Počul/a si už v médiách o tom, že Francúzsko plánuje rozšíriť svoj jadrový dáždnik? Vydesila ťa táto správa, alebo vôbec nevieš, čo si máš pod tým predstaviť?
Jadrový dáždnik ☢️☂️ neznamená hrozbu zhodenia jadrovej bomby. Znamená to, že krajina, ktorá vlastní jadrové zbrane, dá záruku spojeneckým krajinám, ktoré ich nevlastnia, že v prípade jadrovej hrozby od znepriatelenej krajiny dokáže nasadiť svoje jadrové zbrane. Teda rozprestrie nad nimi svoj dáždnik a bude ich chrániť.
Takto rozmiestnené zbrane by mali slúžiť hlavne na odstrašenie. Tento princíp odstrašenia zo studenej vojny znamená, že ak majú obe strany jadrové zbrane, uvedomujú si, že ich použitie by znamenalo odvetný útok. To by ich malo odradiť od toho, aby zaútočili ako prvé.
Toto odstrašenie však spočíva aj v istote, že by ich krajina bola pripravená aj naozaj použiť, ak by na to došlo. A z histórie vieme, čo by znamenalo použitie len jednej takejto zbrane.
👉 Čo sú to jadrové zbrane?
Jadrové zbrane sú najničivejšie zbrane, aké zatiaľ ľudia vytvorili.
Existuje niekoľko typov jadrových zbraní ako napríklad:
💥Atómové bomby – hlavným zdrojom energie je štiepenie jadier atómov. Za vynálezcu atómovej bomby sa považuje americký fyzik Robert Oppenheimer. V histórii bola atómová bomba zhodená dvakrát, a to Američanmi na japonské mestá Hirošima a Nagasaki počas druhej svetovej vojny. Zhodením bomby zabili a zranili okolo 200-tisíc ľudí, čo je približne počet obyvateľov Košíc.
Podrobnejšie o tom ako funguje atómová bomba si môžeš vypočuť v tejto reportáži.
💥Termonukleárne zbrane – patria sem napríklad vodíkové bomby. Fungujú na princípe fúzie, teda spojení jadier atómov. Táto bomba zatiaľ nebola nikdy použitá inde ako pri testoch.
Viac o Andrejovi Sacharovovi, ktorý pomáhal vyvinúť vodíkovú bombu a neskôr proti jadrovému zbrojeniu vystupoval, si môžeš prečítať v tomto článku 👇
Kto vlastní jadrové zbrane?
Jadrové zbrane vlastní deväť štátov – Rusko, USA, Čína, India, Pakistan, Izrael a Severná Kórea. Z európskych štátov ich vlastnia len Spojené kráľovstvo a Francúzsko.
Okolo 90 percent všetkých jadrových zbraní vlastnia Rusko a Spojené Štáty.
Krajiny majú aj rôzny pomer taktických a strategických jadrových zbraní.
👉 Definície taktických jadrových zbraní sa líšia, ale v zásade sú to zbrane s kratším doletom a menšou ničivou silou. Sú navrhnuté na použitie priamo na bojisku a v jeho blízkosti.
Napríklad počas Studenej vojny, teda obdobia od konca druhej svetovej vojny po rozpad sovietskeho komunistického bloku na prelome 80. a 90. rokov, USA a Sovietsky zväz súperili v umiestňovaní taktických jadrových zbraní. Keďže tie nesú spravidla rakety s menším doletom, navzájom sa predbiehali v tom, kto ich dá bližšie k teritóriu toho druhého.
Napríklad rozmiestnenie amerických jadrových zbraní v Turecku a Taliansku viedlo v roku 1962 ku Kubánskej raketovej kríze. Sovietsky zväz aj v reakcii na to rozmiestnil na Kube jadrové rakety, čo USA považovali tiež ako ohrozenie, pretože ostrov je blízko ich pobrežia. Nakoniec Sovietsky zväz rakety stiahol, ale svet bol vtedy zrejme najbližšie k hrozbe globálnej jadrovej vojny.
V Európe máme dodnes americké taktické jadrové zbrane, ktoré sú rozmiestnené v Holandsku, Belgicku, Nemecku, Taliansku a Turecku.
Aj tak sú ale tieto zbrane dostatočne ničivé. Ak by napríklad zasiahla Berlín polovica atómovej bomby zhodenej na Hirošimu, zabila by skoro 16-tisíc ľudí a zranila 37,5-tisíc. Je to také isté číslo, ako keby boli zasiahnutí takmer všetci obyvatelia/ľky Trenčína.
👉 Strategické jadrové zbrane sú ničivejšie a mali by slúžiť na zničenie strategických cieľov ako sú vojenské základne, letiská a mestá. No okrem toho by vlastne zničili celé kontinenty 🙃
Často ich nesú interkontinentálne balistické strely, ponorky a bombardéry. Sú teda schopné zasiahnuť cieľ kdekoľvek na svete.
Čo znamená, že chce Macron rozšíriť jadrový dáždnik? ☢️☂️
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa nedávno vyjadril, že je ochotný rozšíriť svoj jadrový dáždnik nad Európu.
Európou presnejšie myslí Nemecko, kde sú teraz umiestnené taktické jadrové zbrane Spojených štátov.
O tejto možnosti začali európske krajiny debatovať po tom, čo sa nový americký prezident Donald Trump vyjadril, že Európa sa už nemôže spoliehať na americkú vojenskú pomoc tak, ako doteraz.
Umiestnenie taktických jadrových zbraní by malo slúžiť hlavne na odstrašenie.
Ide o princíp ešte z čias studenej vojny – ak majú obe strany jadrové zbrane, obe vedia, že ak ich použijú, druhá strana ich použije tiež. To by malo teoreticky viesť ku vzájomnému odstrašeniu a teda tomu, že ich ako prvá nepoužije ani jedna.
Toto odstrašenie ale spočíva aj v istote, že by ich krajina bola pripravená aj naozaj použiť, ak by na to došlo.
Vojenský analytik Sean Bell ale pre televíziu Sky vysvetľuje, že nie je jasné, či by bolo Francúzsko schopné spraviť tento krok.
Oproti Rusku navyše nevlastní toľko jadrových zbraní. Zatiaľ čo Rusko by bolo schopné zničiť svojím jadrovým arzenálom nielen celú Európu, ale aj celý svet, Francúzsko by s tým svojím síce Rusko zasiahlo, no nedokázalo by ho zničiť celé.
Jediná krajina, ktorá by dokázala Rusko odplašiť veľkosťou svojho jadrového arzenálu, sú zatiaľ Spojené štáty.
Už len použitie jednej, hoci menšej atómovej bomby, by však bolo katastrofické. Zatiaľ je riziko použitia jadrových zbraní stále nízke.
Zdroj titulnej koláže: Wikimedia Commons (Macron), Canva
