Ako spraviť coming out a kedy je na to ten správny čas? Fero Joke odpovedal na všetky otázky dôležité pre mladých ľudí, ktorí stoja dnes pred coming outom.
Ako reagovalo na coming out tvoje okolie?
Pred ľuďmi, ktorí ma poznali aj predtým, než som sa vyoutoval, tak to boli veľmi dobré reakcie. Nanajvýš niektorí ľudia nevedeli, čo to je a ako sa to prejavuje. To bolo trošku komické, ale vždy sa ma s láskou pýtali.
Ak išlo o ľudí, ktorých som spoznal a rovno som s tým vyšiel von alebo to na mne bolo vidno, tak tie reakcie neboli veľmi dobré.
Na Orave sme konzervatívnejší región a máme aj prehnanú maskulinitu – keď si chlap, musíš piť, keď si chlap, môžeš zbiť ženu.
Nepaušalizujem to teraz na všetkých obyvateľov Oravy, v žiadnom prípade nie.
Všímal som si, keď som išiel napríklad na dedinskú zábavu, že chalani si práve na tom najslabšom článku vybíjali tú prehnanú maskulinitu. Buď rôznymi poznámkami alebo bitkou. To boli veci, ktoré nie sú vôbec príjemné a nesiem si ich so sebou celý život.
Na druhej strane som veľmi rád, že keď som sa vyoutoval, moja rodina aj moji kamaráti to prijali a pracovali sme na tom.
Menili sa tieto reakcie časom?
Ja si myslím, že drvivá väčšina ľudí, ktorá vníma moju homosexualitu negatívne, žiaľ ostáva v tom negatívnom. Sú aj takí ľudia, ktorí trošku zmenia svoj názor. Keď majú okolo seba viacero ľudí vyoutovaných, tak si povedia: Však okej, je to v poriadku. Ak by som si však mohol dovoliť odhadnúť to na percentá, tak je to stále 97 % ku 3 %.
Čo je smutné, málo ľudí sa z tej svojej ideológie, ktorú veľakrát podnecuje okolie, bojí vyjsť a prezentovať sa, že: Haló, nemal som správny názor a teraz to beriem inak.
Stretol som sa s takými prípadmi, ale žiaľ je ich naozaj málo.
Čo by si odkázal mladým ľuďom, ktorí dnes stoja pred coming outom?
Ak stoja ľudia pred svojim osobným coming outom, určite to musia cítiť.
Je dobré to nechať na ich zmysel, že teraz je ten správny čas. Nie každý má takú východiskovú situáciu, ako som mal ja, že to moji spolužiaci a rodina pochopili.
Ja by som to nechal na nejaký šiesty zmysel, až siedmy a nech si oni uznajú za vhodné, či s tým treba ísť von alebo nie. Poprípade je dobré mať niekoho blízkeho, možno aj z našej komunity, niekoho, komu veríme, zdôveriť sa a opýtať, či je už podľa neho ten správny čas.
Alebo sa spýtať psychológa či špeciálneho pedagóga – čiže nenechávať si to úplne pre seba, ale taktiež s tým neísť hneď von vo veľkom.
Rodičia môžu aj odvrhnúť dieťa a vyhodia ho z domu, aj to sa stáva. Dieťa, adolescent alebo aj dospelý takto môže získať úzkosti a depresie a vyčítať si, že to nemal robiť. Je to veľmi citlivé a komplexné rozhodnutie.
