Nie je zlé rozhýbať sa a cvičiť. Avšak iba pokiaľ to nepresahuje zdravú mieru. O dôsledkoch extrémnych diét a skúsenostiach s poruchami príjmu potravy sme sa rozprávali s tromi odborníčkami – výživovou poradkyňou Dominikou Obertovou, eating disorder coachkou Kristínou Miřetinskou a psychologičkou z organizácie Chuť žiť Laurou Filipčíkovou.
Ľudia priberajú celé roky, no schudnúť chcú ideálne za deň
Stravovanie zohráva veľkú úlohu v tom, ako vyzeráme my všetci. Máme však tendenciu uchyľovať sa k extrémom vo chvíli, keď si uvedomíme, že sa už vo svojom tele necítime dobre alebo nás niekto kritizuje za náš vzhľad.
Stalo sa niečo podobné aj tebe? Možno si siahol či siahla po extrémnej diéte, aby si rýchlo zhodil/a zopár kíl. Takéto extrémy však veľmi rýchlo môžu ovplyvniť tvoje fyzické aj mentálne zdravie.
Pre tvoje telo je totiž najprirodzenejšou cestou chudnutia to, keď začneš po malých krokoch meniť svoj životný štýl, tvrdí výživová poradkyňa a fitness trénerka Dominika Obertová. „Takto budeš mať dosť času zvykať si na nové veci a zaradiť tieto zmeny do svojho života natrvalo,“ hovorí.
Problém extrémnych diét vidí Obertová najmä v tom, aké sú ich dôsledky. „Ľudia priberajú celé roky, no keď sa rozhodnú schudnúť, chceli by to čo najrýchlejšie. Ideálne zo dňa na deň. Preto nastupujú na rôzne formy extrémnych diét, lebo práve tie takéto rýchle výsledky sľubujú,“ opisuje trénerka bežný scenár.
Upozorňuje, že takéto diéty zaručene spomalia ľudský metabolizmus. To zjednodušene znamená, že keď zješ málo, telo sa dostáva do stresu. Bojí sa, či prežije, ak nedostane dostatok živín na pokrytie bazálneho metabolizmu. Začne preto ukladať všetky kalórie do zásoby. Tým pádom ľudia, ktorí zjedia menej z toho môžu nakoniec pribrať, pretože telo si tieto kalórie ukladá na “horšie časy”.
Výživová poradkyňa preto pripomína, že skúšanie extrémnych diét sa môže skončiť tak, že napokon priberieme na ešte väčšiu váhu, než na akej sme pôvodne začínali. A to nie je všetko. „Za druhé si ľudia takto ničia črevný mikrobióm. Samozrejme, to ani nehovorím o tom, ako trpí psychika človeka. Keď im táto diéta zlyhá, často majú pocit, že im už nič nepomôže,“ opisuje problémy, s ktorými sa ľudia pri diétach stretávajú.
Tiché nebezpečenstvo s menom poruchy príjmu potravy
Negatívne vnímanie svojho tela môže vyústiť do prehnaného cvičenia, psychickej nepohody a človek si vplyvom neustáleho tlaku na svoj vzhľad môže privodiť poruchu príjmu potravy.
„Najväčšie zastúpenie spomedzi porúch príjmu potravy predstavuje diagnóza záchvatového prejedania (48 %), po nej nasleduje mentálna bulímia (12 %) a mentálna anorexia (3 %). Zvyšok tvorí paleta ďalších špecifikovaných porúch príjmu potravy, ako napríklad purgatívna porucha, syndróm nočného jedenia, syndróm Pica a mnohé iné. V praxi sa však najčastejšie stretávame s prvými troma uvedenými poruchami príjmu potravy,“ hovorí psychologička z organizácie Chuť žiť Laura Filipčíková.
Dôvodov, prečo vznikajú poruchy príjmu potravy, je podľa nej viacero. „Rizikom môže byť napríklad rodinná história, kedy niekto z rodiny trpel poruchami príjmu potravy alebo inými duševnými poruchami,” vysvetľuje psychologička. Dodáva, že pacienti a pacientky s poruchami príjmu potravy často priznávajú, že boli obeťami šikany za svoju hmotnosť či vzhľad, čo ich priviedlo k skúšaniu rôznych diét. No a ako asi pri každej chorobe, aj túto znásobuje a zhoršuje zvýšený stres.
Zbaviť sa poruchy príjmu potravy môže trvať v priemere šesť rokov, no u každého pacienta je to individuálne.
„Aj tu platí, že čím skôr sa vyhľadá odborná pomoc, tým je pravdepodobnejšie, že ochorenie bude trvať kratšie. Počas neho však v niektorých prípadoch dochádza k viacerým zdravotným komplikáciám, ako sú napríklad poruchy imunity, termoregulácie či činnosti štítnej žľazy alebo u dievčat k poruchám menštruačného cyklu,“ opisuje problémy, ktoré sa môžu objaviť.
Aj napriek ťažkostiam, a to nielen fyzickým, ale aj psychickým, je možné sa z tohto problému dostať úplne.
Trpela anorexiou, teraz pomáha iným s poruchami príjmu potravy
Kristína Miřetinská je eating disorders coach. V minulosti sama trpela poruchou príjmu potravy, konkrétne anorexiou. Dnes sa snaží podobným ľuďom pomáhať. Odpoveď na otázku, prečo sa stala anorektičkou, nie je jednoduchá. Ako sama hovorí, v realite neexistuje jeden dôvod, prečo niekto dostane anorexiu.
