne právo umelcov z akejkoľvek krajiny vylúčiť. Kritiku označujú za politicky motivovanú kampaň.
Pozrime sa bližšie na to, čo vedeniu Bibiany a ministerstva kultúry domáci aj zahraniční ilustrátori vyčítajú, či by bolo cenzúrou nepozvať ruských ilustrátorov a o čom by mala byť kultúra.
Málo transparentnosti
O celom podujatí, ktoré je významné nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí si asi veľa nepočul/a, pretože mu chýbala väčšia reklama. Dokonca bol problém dostať sa k akýmkoľvek podrobnejším informáciám k podujatiu.
Na webe Bibiany boli zverejnené len pravidlá súťaže a harmonogram hodnotenia, odovzdávania cien a výstav. Mená nominovaných, členov poroty či ďalšie detaily však chýbali.
Medzinárodná tlačová konferencia k BIB, kde sa mohli novinári dozvedieť informácie o tomto podujatí, aby informovali verejnosť, čiže aj teba, bola iba pre vybraných novinárov.
Ako uvádza Denník N, novinárom z ich redakcie povedal generálny riaditeľ SNG Juraj Králik: „Vás sme sem nevolali.“
„Na medzinárodnú tlačovú konferenciu mali prístup všetci novinári, ktorí sa vopred akreditovali. Žiadnemu akreditovanému médiu nebol vstup obmedzený ani zamietnutý,“ odpísala na otázky Zmudri G riaditeľka Bibiany Petra Flach. Zároveň tvrdí, že novinári, ktorí mali problém dostať sa na tlačovú konferenciu neboli vopred akreditovaní, no napriek tomu napríklad Denníku N umožnili tlačovej konferencie sa zúčastniť.
Súťažili aj ruskí umelci
Okrem netransparentnosti a výberu médií, ktoré môžu a nemôžu počuť informácie o medzinárodnej súťaži ilustrátorov, sprevádza Bienále ilustrácii aj ďalšia kontroverzia. Do súťaže sa mohli prihlásiť aj ruskí umelci. Hovoríš si, že čo je na tom zlé?
Rusko pred troma rokmi začalo vojnu proti Ukrajine. Násilne vtrhli na jej územie a zavraždili tisícky nevinných ľudí. Medzi nimi aj deti.
„Základným princípom BIB je jeho apolitickosť, ideologická neutralita, vylúčenie akýchkoľvek foriem cenzúry, spolupráca so všetkými štátmi bez rozdielu,” obhajuje pre Zmudri G prizvanie ruských umelcov generálna riaditeľka výstavy Zuzana Jarošová. „Vďaka týmto princípom bienále prežilo 60 rokov v zložitých geopolitických turbulenciách vo svete. Bratislavské bienále bola prvá medzinárodná kultúrna akcia, ktorá prelomila železnú oponu medzi Východom a Západom,” dodáva.
Jarošová sa odvoláva aj na to, že odborná porota bienále sa riadi pravidlami apolitickosti IBBY (Medzinárodná únia kníh pre mladých). „Výber ilustrátorov na BIB robia národné sekcie IBBY v zahraničí respektíve ďalší zahraniční partneri. BIB cenzúru nerobí, rešpektuje výber ilustrácií zo zahraničia. BIB je o kvalitnom umení pre deti, nie o politike,” tvrdí Jarošová.
Účasť na tomto ročníku Bienále ilustrácií však odmietla aj výkonná riaditeľka americkej sekcie IBBY (Medzinárodná únia pre detskú knihu) Junko Yokota, ktorá mala byť jednou z porotkýň.
Na rozhodnutie IBBY, ktorá je spoluorganizátorom celého podujatia, sa odvoláva aj riaditeľka Bibiany Petra Flach.
„Z viac ako 80 krajín, ktoré majú v IBBY svoje národné sekcie, hlasovalo za vylúčenie Ruska zo súťaže 16 zástupcov. Väčšina členských krajín – viac ako 80 % – sa vyslovila za zachovanie jeho účasti,” uviedla Flach pre Zmudri G.
Podľa riaditeľky Bibiany v čase prípravy neexistovalo žiadne oficiálne nariadenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o tom, ako sa majú jednotlivé štátne inštitúcie k Rusku postaviť.
Prečo je problém, že zavolali ruských ilustrátorov? Bola by to cenzúra, keby ich nezavolali?
Problém nie je v samotných umelcoch, ale v symbolike ich účasti. Mnohí ju vnímajú ako necitlivú voči Ukrajine, keďže Rusko vedie agresívnu vojnu, pri ktorej zomierajú aj deti, pre ktoré sú tieto knihy určené.
