Skupina ľudí zahalených v čiernej farbe a nacistickej symbolike útočí náhodne na ľudí v uliciach Bratislavy. Na Slovensko bol prevezený Daniel Bombic, trestne stíhaný extrémista, ktorý býva označovaný ako neonacista. Príkladov toho, kedy sa objavilo slovo neonacista v posledných dňoch v médiách, je viacero. Čo to však znamená? Kto sú neonacisti?
Niektorí ľudia sa za neonacistov označujú sami. Iných tak môžeme v niektorých prípadoch označiť na základe definície a dôkazov, hoci oni sami to popierajú. Čo si pod týmto pojmom predstaviť?
Neonacizmus je mladšia verzia nacizmu
Ideológia nacizmu prerástla do jednej z najväčších tragédií nedávnej histórie. Za jej vznikom a zavedením do praxe stál Adolf Hitler, nemecký diktátor, ktorý sa usiloval o vytvorenie „rasovo čistého“ nemeckého štátu.
Nacizmus vznikol v 20. rokoch dvadsiateho storočia v Nemecku. Bol to mix fašizmu, teda totalitnej antidemokratickej a antiliberálnej ideológie, extrémneho nacionalizmu, ktorý považoval nemecký národ za nadradený, rasizmu, ktorý tvrdí, že niektoré rasy sú lepšie ako iné, a antisemitizmu, teda nenávisti voči Židom.
Nacisti počas vojny prenasledovali a zabíjali nielen Židov, ale aj Rómov, ľudí z LGBT komunity a osoby so zdravotným postihnutím.
Ich ideológia sa tiež vyznačovala militarizmom, teda velebením vojenstva a agresívnou zahraničnou politikou, ktorá viedla k rozširovaniu Nemecka na územia, ktoré mu nepatrili. V krajine vládla totalita, čo znamenalo potláčanie opozície, cenzúru a absolútny odklon od demokracie.
Po vojne bola nacistická symbolika zákonom zakázaná vo veľkom množstve krajín. Ktokoľvek by ju totiž používal, propagoval by tak tento zločinecký a nenávistný režim. Nie všetci sa však s týmto zákazom zmierili. Títo ľudia sa dnes označujú za neonacistov.
Ako spoznať neonacistu?
Neonacisti sa inšpirujú nacizmom a často používajú nacistickú symboliku. Hlásia sa k ideológii Tretej ríše, ako samo seba nazývalo Nemecko počas Druhej svetovej vojny, a snažia sa nacizmus opäť zaviesť do praxe.
Prevzali aj ideu rasovej nadradenosti, čo znamená, že považujú bielu rasu za lepšiu ako ostatné. Tento názor sa niekedy snažia presadiť násilím, napríklad bitím ľudí inej rasy, nižších sociálnych vrstiev a iného zmýšľania na ulici.
Okrem toho sa neonacizmus vyznačuje aj týmito znakmi:
- antisemitizmom, čo je nenávisť voči Židom, často spojená s popieraním holokaustu
- rasizmom, čo je viera v nadradenosť určitej rasy
- xenofóbiou, čiže strachom a nenávisťou voči cudzincom, najmä migrantom
- homofóbiou, čiže odmietaním homosexuálov a diskrimináciou LGBT ľudí
- odmietaním demokracie a právneho štátu
Podľa autorov knihy Krajní pravice a krajní levice v ČR niektorí neonacisti poznajú históriu nacizmu, iní preberajú len jeho symboly a idey, no netušia, čo znamenajú.
Neonacizmus sa netýka len mužov, ale aj žien. Napríklad v hnutí Women for Aryan Unity ženy bojujú za „očistenie“ bielej rasy a vychovávajú deti k neonacizmu. Ideológiu šíria aj prostredníctvom publikácií a online platforiem. Organizácia má pobočky v rôznych krajinách a spolupracuje s ďalšími skupinami s podobným zameraním.
Ani Slovensko neobišiel neonacizmus. Najprv sa k nám dostával prostredníctvom hudby, neskôr prevzali vedúce slovo skinheadi. Najmä počas 90. rokov vzniklo viacero neonacistických skupín, ako napríklad Klan slovenských rytierov, Biela slovenská jednota či Slovakian Hammer Skinheads.
Spočiatku vznikali lokálne, no neskôr sa pridali k medzinárodným organizáciám a dnes sa snažia ovplyvniť aj politiku tým, že do nej bývalí členovia týchto skupín vstupujú.
Prečo ľudia 80 rokov po skončení Druhej svetovej vojny podporujú myšlienky nacizmu?
Dôvodov, prečo ľudia podporujú neonacizmus, je viacero. Môže to byť chudoba, strach z migrantov a oslabovanie kritického myslenia dezinformáciami, hoaxami a deepfejkami.
K rozmáhaniu neonacizmu pomáha aj internet a populistická politika. Niektoré krajne pravicové strany, ktoré nemusia byť nutne neonacistické, preberajú nacistické symboly alebo vyjadrenia na získanie podpory voličov, čím vytvárajú obraz, že ich používanie je v poriadku.
Viaceré zahraničné zdroje sa zhodujú, že k extrémizmu sa často prikláňajú ľudia hľadajúci svoju identitu a tí, ktorí majú pocit, že nikam nepatria. Viac o tom, ako sa mladí nevypočutí ľudia môžu stať obeťami radikálov, si môžeš prečítať v tomto našom článku:
Je pritom jedno, či ide o moslimských radikálov, alebo neonacistov. Radikalizácia funguje rovnako. A rovnako v oboch prípadoch môže vieš ku tragickému koncu a terorizmu, ako to bolo aj v prípade útočníka zo Zámockej ulice. Viac si o tom môžeš prečítať v tomto našom článku:
Mnohí z tých, ktorí sa takto nechajú zmanipulovať a zradikalizovať pritom sami nemusia rozumieť symbolom, ktoré majú na sebe oblečené alebo nemeckým pokrikom, ktoré používal nacistický vodca.
Práve to bol aj prípad Matej Raracha Juráška, ktorý sa stal súčasťou chuligánskej skupiny, čo neskôr oľutoval a rozhodol sa o svojej skúsenosti hovoriť na verejnosti.
Ak chceš o živote „vyliečeného” chuligána vedieť viac, prečítaj si tento rozhovor 👇
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
