Americké občianstvo ako cena v reality show? Nový bizarný nápad na televíznu reláciu otvoril vážnu diskusiu o tom, čo znamená byť Američanom/kou, ale aj Slovákom/kou.
Predstav si, že by si mal/a prejsť sériou výziev, aby si získal/a občianstvo v krajine, kam si prišiel/a, lebo doma ti možno hrozí hlad, väzenie, alebo aj smrť. Nie, nie je to nový diel Hunger Games, ale skutočný návrh reality show, ktorej návrh je teraz na stole u amerického ministerstva vnútra (DHS).
🎯 O čo ide?
Televíznu súťaž ministerstvu navrhol kanadsko-americký producent Rob Worsoff. Ľudia, ktorí žiadajú o občianstvo by v nej prechádzali rôznymi výzvami po celej Amerike – od stavby a odpálenia vesmírnej rakety v Texase či na Floride cez montáž áut v Detroite po kvízy z občianskej a amerických tradícií. Víťaz by potom získal americké občianstvo počas veľkolepého finále.
Worsoff tvrdí, že show má byť oslavou amerického patriotizmu a občianskej povinnosti, pričom zdôrazňuje, že žiadny z účastníkov by nebol deportovaný.
Návrh je však zatiaľ len na stole. Zapojiť by sa do neho muselo aj americké ministerstvo vnútra a to uviedlo, že ešte nebol schválený ani zamietnutý.
Producent Worsoff argumentuje tým, že on sám prechádzal ako Kanaďan procesom získavania občianstva. Je však dosť rozdiel, či je niekto biely anglicky hovoriaci muž z bohatej susednej krajiny, alebouteká pred chudobou, vojnou či diktátorským režimom.
Napriek tomu, že producent Worsoff tvrdí, že plánovaná show by mohla mať „pozitívny a emocionálny tón“, mnohí kritici ju označujú za nevkusnú, cynickú a dehumanizujúcu. Už len samotný nápad otvoriť ju plavbou imigrantov z Ellis Island pôsobí ako výsmech histórie.
Ellis Island bol totiž na začiatku 20. storočia symbolom nádeje, ale aj neistoty. Bol vstupnou bránou do Ameriky pre milióny ľudí, ktorí sem prišli za prácou a lepším životom – medzi nimi aj tisíce Slovákov/eniek. Nie všetci však po vystúpení na breh zažili „americký sen“.
Mnohých po vyčerpávajúcej plavbe americké úrady rovno poslali naspäť. A tí, ktorí zostali, často pracovali v extrémne ťažkých podmienkach v baniach, továrňach a na stavbách.
Zdroj: Wikimedia Commons
❓ Prečo práve teraz?
Tento návrh prichádza v čase, keď administratíva prezidenta Donalda Trumpa sprísňuje migračnú politiku, spustila masové deportácie a snaží sa zrušiť právo na občianstvo pre deti narodené na území USA.
Pribúdajú tiež príbehy ľudí, ktorých úrady nezmyselne zadržali a deportovali. Dôvodom mohli byť aj tetovania mien detí, alebo kvetiniek, ktoré úrady vyhodnotili ako symboly členov gangov.
Takéto deportácie sú veľmi problematické a to nielen preto, že zasahujú celé rodiny. Desiatky ľudí držia v brutálnom CECOT väzení v El Salvádore, o ktorom tamojšia vláda tvrdí, že kto doň vojde, už sa nevráti.
A čo je ešte horšie – viacerí z deportovaných boli v USA úplne legálne. Najznámejším prípadom je Kilmar Armando Abrego García, o ktorom samotné americké úrady priznali, že urobili chybu. Aj napriek tomu ostáva zatvorený v salvádorskom väzení.
🚀 Raketa, folklór a halušky?
Výzvy typu „postav americkú raketu“, „zlož americké auto“ alebo „zvládni kvíz z občianskej“ sú možno efektné na kameru, ale priznajme si – veľa ľudí s občianstvom od narodenia by ich nezvládlo. Tak ako veľa Slovákov nevie hrať na fujaru, recept na halušky ani aké právomoci má prezident. Ale kvôli tomu predsa nestrácajú občianstvo, však?
