Rozmýšľal/a si niekedy nad tým, čo prežíva človek, ktorému napíšeš hejt komentár? Herec Richard Labuda, známy napríklad zo seriálov Oteckovia či Búrlivé víno sa s hejtom stretáva často. Napriek tomu ho to neodrádza od jeho hereckej kariéry.
„Mal som partiu kamarátov medzi základnou a strednou školou. Trávili sme spolu veľa času a považoval som ich za najlepších kamarátov. Až po rokoch som si uvedomil, že som sa tam necítil dobre a ich správanie voči mne už hraničilo so šikanou,“ hovorí o svojich skúsenostiach pre Zmudri G.
Prečítaj si rozhovor s hercom Richardom Labudom o tom, akému hejtu čelil, ako sa s ním dokázal vyrovnať a čo odkazuje hejterom.
Stal si sa známou osobnosťou v pomerne mladom veku. Aké to pre teba bolo, keď so slávou prišli aj prvé hejty?
Prvé hejty prišli už na základnej škole, ešte na prvom stupni. Pamätám si, že som vtedy začal hrať v seriáli. Je ťažké spätne súdiť, či som sa nejako zmenil, ale nemyslím si, že by mi to stúplo do hlavy. Odmalička ma otec, dedko aj celá rodina učili, že treba zostať pri zemi. Herectvo je práca ako každá iná, len nás viac vidno na obrazovke.
Napriek tomu sa voči mne trieda spolčila a bolo to len preto, že som sa objavil v telke. Viem, že deti vedia byť k sebe častokrát zlé a neobviňujem ich za to. Bolo to však pre mňa veľmi ťažké obdobie, mal som asi jedenásť rokov.
Povedal by si babke, aby už zdochla? Nehejtuj ani omylom.
Ako sa ti to darilo zvládať?
Mal som jedného – dvoch kamarátov, ktorí pri mne stáli. Vďaka nim som to zvládol. Viem si predstaviť, že keby som bol na to úplne sám, bolo by to oveľa horšie.
Zažívaš nepríjemné alebo nenávistné komentáre aj v online priestore?
Na sociálne siete som nikdy veľa nepostoval. Presne preto, že som sa toho bál. Už odmalička som sa stretával s predsudkami kvôli priezvisku a tomu, čo robím.
Samozrejme, pri projektoch, v ktorých som hral, som si čítal recenzie a občas sa tam objavili nenávistné komentáre. Ale zvládal som to. Asi preto, že som na to zvyknutý od detstva. Mám pocit, že aj pri najlepšej benefičnej veci na svete sa vždy nájde niekto, kto to bude hejtovať. Je to smutné, ale treba s tým počítať.
Povedal by si svojej frajerke, že je tlstá ako veľryba? Nehejtuj ani omylom.
Stretávaš sa s hejtom často? Máš pocit, že sa to zhoršuje alebo zlepšuje?
Nemám pocit, že by sa to zlepšovalo. Nedávno som napríklad videl stream známeho amerického youtubera, ktorý robil zbierku na čistú vodu v Afrike. Bolo to naozaj na dobrú vec a aj tak sa našli ľudia, ktorí namiesto toho riešili jeho charakter. Ľudia si nájdu hejt na všetko.
Ja som sa s hejtom častejšie stretával v realite než online, a to je podľa mňa ešte ťažšie. Mal som partiu kamarátov medzi základnou a strednou školou. Trávili sme spolu veľa času a považoval som ich za najlepších kamarátov. Až po rokoch som si uvedomil, že som sa tam necítil dobre a ich správanie voči mne už hraničilo so šikanou. Veľa ľudí si myslí, že ide len o srandu, ale ak sa pri tom necítia dobre, môže to prerásť do hejtu alebo šikany.
A kde sú podľa teba tie hranice, kde to prestáva byť sranda a začína hejt?
Je ťažké to povedať, keďže každý to má inde. Ja mám túto hranicu posunutú. Zo mňa si môže robiť srandu hocikto a beriem to s ľahkosťou. Sám si zo seba robím žarty. Ale akonáhle sa človek necíti dobre a na vtipoch sa nesmeje, ale naopak, sú mu nepríjemné, tam už podľa mňa začína hranica.
Prečo si myslíš, že ľudia píšu nenávistné komentáre?
Podľa mňa preto lebo sa sami necítia dobre. Ak je človek spokojný a šťastný, nemá potrebu písať takéto veci. Ale ak je nespokojný sám so sebou, snaží sa to preniesť ďalej. Najlepšie na cudzích ľudí, ktorí ho nepoznajú a nemôžu mu priamo oponovať.
Myslíš, že by sa ľudia mali zastávať iných, ktorí sú terčom hejtu na sociálnych sieťach?
Určite áno. A aj sa to deje. Pri hejtoch sa vždy nájdu aj ľudia, ktorí sa zastanú obetí. Ale väčšinou z toho vznikne hádka medzi hejtermi a tými, čo sa zastávajú. To tiež nie je cesta. Treba sa zastať, ale múdro, aby z toho nebola len ďalšia konfrontácia.
Povedal/a by si svojej mame, že je špina a nech sa už nerozmnožuje? Nehejtuj ani omylom.
Odpisuješ na hejterské komentáre, alebo ich mažeš či ignoruješ?
Nikdy som na hejt neodpovedal, nevidím v tom význam. Ale niekedy, keď si prečítam dobrú odpoveď od niekoho iného, poviem si, že to má zmysel. Možno som len zatiaľ nedostal „taký dobrý“ hejt, na ktorý by stálo za to reagovať.
Čo by si odkázal mladým ľuďom, ktorí zažívajú hejt online?
Aby boli sami sebou. Ak dostávajú hejt, znamená to, že ich ľudia poznajú, a to je vlastne úspech. Hejty budú vždy, aj keď niekto robí dobrú vec. Netreba ich brať vážne. Treba to vnímať s nadhľadom a pokračovať v tom, čo človeka baví.
A čo by si odkázal tým, ktorí hejt píšu?
Aby išli domov objať svoju mamu a našli si niečo, čo ich v živote baví.
Rozhovor vznikol ako súčasť kampane Nehejtuj ani omylom. Kampaň Nehejtuj ani omylom sa snaží poukázať na to, že na druhej strane hejtu sa nachádza človek s emóciami.
Cieľom kampane je vysvetliť, že to, čo napíšeme, má svoje dôsledky, aj keď ich možno nevidíme.
Preto ani ty, Nehejtuj ani omylom.
