Sociálne siete už vyprodukovali veľa nebezpečných výziev. Stále však vznikajú nové a o slovo sa hlásia aj také, ktoré boli trendom ešte v roku 2016. Čo robiť, ak sa ti podarí zapojiť do challengu, ktorý môže ohroziť tvoje zdravie?
„Chcela by som Vás upozorniť na tému veľmi nebezpečnej hry, ktorá sa začala šíriť v triede. Ide pôvodne o online hru s názvom Modrá veľryba,“ upozorňuje rodičov v mailovej komunikácii učiteľka jednej zo základných škôl na Slovensku. Zatiaľ sa však nepotvrdilo, či sa nebezpečná výzva šíri naozaj, učiteľka iba započula deti rozprávať sa o nej. Aj preto a pre citlivosť témy neuvádzame konkrétne mená ani názov školy. Možným výskytom výzvy sa na tejto škole aktuálne zaoberá aj školský psychológ.
„Vo fakultnej nemocnici Motol bolo a stále je ošetrovaných 5 detí, ktoré sa podľa informácií inšpirovali výzvou „ piercing challenge“ na sociálnej sieti TikTok a pomocou guličkových magnetov chceli imitovať piercing napríklad v jazyku,“ varovala zas začiatkom októbra fakultná nemocnica v Pražskom Motole na Facebooku pred TikTokovou výzvou, ktorá v zahraničí vážne poškodila zdravie viacerých detí.
Na Slovensku a v okolitých krajinách sa opäť dostali do pozornosti nebezpečné výzvy, ktoré sa šíria po školách. Čo robiť vo chvíľach, keď sa sociálne siete stanú príliš reálne a ohrozia tvoje zdravie?
V prvom rade si treba uvedomiť, že vždy existuje cesta späť. „Ak pomoci dovolíme priplávať a podať ruku, tak nás zachráni,“ hovorí Simona Kutišová, ktorá má dlhoročnú prax ako psychologička na základnej škole, strednej škole aj v Centre poradenstva a prevencie.
Ak vo vás text vyvoláva nepríjemné pocity, strach a obavy, nebojte sa o to podeliť s odborníkmi na duševné zdravie. Kontaktovať môžete napr. chatovaciu poradňu IPčko, či bezplatnú Krízovú linku pomoci 0800 500 333.
Piercing challenge: Deti, ktoré prehltli magnety
Osemročný Rhys Millum z Anglicka zjedol v roku 2022 guličkové magnety. Rodičom ani lekárom nepovedal, že niečo také spravil. O pár dní na to zomrel v dôsledku pretrhnutých čriev.
Vyšetrovanie jeho smrti bolo uzatvorené až vo februári v roku 2024, kedy vyšetrovateľ konštatoval, že chlapec mohol prehltnúť magnety popri tom, ako skúšal piercing challenge na TikToku. Na túto teóriu však nemal vyšetrovateľ dostatok dôkazov, a preto nemôžeme hovoriť o prvej obeti tejto výzvy.
S guličkovými magnetmi v bruchu však hospitalizovali začiatkom tohto októbra aj piatich mladých ľudí v Česku, ktorí tento challenge skúšali.
S magnetovými guličkami, ktoré si dali na jazyk a pod jazyk, skúšali, ako by vyzerali s piercingom. Tieto guličky sa im však podarilo prehltnúť.
Čo sa stane, keď prehltneš magnety?
Pokiaľ omylom prehltneš jeden malý magnet, nemusí v tvojom tele spraviť veľké škody, no aj napriek tomu je dobré sa o tomto probléme poradiť s doktorom či doktorkou. Ak sa ti však podarí prehltnúť dva alebo viac magnetov, mal/a by si čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.
„Pokiaľ príde k prehltnutiu magnetov, nie je vhodné vyvolávať vracanie. Najlepšie je navštíviť pohotovosť, kde pacientovi spravíme röntgen, aby sa zistilo, koľko magnetov osoba prehltla a kde sa nachádzajú,“ odpovedá pediatrička Kristýna Zárubová z Oddelenia detskej gastroenterológie Pediatrickej kliniky pražskej Fakultnej nemocnice Motol. Práve z tejto nemocnice došlo upozornenie o piercing challenge a mladých ľuďoch, ktorých hospitalizovali po tom, ako prehltli magnety.
Magnety sa priťahujú a môžu pritiahnuť rôzne časti čriev, zablokovať ich priechodnosť, alebo ich dokonca roztrhnúť. Bližšie vysvetlené to nájdeš aj v tomto videu, ktoré nie je vhodné pre citlivé osoby, keďže je v ňom vyobrazené, aké komplikácie môžu magnety v žalúdku spôsobiť.
