Keby si si mal vybrať, či okradneš suseda so 100 eurami vo vrecku, toho s tromi tisíckami alebo toho s niekoľkými miliardami, koho si vyberieš?
Áno, najlogickejšie je siahnuť po tom, ktorý má peňazí najviac. Možno aj preto tak veľa podvodníkov okráda práve štát.
Často to robia cez vratky DPH. Spomínajú sa napríklad pri kauze Five Star Residence, za ktorú bol odsúdený Ladislav Bašternák. Alebo aj v prípade kauzy Donovaly, za ktorú je obvinený Marian Kočner. Na túto kauzu upozornil zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak.
Taká vratka je teda dosť vážna vec a takto funguje:
Ak si založíme firmu A a predáme nejaký tovar inej firme B za 100 tisíc eur, z tohto predaja by sa mala zaplatiť takzvaná. „daň z pridanej hodnoty”, teda DPH, vo výške 20%. V tomto prípade 20 tisíc eur. Je to tá istá daň, ktorú aj my platíme pri každom nákupe a nájdeme ju na každom bločku. Pri obchodoch medzi firmami to funguje o trochu zložitejšie.
Keď naša firma A predá tovar za 100 tisíc eur firme B, k faktúre pripočítame aj DPH 20 tisíc eur. Firma B nám teda zaplatí spolu 120 tisíc eur. Zaplatená daň ale nezostáva našej firme. Celý obchod musíme uviesť v daňovom priznaní a následne 20 tisíc poslať štátu.
Firmy, ktoré splnia zákonom určené podmienky, ale DPH platiť nemusia. Ak je firma B takouto firmou, no nám za nákup tovaru DPH zaplatila, môže firma B štát spätne požiadať o to, aby jej DPH vrátil. Požiada teda o vratku a štát jej 20 tisíc eur pošle.
Potiaľto je všetko v poriadku. Firma A štátu poslala 20 tisíc, firma B od štátu dostala 20 tisíc, štát na tom neprerobil ani nezarobil.
Problém nastane vtedy, ak firma A štátu tých 20 tisíc neodvedie, ale štát firme B vyplatí vratku. Štátna kasa, teda peniaze nás všetkých, bola práve podvedená o 20 tisíc. Mohlo by sa zdať, že ide o tak primitívny podvod, že naň úrady štátu musia ihneď prísť… ale nie je to tak.
Predstavme si, že obe firmy, A aj B, vlastní tá istá osoba. Firma A je v skutočnosti iba schránková firma, teda taká, ktorá nič nerobí, nikto v nej nepracuje a okrem schránky s jej názvom vlastne ani neexistuje. Majiteľ tejto schránkovej firmy, teda ten istý človek, ktorý vlastní aj firmu B, je skrytý.
Firma A je pritom tá, od ktorej by štát mal vymáhať zaplatenie tých 20 tisíc. No firma zrazu prestane existovať. Vyparí sa. Ukáže sa, že celý čas bola napísaná na nejakého bieleho koňa. Teda niekoho, kto kryl skutočného podvodníka. A štát nemá žiadnu možnosť, ako od nej zaplatenie DPH vymôcť.
Zároveň podvodníci tieto obchody naschvál robia komplikovanejšie. Je do nich často zapojených oveľa viac firiem, niektorých reálnych, niektorých schránkových. Tovar počas svojej cesty prejde cez všetky tieto firmy a tým sa posúva z jednej na druhú aj povinnosť zaplatiť DPH. Niektoré z firiem sú možno dokonca zaregistrované v zahraničí. V takom prípade hovoríme o takzvanom karuselovom podvode.
No a takto sa dá namiesto stoeurového suseda okrádať ten najbohatší – náš štát.
Článok vznikol v spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka.
