Diktatúry si veľmi dobre uvedomujú, že ak chcú prežiť, musia mať kontrolu nielen nad médiami, políciou či politickými oponentami, ale aj nad mladými ľuďmi, ktorí sú budúcnosťou krajiny. Indoktrinácia je proces, pri ktorom ti niekto systematicky vštepuje nejaký názor alebo ideológiu tak, aby si ju prijal/a bez kritického premýšľania. Objavovala sa v nacistickom Nemecku, v komunistických režimoch počas 20. storočia a pretrváva aj dodnes napríklad v Severnej Kórei.
Hoci sa tieto režimy v mnohom líšia, ich prístup k mladým ľuďom je podobný. Snažia sa formovať ich hodnoty skôr, než sa naučia kriticky premýšľať.
Prečo sa diktatúry zameriavajú na mladých ľudí
Deti prirodzene veria autoritám, ktoré im hovoria, čo je správne a čo nie. Zvyčajne sú to rodičia, no v totalitných režimoch túto úlohu preberá najmä štát.
Keďže deti ešte nemajú dostatok skúseností ani schopnosť porovnávať rôzne zdroje informácií, sú oveľa náchylnejšie uveriť jednostrannému obrazu sveta a chýba im kritické myslenie, ktoré by im pomohlo brániť sa.
Ak ti niekto od detstva opakuje, že raz budeš bojovať za svoju vlasť, alebo že určitá ideológia je jediná správna, vytvára to silné vnútorné puto, ktoré sa neskôr veľmi ťažko prelamuje.
Práve v detstve a tínedžerskom veku si buduješ vlastnú identitu, čiže predstavu o tom, kto si a kam patríš. Ak do tohto procesu vstúpi režim dostatočne skoro, dokáže vychovať generáciu, ktorá jeho hodnoty prijme ako prirodzené a samozrejmé.
Aké techniky manipulácie využívajú režimy na indoktrináciu?
Indoktrinácia nie je len o opakovaní hesiel. Je to systém techník, aby sa daná ideológia javila ako jediná možná pravda.
Bez výberu. Režimy odstraňujú všetky organizácie a aktivity, ktoré by mohli ponúknuť iný pohľad na svet. Zakazujú rôzne spolky, ktoré neovláda štát, kontrolujú školstvo, médiá aj voľnočasové aktivity. Cieľom je, aby mladí ľudia nemali prístup k iným zdrojom informácií.
My vs. oni. Indoktrinácia funguje na princípe vytvárania jasného rozdelenia sveta na „nás“ dobrých, správnych alebo silných a „ich“ zlých, nepriateľov či hrozbu. „Oni” môžu byť tak vnútorní nepriatelia (disidenti, novinári, Židia, Rómovia…) ako aj vonkajší nepriatelia (všetky štáty navôkol, ktoré sa neriadia našou pravou ideológiou). Takéto myslenie nás spája a dáva nám pocit, že sme súčasťou výnimočnej skupiny, ktorá bojuje za správnu vec.
Systém odmien a trestov. Poslušnosť sa v diktatúrach odmeňuje napríklad výletmi, oceneniami, pozíciami v organizácii či inými privilégiami. Neposlušnosť znamená zase vyčlenenie, hanbu, stratu priateľov či problémy pre celú rodinu.
Rituály a symboly. Uniformy, šatky, odznaky, hymny, pozdravy, sľuby, to všetko vytvára pocit identity a príslušnosti.
Emocionálna manipulácia. Namiesto racionálnych argumentov využívajú vodcovia silné emócie ako hrdosť, strach, nadšenie, lásku k vodcovi alebo vlasti.
Hitlerjugend: deti nacistického režimu
Nacistické Nemecko vytvorilo jeden z najprepracovanejších systémov indoktrinácie mládeže. Podľa Holocaust Encyclopedia mala Hitlerjugend vychovať „nového človeka“, ktorý bude rasovo „čistý“, disciplinovaný, fyzicky zdatný a oddaný nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi.
Od roku 1936 bolo členstvo v tejto organizácii povinné a aby mladí ľudia nemali žiadnu alternatívu, režim zakázal skautov, cirkevné organizácie aj ďalšie spolky.
Chlapci v Hitlerjugend absolvovali vojenský výcvik, športové súťaže, politické školenia a pravidelné prednášky o rasovej ideológii.
Dievčenská organizácia Bund Deutscher Mädel sa sústredila na telesnú prípravu, starostlivosť o domácnosť a budovanie predstavy o „povinnej“ úlohe ženy v nacistickom štáte, ktorou bolo materstvo a budovanie novej generácie.
Iskričky a pionieri: deti komunistického režimu
Aj v bývalom Československu sa štát snažil formovať deti pomocou mládežníckych organizácií, hoci v miernejšej podobe než nacistické Nemecko.