„Som úzkostný typ človeka so strachom zo zlyhania, ktorý dbá na detaily a chce veci robiť správne. V spojení s nie šťastnou výchovou, ktorá mnoho mojich čŕt ešte viac podporovala, ako napríklad tlačenie do výkonov či produktivity, sa pridružili rodinné problémy, ktoré naštrbili moje prirodzene nízke sebavedomie a sebahodnotu,“ opisuje Miřetinská možné dôvody, ktoré ju priviedli k anorexii. Okrem týchto faktorov zohrával úlohu aj ideál krásy nastavený spoločnosťou, ktorý ovplyvnil to, ako vnímala samu seba a svoju hodnotu.
„Do tohto všetkého som si postupne uvedomovala, aký je ideál tela v spoločnosti a pripadalo mi, že tam vôbec nezapadám. Hovorila som si, že možno aj preto nie som v škole obľúbená. Chalani nemali o mňa taký záujem, ako o iné dievčatá. Myslela som si, že keď sa moje telo zmení, tak nájdem sebavedomie a budem šťastnejšia. Začala som inak jesť a cvičiť, rovnako ako moje spolužiačky, ale predsa len som ja skončila s anorexiou,“ konštatuje.
Ako však zistila, že anorexiou naozaj trpí?
K tomu, aby sa rozhodla svoj problém riešiť, ju priviedla silná bolesť v hrudníku.
„Raz keď som cvičila, začalo ma veľmi bolieť na hrudníku. V tom období môj otec dostal infarkt a ja som sa veľmi zľakla, že cvičením a podvýživou som si ho zapríčinila aj ja. Tá bolesť pretrvávala celý deň. Večer som išla za mamou a povedala jej, že mám anorexiu. Je mi jasné, že to tušili, ale stále dúfali, že to nie je ono. Čiže asi po pol roku akútnej fázy mi mamina našla psychologičku,“ hovorí.
Anorexiou trpela od štrnástich rokov a ďalších 10 rokov sa s ňou porucha príjmu potravy ťahala. Dnes pomáha ľuďom, ktorí si touto ťažkou cestou prechádzajú tiež.
„Niekoľko rokov po mojom vyliečení som sa rozhodla absolvovať certifikáciu ako kouč pre liečbu porúch príjmu potravy.“
Vo svete vníma riešenie týchto porúch ako rozbehnutú záležitosť, no na Slovensku je pochopenie celej problematiky iba na začiatku.
„Ako aj pri iných psychických ochoreniach ako alkoholizmus či drogové závislosti mávajú ľudia svojho buddyho, tak niečo podobné sprostredkúvam aj ja pre klientov s poruchami príjmu potravy. Náročné situácie s jedlom či pohybom sa totiž nedejú v ordinácii psychológa či nutričného terapeuta, ale v bežné dni. Vtedy musí pacient prekonávať ten silný hlas v hlave, ktorý ho nabáda robiť veci, ktoré nechce. S podporou sa mu dá postaviť ľahšie. Som s klientmi v dennom kontakte a spolu pracujeme na cieľoch, ktoré si buď stanoví sám, alebo spolu s multidisciplinárnym tímom. Takáto liečba sa ukazuje ako oveľa efektívnejšia,“ uzatvára.
Ako zistím, že trpím poruchou príjmu potravy?
Poruchy príjmu potravy sú všadeprítomné. Svedčia o tom aj čísla. V štúdii z februára 2023, ktorá zahŕňa údaje zo 16 krajín sveta, odborníci zistili, že poruchami príjmu potravy trpí 1 z 5 detí a dospievajúcich. Najčastejšie nimi trpia dievčatá, dospievajúci mladí ľudia a ľudia s nadváhou.
Ako zistíš, kedy máš problém s príjmom potravy a mal by som ho riešiť, sme sa spýtali psychologičky z Chuť žiť Laury Filipčíkovej.
„V tomto prípade je postup veľmi individuálny. Niekto si dokáže priznať ochorenie sám a vyhľadať pomoc. Ak nie, musí zasahovať okolie, ktoré spozoruje, že sa s jeho blízkym niečo deje. Dôležité je všímať si zmeny, či už u seba samého alebo u nášho blízkeho, a to nielen v stravovaní, správaní, vzhľade, ale aj na našom prežívaní. Poruchy príjmu potravy zahŕňajú široké spektrum symptómov, ktoré je veľmi podstatné čo najskôr rozpoznať.
Každá z nich sa však prejavuje inak, a preto ako prvý krok odporúčam vyhľadať informácie, ktoré poskytujeme na stránke www.chutzit.sk zahrňujúce nielen opis symptómov, ale aj postupy na následnú liečbu a s ňou spojené intervencie,“ uzatvára.
Ak máš pocit, že máš problém s príjmom potravy, je dôležité o tom nemlčať. Choď za niekým, komu dôveruješ – či už za kamoškou, rodinou alebo hocikým iným. Nie je to hanba, ale choroba ako každá iná. Keby si si zlomil/a ruku, nečakáš niekoľko mesiacov, či to neprejde. Rovnako tak by sme sa mali starať aj o svoje mentálne zdravie a konať čo najskôr.
Držíme ti palce.
Kristínu Miřetinskú nájdeš na Instagrame pod menom kitaka_haes alebo na jej web stránke kitaka-haes.com.
S problémom ti tiež pomôžu na stránke Chuť žiť. Zavolať im môžeš aj na bezplatnú linku pomoci 0800 221 080.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti
SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Zmudri.