Zachytil/a si už, že európske krajiny rokujú o dronovej stene alebo dronovom múre? A aj to, že Slovensko a Maďarsko na stretnutia neboli prizvané, ale nakoniec áno? Vysvetlíme ti ako taký „múr” vyzerá a aj prečo je dôležité, aby sme pri takýchto rokovaniach boli.
Predstav si, že je pokojná noc v poľskej dedine a nad hlavami ľudí niečo hučí. Nie je to lietadlo ani komár, ale ruský dron, ktorý tam poslali cez hranice. Presne to sa stalo 10. septembra tento rok.
Niektoré drony poľská armáda zostrelila, iné lietali aj nad vládnymi budovami a nad Dánskom pričom dánska premiérka nevylúčila, že pochádzali z Ruska. A k tomu tento mesiac lietali aj nad Estónskom ruské stíhačky MiG-31.
Aj kvôli týmto indicentom rokujú európske krajiny, ktoré sú zároveň členmi NATO o takzvanom dronovom múre, alebo dronovej stene.
V článku ti vysvetlíme:
👉 Ako by mal taký múr vyzerať;
👉 Čo by sa stalo, keby sa rokovaní o ňom nezúčastnilo Slovensko;
👉 Čo Rusko sleduje posielaním dronov a ako je pravdepodobné, že sa s ním krajiny NATO dostanú do konfliktu.
Ako reagovali krajiny?
Poľsko aj Estónsko po narušení svojho vzdušného priestoru aktivovali článok 4 a žiadali mimoriadne rokovania na úrovni NATO.
Článok 4 zahŕňa zahajovanie konzultácií medzi členskými štátmi NATO, ak sa členský štát cíti, že niekto ohrozil jeho teritoriálnu integritu, či bezpečnostnú a politickú nezávislosť. Článok 4 aktivovalo už aj Slovensko spolu s ďalšími krajinami, keď v roku 2022 začala ruská invázia na Ukrajine.
Viac o tom, čo znamenajú články 4 a 5 si môžeš prečítať tu 👉 http://zmudrig.sk/co-znamenaju-clanky-4-a-5-severoatlantickej-zmluvy-mam-sa-bat/
Okrem toho sa Európska komisia a NATO zaviazali, že budú pracovať na tom, aby postavili takzvaný „dronový múr”, ktorý by nás mal chrániť pred podobnými incidentmi.
Na úvodnom stretnutí sa stretlo desať členských štátov: Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Fínsko a nakoniec aj Slovensko a Maďarsko. Pozvaná bola aj Ukrajina.
Ako by mal vyzerať dronový múr/stena?
Dronový múr nebude žiadna fyzická stena. Mal by sa skladať z technologickej aj vojenskej pozemnej, námornej a vzdušnej ochrany hraníc EÚ.
Podľa Európskej komisie a odborníkov by dronový múr mal vyzerať asi takto:
👉 Krajiny by mali vybudovať sieť radarov na zaregistrovanie dronov vo svojom vzdušnom priestore;
👉 Mali by zaviesť systém rušičiek signálu dronov, systémy, ktoré by prevzali kontrolu nad ich ovládaním, alebo ich zostrelili. O tom, akým spôsobom by bol dron zneškodnený by časom mohla podľa Josefa Časara z Univerzity obrany v Brne rozhodovať umelá inteligencia. O zostrelení lietadla s pilotom by ale stále musel rozhodovať človek.
👉 Krajiny by mali vytvoriť zdieľaný systém, vďaka ktorému budú môcť zdieľať svoje dáta o pohybe a zneškodnení dronov.
Prečo to Rusko robí?
Analytik Viliam Ostatník z Adapt Institute pre Zmudri G vysvetľuje, že dronové operácie nie sú nič nové a sú tu už dlhšie. „Väčšie a a intenzívnejšie prieniky posledných týždňov majú primárne dva ciele: po prvé, testovať pripravenosť, jednotu a rozhodnosť NATO, poťažmo EÚ. A sledovať postupy, protokoly a technológie, spôsobilosti, čas a rýchlosť,” hovorí.
„Po druhé odvádzať pozornosť od Ukrajiny a vývoja tam. Centrom pozornosti je pre Rusko naďalej Ukrajina a nie iné európske štáty a štáty EÚ a NATO. Ak by malo dôjsť k pokračujúcej eskalácii až po úroveň (limitovaného) útoku, alebo viac pravdepodobného rozsiahleho kybernetického útoku či iného útoku nevojenského charakteru (napríklad rozsiahla špionáž, stupňujúce sa prieniky do vzdušných priestorov, a pod.), chápal by som to najmä v súvislosti s odvedením pozornosti od Ukrajiny,” dodáva.
Hrozí nám vojna?
Nedávno sa ruský veľvyslanec vo Francúzsku vyjadril, že ak by krajiny NATO zostrelili stíhačku s pilotom, znamenalo by to vojnu.
Podľa analytika Ostatníka by sme takéto slová nemali brať na ľahkú váhu. „Ale zároveň ich treba rozumieť v kontexte, o ktorom hovorím. Musia byť jasné červené čiary a jasne komunikovaná následnosť. Napríklad, že ak nabudúce naruší náš vzdušný priestor váš dron, či lietadlo zostrelíme ho, pretože ide o našu bezpečnosť a tu sa nerobia kompromisy,” vraví.
Armáda navyše nemôže lietadlo s pilotom len tak zostreliť bez predchádzajúceho varovania.
Ako je na tom Slovensko?
Slovensko nebolo najprv spolu s Maďarskom prizvané na rokovanie o dronovom múre. Nakoniec sme sa na ňom ale zúčastnili my aj oni. Ak by sme na stretnutia nešli „hypoteticky by sa dalo povedať, že Slovensko by ostalo v takej situácii v nevýhode. Spoločný postup spojencov v rámci NATO, poťažmo EÚ, je kľúčový pre efektívne aj ekonomické riešenie reálneho bezpečnostného problému a hrozby, akým sú letecké či raketové útoky, vrátane využívania dronov,” vraví Ostatník.
Predpokladá, že vývoj protidronovej technológie bude extrémne rýchly. „Proaktívne sa nezapájať do ich vývoja, výroby a aplikácie by šlo priamo v rozpore s bezpečnostnými aj ekonomickými národnoštátnymi záujmami,” dodáva.
Byť na rokovaniach a mať protidronovú obranu je podľa neho základ. „Aby sme šli podľa hesla: Better safe than sorry”.
Zdroj titulného obrázku: Canva, Wikimedia Commons