Komunisti vytvorili pre mládež organizáciu Iskričky určenú pre najmladšie deti, ktoré nosili žlté šatky, učili sa jednoduché socialistické heslá a zúčastňovali sa rôznych školských akcií. Cieľom bolo budovať v nich pocit kolektívnosti, poslušnosti a obdivu k socialistickým vzorom.
Staršie deti a tínedžeri vstupovali do Pionierskej organizácie, kde už bola ideológia výraznejšia. Modré košele a červené šatky sa stali symbolom socialistickej mládeže.
Pionieri skladali sľub o práci pre socializmus, chodili na brigády, tábory a kultúrne podujatia, ktoré mali upevňovať pocit, že ich úlohou je prispievať k „budovaniu lepšej spoločnosti“. Nazývali sa aj budovateľskou generáciou.
Cez leto chodili do pionierskeho tábora a tí najvzornejší dostali za odmenu prázdninový pobyt v medzinárodnom pionierskom tábore v Arteku na Kryme v bývalom Sovietskom zväze.
Vzorné členstvo v Pionierskej organizácii dávalo mladým pionierom výhody, napríklad väčšiu šancu dostať sa na školu, akú si vybrali. Alternatívy režim tiež postupne zničil a zakázal – všetky detské a mládežnícke organizácie vrátane Pionierov spadali pod Socialistický zväz mládeže (SZM).
Ten bol plne pod kontrolou Komunistickej strany a jeho cieľom bolo „pôsobiť na politicko-ideovú výchovu mládeže v duchu marxizmu-leninizmu”.
Severná Kórea a Rusko: deti, ktoré vyrastajú v ideológii dodnes
Kým Hitlerjugend, Iskričky a Pionieri sú minulosťou, Severná Kórea ukazuje, ako vyzerá indoktrinácia v súčasnosti. Propaganda začína už v škôlkach, kde deti spievajú piesne oslavujúce Kim Čong-una a učia sa príbehy o jeho „zázračných“ skutkoch.
Triedy sú plné portrétov vodcov a deti sa pred nimi klaňajú na znak lojality. Štát vystupuje ako jediný zdroj pravdy, ochranca aj vzor.
Deti postupne vstupujú do štátom kontrolovaných organizácií, ktoré zabezpečujú politické školenia, povinné štúdium prejavov vodcov a pravidelné zapájanie mládeže do verejných akcií či pracovných brigád.
Indoktrinácia v Severnej Kórei nedáva priestor ľuďom na iné aktivity a vlastné záujmy. Ideológia ich sprevádza odkedy otvoria oči až dokedy si neľahnú späť do postele.
Podobné obrázky vidíme čoraz častejšie aj z Putinovho Ruska, ktoré sa najmä od začiatku vojny proti Ukrajine čoraz viac začína podobať na totalitnú diktatúru. Deti už od ôsmich rokov sa učia, ako hádzať granátmi, strieľať zo zbraní a ovládať drony.
Najmä práca s dronmi je často prezentovaná ako videohra, pričom najtalentovanejších hráčov potom využívajú pri dizajnovaní dronov, ktoré reálne zabíjajú ukrajinských civilistov.
Pribúda aj dôkazov o tom, ako sa zostruje indoktrinácia priamo na školách, ktoré musia učiť prepísaný dejepis z nových kníh, ktoré obhajujú inváziu na Ukrajine. Moskva podľa dôkazov ročne míňa milióny rubľov, aby formovala novú generáciu ochotnú obetovať svoje životy vo vojenskej službe.
Môže sa niečo takéto stať aj nám?
Indoktrinácia nezaniká s pádom režimu. Ľudia, ktorí vyrastali v týchto systémoch, si často nesú jej následky celý život. Naučené vzorce myslenia sa ťažko menia.
Odnaučiť sa od nich znamená spochybniť všetko, čomu si veril/a, priznať si, že si bol/a manipulovaný/á, a nanovo sa učiť rozlišovať pravdu od propagandy.
Aj v demokraciách existujú skupiny, ktoré sa snažia získať mladých ľudí pomocou skresľovania skutočnosti, vyvolávania strachu alebo ponúkania jednoduchých odpovedí na zložité problémy.
Ako zistíš, či sa ťa snaží niekto manipulovať?
- Niekto tvrdí, že má jedinú správnu pravdu a všetci ostatní klamú
- Médiá, vedcov a novinárov označuje manipulátor za nepriateľov
- Vytvára obraz „my vs. oni“
- Používa strach namiesto faktov
- Zložité problémy majú podľa manipulátora podozrivo jednoduché riešenia
- Kritické otázky vníma ako zradu
Dnes máš prístup k rôznym zdrojom informácií a možnosť klásť otázky. Keď pri ich využívaní zapojíš kritické myslenie, spochybníš informácie, ktoré k tebe prichádzajú, zamyslíš sa nad nimi a overíš si ich pravdivosť, nebudeš ľahkým terčom manipulácií a propagandy.
Zdroj titulnej fotky: Koláž Zmudri G (Getty Images)