Ak by sa to stalo tebe alebo niekomu z tvojich kamošov či kamošiek, neodkladaj návštevu lekára.
„Nedá sa presne povedať, ako dlho trvá, kým sa prejavia komplikácie. Nemusí sa to prejaviť ihneď,“ hovorí pediatrička. „Pacient môže prísť vo veľmi ťažkom stave a keď nevieme, prečo mu tak je, strácame čas hľadaním príčiny,“ upozorňuje.
V takýchto chvíľach ti môže ísť aj o život. Ak sa ti niečo takéto stane, povedz o tom svojej rodine alebo niekomu, kto je v tvojej blízkosti. Nemusíš si volať sanitku, no vyšetrenie neodkladaj.
„Na pohotovosť by sa mali ľudia po prehltnutí magnetov dostaviť bez privolávania sanitky. Záchranka slúži k riešeniu bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka,“ dodáva Zárubová.
Blue whale challenge: Hra, ktorá končí samovraždou
Opustená veľryba plávajúca v nekonečnom oceáne tmavomodrej farby. Takéto obrázky sa šíria internetom od roku 2016, kedy sa do pozornosti sveta dostala Blue whale challenge. Do redakcie nám prišlo upozornenie, že hra Modrá veľryba sa možno opäť začala šíriť aj na jednej základnej škole na Slovensku.
„Ak sa niekto zapája do výzvy, akejkoľvek, robí to pre to, aby niečo dokázal sebe alebo iným. Mladí ľudia si často pri túžbe po obdive, uznaní, zapadnutí do kolektívu a potvrdení vlastnej sebahodnoty neuvedomia potenciálne nebezpečenstvo,“ odpovedá psychologička Kutišová na otázku, prečo mladí ľudia skúšajú nebezpečné výzvy. „Pocity osamelosti a menejcennosti vedia byť u niektorých ľudí veľmi zákerné a nebezpečné,“ dopĺňa.
Čo je to Blue whale challenge?
Celá „hra“ by mala spočívať v tom, že mladý človek plní počas 50 dní rôzne výzvy, ktoré sú väčšinou zamerané na sebapoškodzovanie. Ako dôkazy, že človek výzvu plní, slúžia fotky, ktoré posiela tzv. kurátorovi. Kurátor je anonymná osoba, ktorá zadáva po splnení výzvy ďalšie a sleduje, či hráč robí všetko, čo mu prikáže.
Pokiaľ raz niekto s výzvou začne, podľa pravidiel hry už nemôže prestať. Ak by tak spravil, kurátor sa mu môže vyhrážať tým, že ublíži jeho rodine alebo zverejní rôzne citlivé údaje o „hráčovi“. Takáto stratégia sa nazýva aj doxing.
Kurátori nachádzajú obete na hráčskych platformách alebo na sociálnych sieťach. Keď ich nájdu, pozvú ich do uzatvorených skupín. V minulosti museli ľudia, ktorí sa chceli zúčastniť tejto výzvy, uverejniť fotku s hashtagom blue whale a podľa neho si ich kurátori vyhľadali a začali im dávať úlohy.
Je Blue whale challenge hoax, alebo je hra skutočná?
Zmienka o hre s názvom Modrá veľryba sa prvýkrát objavila na ruskej sociálnej sieti Vkontakte. Mimochodom, aplikáciu Vkontakte vyvinul v roku 2006 Pavel Durov, ktorý je aj autorom aplikácie Telegram.
Aj na tejto sociálnej sieti si môžu ľudia četovať vo dvojici, či vytvárať skupiny od 2 do 30 ľudí. Môžu tiež vytvoriť tajné skupiny, komunity a podobne. V roku 2015 sa tu rozšírili správy o modrej veľrybe a o jej prvej obeti Rine Palenkovej.
Podľa niektorých novinárov si ľudia v rôznych četovacích skupinách na aplikácii Vkontate zdieľali depresívne myšlienky a memečká modrých veľrýb.
Prečo práve modré veľryby? Tieto mohutné cicavce sa občas samé vyvrhnú na pláž a zomrú tam. Stelesňujú tak depresívne myšlienky a sklony k samovraždám u mladých ľudí.
Po samovražde Riny Palenkovej pribúdali ďalšie obete samovrážd, ktoré mali byť údajne spáchané ako dôsledok hry Modrá veľryba.
Ruská novinárka Galina Mursalieva v novinách Novaya Gazeta skúmala túto tému do hĺbky a hľadala súvislosti, prečo toľko mladých ľudí spáchalo samovraždy. Dospela k predpokladu, že 130 mladých ľudí, ktorí ukončili svoj život od novembra 2015 do apríla 2016, sa nachádzalo aj v skupinách, kde si zdieľali obrázky veľrýb a hrali túto nebezpečnú hru. Teóriu však neskôr vyvrátili vyšetrovatelia samovrážd.
