Grooming je taktika, ktorú používajú dospelí na získanie dôvery a budovanie blízkych vzťahov s deťmi, tínedžermi a zraniteľnejšími ľuďmi. Často s veľmi vážnymi následkami. Ako ho rozpoznať, komu sa zdôveriť a prečo je vždy vina na strane dospelého?
Možno si to zažil/a – niekto ti píše častejšie, dáva ti komplimenty, posiela darčeky a tvrdí, že si výnimočný/á, alebo vyspelejší/ia, ako ľudia v tvojom veku.
Na prvý pohľad to môže vyzerať ako priateľstvo, či láska, ale nie vždy to tak je. Grooming je skrytá forma manipulácie, ktorá môže viesť k emocionálnemu alebo sexuálnemu zneužívaniu. A nie je to len problém internetu – deje sa to aj v reálnom živote, napríklad na krúžku, alebo v škole.
Ako ho spoznať? Ako sa chrániť? A prečo je dôležité o tom hovoriť? To vysvetľuje pre Zmudri G psychologička Beáta Sedlačková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Ako vyzerá grooming a kto ho najčastejšie robí?
Grooming je premyslená manipulácia, pri ktorej sa dospelý snaží získať dôveru dieťaťa, tínedžera, ale aj zraniteľnejšieho dospelého človeka s cieľom ich neskoršieho zneužitia.
Podľa psychologičky Beáty Sedláčkovej často začína nevinne – komplimentmi, darčekmi, špeciálnou pozornosťou. No postupne prechádza do nebezpečných oblastí.
👉 Varovné signály, ktoré by si nemal/a ignorovať:
🚩 Prílišná pozornosť – groomer/ka ťa zahŕňa komplimentmi a darčekmi a venuje ti špeciálnu pozornosť.
🚩 Izolácia – snaha oddeliť ťa od rodiny, kamarátov či zvyšku kolektívu v škole, na krúžku alebo v tábore.
🚩 Tajnosti – dospelý chce, aby ste vaše rozhovory či stretnutia udržiavali v tajnosti.
🚩 Sexualizovaná komunikácia – postupné zavádzanie sexuálnych tém alebo nátlak na posielanie intímnych fotiek a osobné stretnutia vo dvojici.
🚩 Manipulácia – vyvolávanie pocitu viny, vyhrážky alebo predstieranie emocionálnej závislosti.
👤 Kto sú najčastejší groomeri?
Nie sú to len neznámi z internetu. Grooming môže prísť aj od ľudí, ktorým dôveruješ – učitelia/ľky, tréneri/ky, vedúci krúžkov, duchovní/é, rodinní známi alebo príbuzní.
Groomeri môžu byť aj mediálne známi a sympatickí ľudia, ktorým dôveruje okolie. Jeden takýto prípad sa stal na známych táboroch Chachaland. Vedúci tábora Roman Paulíny začal postupne manipulovať a neskôr sexuálne zneužívať vtedy 13-ročnú Katarínu Danovú.
V texte pre portál Kurník Katarína hovorí, ako si grooming a zneužívanie uvedomila až neskôr a aké má následky na jej život. Paulíny bol minulý rok za sexuálne zneužívanie maloletej odsúdený na dvojročnú podmienku a dostal pokutu 7-tisíc eur. Rozsudok ale nie je právoplatný a môže sa odvolať.
Prečo je to vždy vina dospelého?
Dospelí majú viac skúseností a kontrolu nad situáciou, mali by byť tiež vzťahovo aj emočne vyzretejší. Skrátka, deti a tínedžeri sú zraniteľnejší a tým pádom ľahšie ovplyvniteľní. Nezáleží na tom, ako „dobrovoľne“ sa to môže zdať, dieťa si nemusí naplno uvedomovať dôsledky nadviazania takéhoto blízkeho vzťahu, hlavne keď niekoho berie ako „staršieho súrodenca” či „druhého rodiča”. Zodpovednosť je teda vždy na strane dospelého, ktorý zneužíva svoje postavenie a moc.