„Každá vojna je strašná a neospravedlniteľná. Je výsledkom zlyhania politikov, politiky, diplomacie. Deti zomierajú v Ukrajine, v Palestíne, v Sýrií, v Afrike a v mnohých ďalších kútoch sveta. Za posledných 80 rokov takmer každá krajina vo svete bola zapojená do vojnového konfliktu, Mníchovskú dohodu nevynímajúc,“ hovorí Jarošová. Cieľom súťaže podľa nej nie je rozdeľovať, ale spájať a „prostredníctvom krásnej obrázkovej knihy pomáhať všetkým deťom zlepšovať život.”
Ilustrátori sa na problém pozerajú inak. „Detská ilustrácia nie je nevinná. Ľahko sa stáva nástrojom propagandy. Už dnes visia v Slovenskej národnej galérii ilustrácie z Ruskej federácie. Nenápadne. Medzi ostatnými,“ píšu vo výzve Milujeme BIB. Bojkotujeme BIB.
Otázka cenzúry je zložitejšia. Nejde o cenzúru v pravom zmysle, nikomu nezakázali vyjadriť sa ani tvoriť. Ide o morálne rozhodnutie, či je vhodné pozývať zástupcov krajiny, ktorá aktuálne pácha vojnové zločiny. Niektorí tvrdia, že by zákaz bol cenzúrou, iní zas, že nepozvanie by bolo prejavom solidarity a hodnotového postoja.
Vo výzve Milujeme BIB. Bojkotujeme BIB uviedli: „Žiadame nekompromisne vylúčiť zo súťaže tie krajiny, ktoré sú obvinené z páchania vojnových zločinov – ale aj umožniť umelkyniam a umelcom z nich, ktorí nezriedka stoja proti vlastným vládam, účasť „pod bielou vlajkou“.“ Účasť pod bielou vlajkou znamená, že by sa ruskí umelci mohli súťaže zúčastniť, no nereprezentovali by svoju krajinu, iba samých seba.
„Do súťaže sa prihlasujú ilustrátori z mnohých krajín a nie je naším morálnym právom rozhodovať, kto sa môže či nemôže zúčastniť. V tomto smere trváme na apolitickosti a ideologickej neutralite BIB!“ tvrdí však riaditeľka Bibiany Petra Flach.
Umelci bojkotujú, ministerka kultúry ich za to kritizuje
Na celú udalosť sa pozerajú stovky slovenských aj zahraničných umelcov kriticky, zatiaľ čo vedenie Bibiany, SNG a Ministerstva kultúry pokladá udalosť za úspešnú.
Podujatia sa na protest nezúčastnili ani štyria porotcovia, a to juhoafrický ilustrátor Piet Grobler, minuloročný laureát ceny Hansa Christiana Andersena Sydney Smith, emeritná profesorka Chicagskej univerzity a výkonná riaditeľka americkej sekcie IBBY (Medzinárodná únia pre detskú knihu) Junko Yokota, a Elena Pasoli, riaditeľka medzinárodného veľtrhu detskej knihy v Bologni.
„Štyria porotcovia, ktorí prijali a potvrdili svoju nomináciu do medzinárodnej poroty 30.BIB v máji 2025, stiahli svoju účasť koncom augusta. Na základe Výzvy jednej skupiny slovenských ilustrátorov – ASIL, bojkotovať BIB z politických dôvodov,“ reaguje na to Jarošová.
Podobne riaditeľka Bibiany Petra Flach neúčasť štyroch medzinárodných porotcov pre Zmudri G vysvetľuje tým, že „v uplynulom období bola zo strany niektorých slovenských ilustrátorov vedená intenzívna kampaň namierená voči našej inštitúcii aj voči samotnému Bienále ilustrácií Bratislava.“
Pri slávnostnom odovzdávaní cien prišli umelci vyjadriť svoj nesúhlas tichým protestom pred budovu SNG. Na tvárach mali masky, na ktorých bolo napísané BIB so smutným výrazom.
Na margo tohto protestu sa vyjadrila aj samotná ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ktorá vo videu na sociálnej sieti Facebook označila bojkotujúcich umelcov za progresívnych aktivistov.
Slovo „progresívny“ znamená pokrokový, smerujúci dopredu, zameraný na zmeny a modernizáciu. Používa sa na opis ľudí, myšlienok alebo politík, ktoré podporujú spoločenský pokrok, napríklad v oblasti ľudských práv, ekológie, vzdelávania či rovnosti.