Tradície nie sú vstupenkou do spoločnosti. Vedieť zaspievať všetky možné ľudovky nerobí z teba lepšieho občana. To, či si zaslúžiš žiť v nejakej krajine, by nemalo závisieť od toho, koľko z folklóru si si stihol/a nabiť do hlavy.
Pre mnohých migrantov nie je občianstvo len nejaký papier. Je to bezpečie, budúcnosť a prežitie ich rodiny. Byrokratická hra o občianstvo je pre nich doslova otázka života a smrti, nie len námet na show pre televíznych divákov.
Čo vlastne znamená byť Slovák, Američan, alebo Mexičan?
Táto kontroverzia otvára širšiu diskusiu o tom, čo znamená byť občanom. Nielen USA, ale aj iných krajín.
Už len tvrdiť, že si „pravý Američan“, je trochu absurdné. Väčšina obyvateľov USA má korene v iných krajinách – v Európe, Ázii a Afrike. A tí, čo tam boli pôvodne? Tých fyzicky aj kultúrne takmer vymazala kolonizácia Európanov.
Aj preto je zvláštne, keď niekto tvrdí, že práve on/ona má väčší nárok na občianstvo než niekto, kto oň bojuje celé roky.
Podobné debaty sa vedú aj u nás od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993. Dobrým príkladom je aj výrok slovenskej ministerky kultúry Martiny Šimovičovej, že „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská, slovenská a žiadna iná.” Slovenská kultúra však bola vždy mixom. Vznikala v kontakte s českou, či maďarskou kultúrou a ďalšími inými.
Občianstvo ≠ národnosť
Práve preto, že národná identita je zložitá a že snahy o vytváranie „čistých“ národov často viedli k vojnám alebo dokonca genocídam, sú moderné demokratické štáty postavené na občianskom princípe, nie na národnom.
Občianstvo nie je o pôvode. Je to o príslušnosti k štátu – o právach, povinnostiach a spoločnom živote. Aj ľudia z menšín, vrátane tých národnostných, sú rovnocennými občanmi Slovenska (alebo iných krajín).
💡 Národná identita tiež nie je niečo, s čím sa narodíme. Podľa politológa Benedicta Andersona je v skutočnosti národ celkom nový výmysel, ktorý sa začal formovať až na začiatku priemyselnej revolúcie.
Ľudia v Európe predtým žili v zmiešaných ríšach, kde jazyk či kultúra neboli „národné“ a identifikovali sa skôr podľa viery, kráľov, či regiónov. Až v 19. storočí sa začalo masívne šíriť, že niekto je „Slovák“ alebo „Nemec“.
❓ Prečo sa to vôbec stalo?
🔍 Kontrola sveta
Cieľom bolo „zmapovať“ a zorganizovať celý svet. Mapy, sčítania ľudu – všetko to boli nástroje, ktoré pomáhali vládcom (hlavne v Európe) lepšie vidieť, čo vlastnia. A následne to aj lepšie využiť v ich prospech.
💼 Pracovná sila ready to go
Aby mohla fungovať moderná ekonomika, ľudia museli vedieť rovnaký jazyk, mať podobné hodnoty a byť ľahko zaraditeľní do pracovného systému. Preto sa začalo s národným školstvom, štandardizovaným jazykom a „spoločnou“ kultúrou.
🏛 Zmena hry vo vláde
Ako upadala moc kráľov a cirkví, vznikala potreba nových foriem vládnutia. Republiky a demokracie potrebovali prehľadné hranice, zjednotený jazyk a „národ“, ktorý sa dal viesť ako jeden celok. A tak vznikli moderné „národné štáty” – a s nimi aj národy.
❤️ Nová identita = nový zmysel
Keď už náboženstvo nevedelo odpovedať na všetky otázky a dynastie strácali rešpekt, národ ponúkol nový „príbeh“. Ten, ktorý vysvetľuje, kto si, kam patríš a prečo by si mal byť na svoju krajinu hrdý (a občas aj za ňu zomrieť). Spojil ľudí, ktorí sa nikdy nestretli, ale cítili, že sú súčasťou „niečoho väčšieho“.
Zdroje titulnej koláže: Reprofoto (Hunger Games), Canva
