Deň práce: Oslava boja za dôstojné pracovné podmienky

Medzinárodný deň práce nie je len deň voľna, ale aj pripomienka, že práca má mať hranice. 

Prvý máj. Pre niekoho deň voľna a možno aj prežitok zo socializmu, pre iných zámienka postaviť máj. Ale v skutočnosti ide o jeden z najvýznamnejších sviatkov moderných dejín – Deň práce. Prečo ho vlastne máme a prečo je (bohužiaľ) stále aktuálny?

Práca bez hraníc: Ako to vyzeralo kedysi

Prvé oslavy Sviatku práce rozhodne nepripomínali piknik pod rozkvitnutou čerešňou 🌸. Začali sa konať hlavne na konci 19. storočia ako reakcia na extrémne zlé pracovné podmienky. Ľudia v továrňach, baniach či dielňach bežne makali aj 16 hodín denne, šesť až sedem dní v týždni. A nie, nehovoríme len o dospelých – v práci si odkrúcali šichty aj štvorročné deti ⚠️. 

Priemerný vek dožitia robotníka/čky bol v niektorých prípadoch len niečo cez 40 rokov. Pracovalo sa bez prestávok, bezpečnosti alebo záruk. Rodiny s viacerými deťmi sa často tlačili v jednej izbe. Tieto podmienky viedli k chorobám, násiliu a závislostiam. A tak to prasklo.

Chicago a osemhodinový pracovný čas

V máji 1886 robotníci a robotníčky demonštrovali v Chicagu za zavedenie osemhodinového pracovného času a aj proti policajnému násiliu. Keď sa policajti snažili demonštrantov/ky na námestí Haymarket rozohnať, neznámy človek hodil po nich bombu. Po výbuchu začali policajti strieľať a dokopy zomreli štyria protestujúci a sedem policajtov. 

Polícia následne spustila vlnu zatýkania anarchistov a odborárov – osem mužov súd poslal do väzenia a štyroch popravili. Proces bol neskôr označený za frašku a zvyšní traja obvinení dostali po siedmich rokoch milosť. 

Aj táto udalosť urobila z 1. mája symbol boja pracujúcich – takzvaný May Day, ktorý sa oslavuje takmer po celom svete. Paradoxne sa však dnes v USA a Kanade oslavuje v prvý pondelok v septembri. 

Toto však nebol jediný protest za dôstojné pracovné podmienky. Vo Veľkej Británii a Francúzsku protestovali ľudia za skrátenie pracovného času ešte v prvej polovici 19. storočia. A pomohli aj štrajky, kedy robotníci/čky odmietli úplne pracovať. Napríklad na železniciach, čo úplne odstavilo dopravu a vyvolalo ešte väčší nátlak na vlády a zamestnávateľov, aby zmenili pracovné podmienky. 

A čo my?

U nás sa 1. máj ako Sviatok práce oficiálne oslavuje od roku 1919. Ešte predtým, 19. decembra 1918, novovzniknuté Československo zaviedlo osemhodinový pracovný čas – čo bol v tej dobe veľký krok vpred. Odbory a robotnícke hnutia si postupne vydobyli lepšie podmienky, sociálne práva a pracovné zmluvy.

Nie je to len minulosť

Možno si povieš – veď teraz už predsa máme pracovný čas, home office a multi sportky. No realita nie je taká ružová.

Neisté zmluvy, nízke platy, vysoké nájmy a vyhorenie sú bežnou súčasťou života mnohých mladých ľudí. Aj v tech a kreatívnych odvetviach sa čoraz viac hovorí o potrebe zdravých hraníc medzi prácou a životom. Pridaj k tomu gig economy, kde robíš „na seba“, ale bez istôt – a Deň práce zrazu nie je len historická pripomienka, ale stále aktuálna výzva.

👉 Gig economy je, keď firmy zamestnávajú ľudí hlavne na krátkodobé pracovné zmluvy, živnosť, alebo autorskú zmluvu. Ľudia tak nemajú stále pracovné miesto a  rovnaké istoty, ako keby mali zamestnaneckú zmluvu. Patria sem napríklad ľudia, ktorí rozvážajú objednané jedlo, alebo aj zamestnanci/kyne v gastre či nezisku.

A nie sme to len my. Už len za kávou, ktorú si ráno kúpiš, či za tvojím šatníkom stojí kopec ľudí so zlými pracovnými podmienkami – od predavačov/iek, ktorým zamestnávateľ nedokáže načas poslať výplatu až po robotníkov/čky, ktorí pracujú v továrňach a na poliach v otrasných podmienkach.

Tak čo s tým?

Deň práce nie je len deň voľna – je to pripomienka, že slušné podmienky v práci neprišli samé od seba. Že za práva zamestnancov niekto bojoval a niekto za ne aj zaplatil. A že ich musíme ďalej chrániť – cez odbory, záujem o druhých a organizovanie sa. Ak nemáš zamestnaneckú zmluvu a nemôžeš vstúpiť do odborov, môžeš sa spojiť s ďalšími kolegami a kolegyňami. Spoločne môžete zdieľať svoje skúsenosti a podniknúť kroky na zlepšenie pracovných podmienok. 

Aj dnes je totiž práca dôstojná len vtedy, keď máme čas aj na život mimo nej.

Zdroj titulného obrázku: Canva, Wikimedia Commons