Generácia,
ktorá sa zaujíma

Gruzínci sa vzbúrili proti zákonu, ktorý by priniesol ruské praktiky

Ulice Tbilisi, hlavného mesta Gruzínska, minulý týždeň zaplnili tisíce ľudí. Mnohí z nich mali v rukách okrem tých národných aj vlajky Európskej únie, ktorých sa pevne držali aj v momentoch, keď na nich mierili policajné vodné delá. Protestovať prestali až po tom, ako dosiahli svoje – stiahnutie návrhu zákona o zahraničných agentoch.

Zákon s príchuťou Ruska

Zahraničný agent. Túto nálepku chcela dať gruzínska vláda mimovládnym organizáciám a nezávislým novinárom. Slúžiť k tomu mal zákon, na základe ktorého by sa mimovládky aj médiá museli registrovať ako zahraniční agenti v prípade, ak by viac ako 20 % z ich financií pochádzalo zo zahraničia. Parlamentná väčšina tento zákon schválila minulý týždeň v utorok v prvom čítaní.

Gruzínci odpovedali tým, že vyšli do ulíc. Podobný zákon o zahraničných agentoch aj jeho dôsledky totiž poznajú zo susedného Ruska. Tam už viac ako desať rokov pomáha vláde, aby znevažovala ľudí aj organizácie, ktoré jej nie sú priamo podriadené, alebo len majú iný názor, ako ona. 

Ruský zákon už skopírovali a schválili aj v ďalších post-sovietskych štátoch – Bielorusku, Tadžikistane a Azerbajdžane.

Schválenie zákona by krajinu naklonilo na východ

Proti zákonu sa ozvalo aj približne 400 gruzínskych mimovládnych organizácií. Spoločne podpísali list, v ktorom píšu, že návrh zákona „bráni Gruzínsku napredovať k členstvu v EÚ“. To potvrdil aj Josep Borrell, Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý povedal, že tento zákon by mohol mať vážne dôsledky na vzťahy medzi EÚ a Gruzínskom. A nie dobré. 

„Tento zákon je ruský, a to všetci veľmi dobre vieme. Nechceme byť súčasťou ex-Sovietskeho zväzu, chceme byť súčasťou Európskej únie, chceme byť prozápadní,“ povedal jeden z protestujúcich pre spravodajskú agentúru Reuters. 

fotografia z protestu v Gruzínsku
Zdroj: GettyImages

Celá situácia mala v Gruzínsku pomerne rýchly spád. Masívne protesty potláčané políciou trvali len dva dni, po ktorých poslanci v druhom čítaní návrh neschválili. Tentokrát zaň hlasoval len jeden poslanec, ostatní boli buď proti, alebo sa hlasovania zdržali. Po stiahnutí zákona tiež polícia prepustila väčšinu ľudí, ktorých zatkla počas protestov.

Dôležité sú ale dôsledky na ďalšie smerovanie krajiny a dôležité je aj gesto, ktoré Gruzínci vyslali na západ aj na východ. Gruzínsko chce získať status kandidátskej krajiny o členstvo v EÚ a chce sa stať súčasťou NATO, čo svojím postojom potvrdili aj tisícky ľudí v uliciach Tbilisi.   

Majú takýto zákon aj v USA?

Kremeľ, teda Rusko, sa bráni tým, že podobný zákon platí už od roku 1938 v USA. Medzi americkým zákonom nazývaným Foreign Agents Registration Act (FARA) a zákonom, ktorý chceli prijať v Gruzínsku, je však dôležitý rozdiel. 

Všetky organizácie, ktoré majú viac ako 20 % svojich financií zo zahraničia, by sa museli okrem registrácie za zahraničných agentov tiež podrobiť kontrole ministerstva spravodlivosti.

Americký zákon z 30. rokov minulého storočia cieli na politikov, lobistov (tých, čo ovplyvňujú politikov) a iných ľudí fungujúcich v politike, ktorí konajú v mene iného štátu. Vznikol na ochranu pred vplyvom nacistov ešte počas vlády Adolfa Hitlera. 

Naopak, gruzínsky zákon by zatváral ústa občianskej spoločnosti. 

Mieril na médiá, mimovládne organizácie alebo aktivistov. Všetky organizácie, ktoré majú viac ako 20 % svojich financií zo zahraničia, by sa museli okrem registrácie za zahraničných agentov tiež podrobiť kontrole ministerstva spravodlivosti. Ak by neposlúchli, hrozili by im vysoké pokuty.   

V Rusku dnes musí každé médium, ktoré bolo registrované ako zahraničný agent, ku všetkým textom doplniť titulok, že článok „vytvorilo a/alebo šíri zahraničné médium vykonávajúce funkciu zahraničného agenta a/alebo ruská právnická osoba, ktorá vykonáva funkciu zahraničného agenta“. Tiež podstupujú špeciálne audity a musia zverejňovať všetky svoje zdroje financovania.

Načo mimovládky vôbec sú? 

Mnoho mimovládok odhaľuje korupčné kauzy, klamstvá či prešľapy politikov alebo vplyvných podnikateľov. Pracujú tiež ako detské domovy, zariadenia pre dôchodcov, centrá pre týrané ženy alebo vzdelávacie organizácie.

Vedia často pomôcť oveľa rýchlejšie a niekedy aj odbornejšie tam, kde to štát práve nedokáže – napríklad ako u nás pri návale utečencov z Ukrajiny. Vedia sa oproti štátu rýchlejšie zorganizovať, a ako vraví Gizka Oňová, ísť a riešiť. 

Na Slovensku majú nadácie a neziskové organizácie za určitých okolností zo zákona povinnosť vypracovať výročné správy, kde si môžeme prečítať, koľko dostali peňazí, odkiaľ a na čo ich použili. Zároveň ich priamo kontroluje Ministerstvo vnútra a daňové úrady.

Tiež si ich môžeme overiť cez Centrálny register zmlúv, kde nájdeme či a aké zmluvy uzatvárajú so štátom a koľko peňazí za čo dostali. To, že dostávajú peniaze aj z rôznych nadácií a fondov zo zahraničia neznamená, že slúžia záujmom zahraničných mocností. Tieto peniaze dostávajú práve preto, aby mohli efektívne pomáhať pre dobro svojich spoluobčanov. 

Reklama

Vyber si viac z News