Čo sú to Benešove dekréty a prečo sa riešia teraz? 

Možno si už počul/a, že sa riešia, alebo sa zas otvárajú Benešove dekréty. Čo to tie dekréty sú a prečo sa riešia teraz? 

Niektoré Benešove dekréty majú už viac ako 80 rokov, no napriek tomu sa táto téma objavuje aj dnešné dni. Prečo sa téma opakovane rieši, čo to dekréty vlastne sú, a ktoré z nich sú najkontroverznejšie ti vysvetlíme v článku.  

Čo sú to dekréty? 

Počas druhej svetovej vojny vznikla v Londýne exilová vláda okupovaného a rozdeleného Československa, ktorú viedol prezident Edvard Beneš. V rámci tejto exilovej vlády fungovala ako dočasný parlament aj Štátna rada a Právna rada ako súdny a poradný orgán. 

Exilová vláda však nemohla vydávať zákony, pretože tie musia prejsť štandardným schvaľovacím procesom. Namiesto zákonov preto vydávala dekréty, čo je nariadenie štátnej inštitúcie a často má platnosť zákona.

Tieto dekréty sa síce volajú Benešove, pretože bol exilovým československým prezidentom, ale boli pripravované celou exilovou vládou a neskôr aj vládou v obnovenom Československu. 

Beneš prvým dekrétom menoval exilovú vládu a v druhom dekréte vyhlásil, že dekréty budú platné len ak budú schválené exilovou vládou. Mali platnosť na dobu určitú, kým v Československu neskončí vojnový stav a nová vláda neschváli nové zákony. 

Čoho sa dekréty týkali? 

Cez vojnu sa dekréty týkali hlavne organizácie československého zahraničného odboja, vedenia vojny, existencie a fungovania takzvaných poľných súdov. 

Poľný súd – je súd, ktorý sa nevykonáva za bežných podmienok, napríklad v súdnej budove a je typický napríklad pre vojnové konflikty. 

Dekréty však neprestali vychádzať ani po vojne. Nariaďovali ako by malo vyzerať obnovené Československo. Rušili napríklad poplatky za štúdium na vysokých školách, alebo zaviedli stredoeurópsky čas.

Niektoré z týchto povojnových dekrétov však patria medzi najkontroverznejšie. Týmito dekrétmi sú retribučné a konfiškačné dekréty. 

👉 Retribučné dekréty sprísňovali tresty za zločiny spáchané nacistami a kolaborantmi. Výška trestu bola od piatich rokov väzenia po trest smrti a riešili ich ľudové súdy zložené zo sudcu a štyroch obyčajných ľudí. Právomoc rozsudkov ľudových súdov ale nikto veľmi nekontroloval a aj preto sa na niektorých miestach spustila vlna popráv. Obeťami boli niekedy aj nevinní ľudia. 

Okrem vraždy, ničenia majetku, udavačstva, spolupráce s nacistami za účelom zisku a podpory nacistickej ideológie však dekréty udeľovali tresty aj za prihlásenie sa k maďarskej, alebo nemeckej národnosti.  

Prezident Edvard Beneš po dohode s Slovenskou národnou radou totiž vydal v auguste 1945 ústavný dekrét číslo 33, ktorým zbavil štátneho občianstva a občianskych práv všetkých Nemcov a Maďarov v Československu. Výnimku mali tí, ktorí sa aktívne zapájali do odboja. Dekrét však zbavil občianstva aj Slovákov a Čechov, ktorí sa počas vojny snažili o získanie maďarskej či nemeckej štátnej príslušnosti. 

👉 Konfiškačné dekréty pripravili nemecké a maďarské obyvateľstvo o majetok a pozemky a boli rozdelené medzi obyvateľstvo slovanského pôvodu. Pre kontext v predvojnovom Československu žili približne tri milióny ľudí nemeckej a takmer milión ľudí maďarskej národnosti. 

👉 Retribučné a konfiškačné dekréty tak vytvorili základ ďalších udalostí – násilné vysídlenie nemeckého obyvateľstva z Čiech a Moravy a výmenu obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom.

Síce žiaden z dekrétov priamo nenariadil odsun nemeckého obyvateľstva, umožnili ho, pretože jeden z nich zbavil Nemcov a Nemky československého občianstva, takže ich ako cudzincov bolo jednoduchšie odsunúť z krajiny. Tieto dekréty tiež znárodnili bane, podniky, banky, ale aj filmový priemysel. 

Celkovo boli takto vysídlené približne tri milióny Nemcov a Nemiek. Podobné, no trocha iné, to bolo s maďarskými obyvateľmi a obyvateľkami. Povojnové Československo a Maďarsko sa dohodli na takzvanej výmene obyvateľstva – zo Slovenska bolo nútených vysťahovať sa takmer 90 tisíc maďarských obyvateľov, opačným smerom prišlo asi 72 tisíc Slovákov. Kým Slováci a Slovenky žijúci v Maďarsku sa takto mohli rozhodnúť slobodne, Maďarom a Maďarkám nariadila vysťahovanie vláda.

Prečo sa dekréty riešia teraz? 

Práve konfiškačné dekréty momentálne rieši strana Progresívne Slovensko v súvislosti s pozemkami. Hoci sa už dekréty podľa oficiálneho stanoviska štátu nepoužívajú, v praxi sa nimi niektoré inštitúcie stále riadia. 

Napríklad Slovenský pozemkový fond ešte tento rok požiadal o zoštátnenie väčšieho počtu pozemkov, než za celé roky 2023 a 2024. Odvolával sa pri tom na dekréty, ktoré konfiškovali majetok ľudí maďarskej a nemeckej národnosti. 

PS však nenavrhuje rušenie dekrétov, ale to, aby sa v praxi takto prestali uplatňovať.

Zdroj titulnej koláže: Wikimedia Commons, Sudetendeutsche Stiftung, CC BY-SA