V Spojených štátoch amerických si ľudia zvolili nového prezidenta. Voľby vyhral Donald Trump, ktorý nie je na tejto pozícii žiaden nováčik. Prezidentom bol už v rokoch 2017 až 2021. Ako bude vyzerať jeho druhé prezidentské obdobie a kedy sa stane skutočne prezidentom?
Prezidentské voľby v USA sledoval pozorne celý svet. Teraz, keď je jasný víťaz volieb, sa začnú diať zmeny. Nie však ihneď. Nový prezident nastúpi do práce až od 20. januára 2025. Dovtedy má Trump čas na prichystanie sa do funkcie a svet zase na veľké zmeny, ktoré ho čakajú.
Čo sa deje po voľbách?
Systém amerických volieb je odlišný od tých slovenských. Doma si volíme nášho prezidenta v priamych voľbách. Každý ideme k volebnej urne, hodíme svoj hlas, tie sa potom sčítajú a na základe nich sa vyhodnocuje, kto vyhral. A väčšinou to teda ešte raz zopakujeme, keďže voľba prezidenta u nás býva dvojkolová.
USA však majú voľby zorganizované inak. Používajú takzvaný systém voliteľov.
Každý štát má konkrétny počet voliteľov, ktorý sa určuje na základe počtu obyvateľov. Najľudnatejšie štáty ich majú najviac, ako napríklad Kalifornia, Texas či New York. Niektoré menej ľudnaté štáty, ako napríklad Aljaška alebo Wyoming, majú len 3 voliteľov. Kandidát, ktorý vyhrá v niektorom štáte, hoc aj o jedno percento, potom získava všetkých voliteľov tohto štátu. Týchto voliteľov je v celých Spojených štátoch dokopy 538 a prezidentom sa stáva ten, kto ich získa nadpolovičnú väčšinu, čiže 270 a viac.
Podrobnejšie vysvetlenie, ako fungujú prezidentské voľby v USA, nájdeš vo videu:
V týchto voľbách vyhral republikánsky kandidát Donald Trump s počtom 277 voliteľov a porazil tak svoju konkurentku, demokratku Kamalu Harrisovú.
Spolu s Donaldom Trumpom do úradu nastúpi aj viceprezident J.D. Vance. Nahradia tak dosluhujúceho prezidenta Joa Bidena a viceprezidentku Kamalu Harrisovú.
Pár dní pred Vianocami, a to 17. decembra, sa volitelia stretnú v hlavných mestách svojich štátov, aby odovzdali svoje hlasy. Kongres následne 6. januára 2025 oficiálne potvrdí víťaza prezidentských volieb, ktorý zloží prísahu 20. januára 2025.
Čo bude robiť Trump, kým nastúpi do úradu?
Predtým, než na seba Trump preberie plnú moc, musí prejsť „procesom zaškolenia“. Má k tomu celý tím ľudí, ktorí mu pomáhajú prevziať na seba plnú zodpovednosť a že jej nie je málo.
V prestupnom období, medzi voľbami a nástupom do Bieleho domu, si určí priority, ktorým sa chce venovať počas mandátu a začne si skladať tím ľudí na kľúčové pozície v novej administratíve. Okrem toho mu prezradia aj všetky utajované informácie o národnej bezpečnosti. Napríklad to, aké vojenské operácie sú aktuálne rozbehnuté a čo všetko im hrozí. Teda nie jemu a viceprezidentovi, ale Spojeným štátom americkým. Hoci ešte nie sú v úrade, dostanú už obidvaja pridelenú povinnú ochranku od americkej tajnej služby.
Okrem prebratia zodpovednosti a chystania sa na svoje prezidentské povinnosti prebiehajú aj isté formality, no nie je zaručené, že sa udejú za každých okolností. Obvykle pozve odchádzajúci prezident, v tomto prípade Biden, nastupujúceho prezidenta do Bieleho domu. To sa zvykne diať do pár dní po voľbách.
Počas inaugurácie, ktorá sa koná v deň nástupu novozvoleného prezidenta do práce, by si mali na znak pokojného odovzdania moci potriasť rukou. V roku 2020, keď Trump prenechal Biely dom Bidenovi, sa však táto tradícia neudiala. Obaja prezidenti majú medzi sebou dosť veľký beef, a tak je otázne, ako diplomaticky sa zachovajú.
Po všetkých procesoch nastupujú koncom januára nový prezident a viceprezident do úradu a ihneď začínajú pracovať.
Ako ovplyvnia svet Trumpove roky v prezidentskom kresle?
Budúci prezident Donald Trump má so zahraničnou politikou veľké plány, ktoré však nehrajú v prospech zahraničných partnerov. Jeho politika sa vyznačuje protekcionizmom, čiže národnú ekonomiku stavia nad všetko ostatné. Jeho claim „America first”, teda Amerika prvá, je toho dôkazom.
Čo všetko prezident v USA robí a aké má právomoci?
Prezident USA má veľmi silné postavenie. Môže dokonca navrhovať zákony. Okrem toho je najvyšší veliteľ najsilnejších ozbrojených síl na svete. Nemôže vyhlásiť vojnu, no môže povolať vojenské jednotky do boja. Takisto môže vetovať zákony, menovať sudcov, či udeliť milosť odsúdenému človeku.
Medzi jeho plánované kroky patrí napríklad opätovné odstúpenie od Parížskej dohody, v ktorej sa krajiny, ktoré zmluvu podpísali, zaviazali znížiť používanie fosílnych palív. Od tejto dohody už odstúpil vo svojom prvom prezidentskom období, no prezident Biden sa k nej znovu zaviazal.
Zmeniť plánuje aj fungovanie v NATO. Z toho, čo zatiaľ povedal, vieme, že by chcel znížiť záväzky USA voči NATO. Kongres, čo je niečo také ako u nás parlament, schválil zákon, ktorý si vyžaduje ich odobrenie, ak by prezidentovi napadlo z Aliancie vystúpiť. Úplne odísť z NATO by bolo preto pre USA náročné, no oslabiť záväzky voči tejto organizácii môže nový prezident aj bez vystúpenia. Napríklad by mohol odvolať vojakov z amerických základní v iných krajinách.
Posilniť americkú ekonomiku chce aj tým, že na produkty zo zahraničia plánuje zaviesť clo vo výške 10 %. Pre ekonomiku menších krajín, ako je aj Slovensko, by bol tento krok ťažkou skúškou. Pre domácnosti s nižšími príjmami v USA by to tiež nebola ľahká situácia, keďže by si nemohli kupovať lacné produkty zo zahraničia, ako doteraz.
Trumpa to zároveň ťahá k politickým lídrom, ktorí sú označovaní za autoritárskych. Napríklad ide o maďarského premiéra Viktora Orbána. Ale Trump rád spomína aj lídrov komunistických a totalitných režimov, ako je vodca Severnej Kórey Kim Čong-un, ruský prezident Vladimir Putin, či čínsky vodca Xi Jinping. Na predvolebných meetingoch ich veľakrát vyzdvihoval. Takéto vzťahy môžu ovplyvniť vojenské konflikty na Blízkom východe alebo na Ukrajine.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