Dôsledky groomingu môžu byť podľa Sedláčkovej vážne: emocionálne a psychické traumy, nízke sebavedomie, problémy vo vzťahoch. Niektoré rany si so sebou môžeš niesť celý život.
Môžu byť obeťami groomingu aj dospelí?
Áno. Aj dospelí sa môžu stať obeťami, hlavne keď prežívajú zraniteľné obdobie – potrebujú emocionálnu podporu, sú v toxických vzťahoch, alebo vystavení online manipulácii. Varovné signály sú tu podobné ako u detí a tínedžerov.
„V takýchto prípadoch sa groomer snaží budovať falošnú dôveru a postupne získava kontrolu nad obeťou, často používa psychickú manipuláciu, obeť dostáva do finančnej závislosti, používa emocionálne vydieranie,“ vraví Sedláčková.
Čo ak ide o vzťah medzi študentom/kou a vyučujúcim?
„Vzťahy medzi vysokoškolskými vyučujúcimi a študentmi môžu byť problematické kvôli mocenskej nerovnováhe. ⚠️ Vyučujúci je v pozícii akademickej autority a študent/ka sa môže cítiť pod tlakom, aj keď vzťah vyzerá dobrovoľne,“ vraví Sedláčková.
Prijatie pozvania na date tak nemusí byť úplne dobrovoľné, najmä ak si žiak či žiačka povie, že odmietnutie by mu/jej mohlo spôsobiť v škole problémy. Niektorí vyučujúci môžu zneužiť aj zúfalú situáciu, alebo tvoje problémy s učením a ponúkať za ne „výhody“ ako napríklad miernejšie hodnotenie na skúške.
Ak sa ti niekto zdôverí o takomto vzťahu, neodsudzuj ho/ju, ale vypočuj a ponúkni pomoc. Ako na to sa dočítaš na konci článku 👇 Tvoj kamarát/ka sa inak môže zablokovať a môže byť pre neho/ňu ťažké požiadať o pomoc, ak bude vedieť, že by si reagoval/a negatívne.
Príbeh študentky, ktorá takýto grooming zažila, si môžeš vypočuť v tejto epizóde podcastu Medúza od centra Slniečko.
Kam sa obrátiť, ak sa s tým stretneš?
Ak si obeťou alebo máš podozrenie, že ňou niekto je, obrátiť sa môžeš na:
📲 Linky pomoci:
- Linka detskej istoty: 116 111
- IPčko.sk – pomoc pre mladých
- Nezábudka – linka pre duševné zdravie: 0800 800 566;
📲 Školského psychológa/ičku – nájdi podporný tím na škole;
📲 Políciu – ak ide o sexuálne obťažovanie, vydieranie, alebo inú trestnú činnosť;
📲 Centrum poradenstva a prevencie (CPP) – v každom okrese;
📲 Dospelého, ktorému dôveruješ – rodič, učiteľ, príbuzný, rodič blízkeho kamaráta/ky.
Čo robiť, ak máš podozrenie, že niekto je obeťou groomingu?
„Najdôležitejší je citlivý prístup – v popredí ochrana obetí, ich dôstojnosť a duševné zdravie musí byť v na prvom mieste,“ hovorí Sedláčková.
Odborníčka ti radí:
💙 Neobviňuj obeť – vyjadri podporu a daj jej najavo, že jej veríš.
💙 Ponúkni bezpečný priestor na rozhovor – nenúť obeť hovoriť, ale daj jej vedieť, že sa na teba môže obrátiť.
💙 Nezostávaj ticho – ak je niekto v nebezpečenstve, kontaktuj odborníkov alebo políciu.
💙 Nehovor s groomerom priamo – môže to situáciu ešte zhoršiť, ak je manipulátor skúsený a agresívny.
💙 Získaj pomoc – ak nevieš, ako postupovať, zavolaj na linku pomoci alebo sa obráť na odborníkov.
Neboj sa hovoriť o tom, čo sa deje tebe, alebo tvojmu kamošovi/ke. Vaša bezpečnosť je prvoradá 💙
Zdroj titulného obrázku: Canva