Vyšetrovanie príčin samovrážd je často veľmi náročné. Ak vyšetrovateľ nemá priame dôkazy, ktoré ho nasmerujú k tomu, že osoba spáchala samovraždu kvôli výzve, nemôže to tak konštatovať v závere vyšetrovania. Napriek tomu v ľuďoch vyvolávala táto výzva strach.
Podľa článku britskej televíznej a rozhlasovej spoločnosti BBC, ale aj debunkovacieho média Mind the challenge, hra Modrá veľryba v skutočnosti neexistovala v takých kontúrach, ako ju dnes poznáme, pokým o nej nezačali hovoriť médiá.
Keď sa informácie o nej rozšírili do sveta, mnohí ju začali kopírovať a plniť či zadávať výzvy. Je známa pod rôznymi pseudonymami, keďže hashtag Blue whale bol zablokovaný na väčšine sociálnych sietí. Keď si tento názov vyhľadáš, presmeruje ťa na linku pomoci.
Hra však bohužiaľ nezanikla, iba sa premenovala. V štúdii k tejto hre ruskí vedci dospeli k záveru, že hoci bola hra zo začiatku miestnou legendou, po rozšírení povedomia o jej nebezpečenstve ju začali naozaj hrať ľudia po celom svete.
Čo mám robiť, ak sa zapojím do výzvy, ktorá ma ohrozuje na živote?
Nemusí to byť ani jedna z týchto výziev. Na sociálnych sieťach vznikajú stále ďalšie a každý z nás môže nejakej podľahnúť. Čo robiť v takom prípade?
„V ideálnom prípade a svete by to vyzeralo tak, že každý žiak by vedel s kým na internete smie komunikovať, koľko o sebe prezradiť, koľko zo súkromia či z vlastného zraniteľného prežívania prezradiť. Mal by dostatok blízkych ľudí vo svojom živote a necítil by sa osamelo,“ hovorí psychologička Kutišová.
Mladí ľudia však často trpia úzkosťami, cítia sa osamelo a nevidia zmysel života. Niekedy začnú uvažovať aj nad samovraždou a potom je oveľa jednoduchšie podľahnúť výzvam, ktoré ohrozujú ich zdravie. Manipulácia pri hrách ako napríklad Modrá veľryba prebieha postupne a niekedy si človek neuvedomí jej skutočné riziko, až kým nie je neskoro. Často sprevádzajú nebezpečné výzvy aj psychický nátlak a vyhrážky.
„Ak sa mladému človeku niekto začne vyhrážať, najdôležitejšie je nezostať s tým sám. Áno, je prirodzené mať strach, hanbiť sa, cítiť sa sám. Ale o to ide druhej strane. Odrezať človeka a vyvolať v ňom pocit, že je to len na ňom, že zostal sám,“ vysvetľuje psychologička.
V takýchto prípadoch by si mal/a na výzvu prestať reagovať, neodpovedať na správy a jednoducho sa úplne odmlčať. Zdôveriť sa môžeš akémukoľvek dospelému človeku, ktorý do situácie vnesie viac istoty a potom je dobré do prípadu zapojiť políciu. Najbližšia osoba v škole, na ktorú sa môžeš obrátiť, je aj školský/á psychológ/ička.
„Psychológ určite nebude obeti výzvy nič vyčítať, kričať na ňu, nebude sa tváriť sklamane, že sa jej niečo takéto udialo. Práve naopak, vypočuje, pochopí, prijme a bude vedieť komu danú situáciu posunúť a nahlásiť,“ hovorí Kutišová.
Vždy vedie cesta späť
Možno máš pocit, že situácia je neriešiteľná, no nie je to tak. Vždy existuje cesta späť.
„Naša predstavivosť je úžasná a fascinujúca. Dokáže vytvoriť katastrofické scenáre, dovolí emóciám zaplaviť nás ako tsunami. Bez plavčíka to však nezvládneme a topíme sa. No ak pomoci dovolíme priplávať a podať ruku, tak nás zachráni,“ uzatvára psychologička Kutišová.
Ak sa staneš obeťou nebezpečnej výzvy, hovor o tom nahlas a nemaž si správy, ktoré by mohli pre políciu slúžiť ako dôkaz na chytenie útočníka.
V prípade pocitov samoty, úzkosti alebo myšlienok na samovraždu sa môžeš obrátiť na anonymnú internetovú poradňu IPcko.sk alebo na jednu z liniek dôvery. Všetky kontakty nájdeš aj na tejto stránke:
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