Na Slovensku však má tento pojem často dvojitý význam. Zatiaľ čo v politológii je slovo progresívny neutrálne alebo pozitívne, niektorí politici ho používajú ako nadávku alebo označenie „elitárskych“, „odtrhnutých od reality“ či „ľavicovo-liberálnych“ ľudí. Robia to preto, že sa snažia osloviť voličov, ktorí odmietajú rýchle spoločenské zmeny. Ale aj preto, že momentálne preferenčne najsilnejšia opozičná politická strana sa volá Progresívne Slovensko, a tak sa ich politickí odporcovia snažia slovu „progresívny” dať negatívny náboj.
Zároveň kultúrnu obec, ktorá sa zapojila do bojkotu nazvala ničiteľmi kultúry. Menovala aj Kristínu Soboň, ktorá zodpovedá za vydávanie časopisu Slniečko. Tú označila za „patologickú ničiteľku kultúry“.
Združenie ilustrátorov Slovenska ASIL zase nazvala „irelevantnými ľuďmi, ktorí bojkotujú niečo, k čomu ani nie sú prizvaní,“ keďže podľa jej slov nespĺňali podmienky, aby sa do súťaže zapojili. A to aj napriek tomu, že medzi umelcami, ktorí podpísali výzvu „Milujeme BIB. Bojkotujeme BIB” boli aj umelkyne Daniela Olejníková a Lucia Zednikovičová, ktoré v minulosti získali na tomto podujatí viacero ocenení.
Ministerka Šimkovičová hovorí, že BIB je tradičné podujatie a dáva dôraz na to, že vraj na rozdiel od progresívcov si organizátori vážia prácu svojich predkov a predošlých generácií.
Argumentačné chyby v prejave ministerky
To, čo ministerka vo svojich vyjadreniach používa, je kombinácia dvoch argumentačných chýb – falošnej dilemy a takzvaného „slameného strašiaka“.
Falošná dilema vzniká vtedy, keď niekto predstiera, že existujú len dve možnosti, hoci v skutočnosti ich je viac. Ministerka vytvára dojem, že človek buď stojí na strane tradičných hodnôt, alebo je liberálny deštruktor kultúry. V skutočnosti však spoločenské postoje nie sú čiernobiele. Človek si môže súčasne vážiť tradície a podporovať aj moderné umenie. Takéto zjednodušenie umelo rozdeľuje spoločnosť a vytvára konflikt.
Zároveň ide aj o argumentačnú chybu typu „slamený strašiak“. V tomto prípade sa prekrúti postoj oponentov tak, aby pôsobil extrémne alebo absurdne a potom sa takýto skreslený názor ľahko odmietne. Keď ministerka označuje umelcov, ktorí protestovali, za „ničiteľov kultúry“ alebo „progresívnych aktivistov“, pripisuje im úmysly, ktoré v skutočnosti nemajú.
Ich cieľom nebolo ničiť kultúru, ale upozorniť na netransparentnosť pri organizácii Bienále. Takýto spôsob komunikácie je v politike, ktorá má za cieľ rozdeľovať spoločnosť, pomerne bežný.
Namiesto vecnej debaty slúži na vytváranie dojmu, že existuje jasný nepriateľ, proti ktorému treba stáť. A zároveň odvádza pozornosť od obsahu kritiky – diskusia sa namiesto debaty o netransparentnosti a pozývaní ruských ilustrátorov mení na útoky a nálepkovanie.
O čom by mala byť kultúra?
Bienále ilustrácií Bratislava, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie svetové podujatia v oblasti detskej ilustrácie, sa tento rok stalo symbolom napätia v slovenskej kultúre.
Výmena vedenia Bibiany, obmedzený prístup médií, chýbajúce informácie o súťaži a účasť ruských umelcov počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine vyvolali pochybnosti o transparentnosti aj o hodnotovom smerovaní podujatia.
Reakcie na situáciu ukázali hlboký rozkol medzi kultúrnou obcou a vedením ministerstva. Celá kauza ukazuje, že v kultúre nejde len o umenie samotné, ale aj o hodnoty, ktoré ho sprevádzajú, o slobodu, úctu, otvorenosť a zodpovednosť.
Ak sa tieto hodnoty stratia a kultúra sa stane nástrojom politických hier, prestáva plniť svoju základnú úlohu: spájať ľudí, povzbudzovať dialóg a chrániť slobodný prejav tvorcov.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
