V roku 1989 stáli na námestiach v Bratislave, ale aj v iných slovenských mestách tisícky ľudí. Padal na nich sneh a pred ústami sa im zrážala para v ľadovom vzduchu. Neprestávali však kričať: Nie sme ako oni! Nechceme násilie! V jednote je sila!
Elektrizujúca atmosféra na námestiach im dávala nádej, že zmena je blízko a nezastavila ich ani zima. To, čo vtedy naši rodičia a starí rodičia žili, si už my dnes pripomíname ako históriu. Je však veľmi dôležitá a nesmieme na ňu zabúdať. Často nám ju pripomínajú práve symboly, ktoré budú navždy spojené s Nežnou revolúciou.
Štrngajúce kľúče
Ako prvé si ľudia, ktorí tie okamihy zažili, pri zmienke o Nežnej revolúcii predstavia štrnganie kľúčmi. V okolitých krajinách sa už múry komunizmu rozpadávali a aj ľudia v Československu vnímali prichádzajúcu zmenu. Poslednou kvapkou, ktorá ich v státisícoch dotiahla v zime na námestia, bolo násilné ukončenie protestu študentov v Prahe, ktoré sa odohralo 17. novembra 1989.
Ľudia sa rozhodli vyjsť do ulíc a štrnganím kľúčami dať najavo, že komunistickému režimu na čele ktorého bola viac ako 40 rokov Komunistická strana československa v našej krajine už odzvonilo.
VPN a víťazoslávne V
Víťazný znak V predstavoval demokratické politické hnutie Verejnosť proti násiliu, ktoré vzniklo ako odpoveď na násilné potlačenie protestov v Prahe, kde miestna polícia brutálne napadla a zbila obuškami študentov.
Verejnosť proti násiliu vznikla v Bratislave a pri jej vzniku stáli stovky slovenských umelcov, intelektuálov, výtvarníkov, ochrancov prírody a hercov. No neskôr sa z nej stala najdôležitejšia hybná sila revolúcie. Odmietali akékoľvek násilie v politike, kultúre či vo verejnom živote a takisto chceli zaručiť ľuďom informácie z viacerých zdrojov, slobodu tlače a ďalšie občianske aj ľudské práva, ktoré komunistický režim potláčal.
Víťazné véčko, ktoré nadizajnoval výtvarník Karol Rosmány, sa stalo symbolom Nežnej revolúcie a spolu s kľúčmi ho zachytili desiatky fotoaparátov na protestoch na slovenských námestiach.
Námestie SNP
Protesty, ktoré vypukli v celom vtedajšom Československu, sa u nás konali na námestiach v Košiciach, Žiline, Banskej Bystrici, Nitre, Trnave, vo Zvolene či v Martine. Tie najväčšie sa však diali najmä na Námestí Slovenského národného povstania v Bratislave. Od stredy 22. novembra 1989 sa tu stretávali desaťtisíce ľudí, aby pokojnými protestami vyjadrovali svoj postoj ku komunistickému režimu.
V mínusových teplotách poslúžila budajka
Udalosti Nežnej revolúcie sa odohrávali od druhej polovice novembra 1989 a natiahli sa až do decembra. To znamenalo, že protesty sprevádzali mínusové teploty. V roku 1989 ešte aj v Bratislave existovala naozajstná, nefalšovaná zima so snehom a ľadom.
Štrajkujúci sa preto museli teplo obliecť. Ján Budaj, jedna z hlavných osobností Nežnej revolúcie, mal vo zvyku nosiť čiapku v čierno-bielej kombinácii s jednoduchým vzorom, ktorú bežne nosili mladí ľudia, ľudia pracujúci na stavbách či v poľnohospodárstve.
Davom sa páčilo, že jedna z vedúcich postáv revolúcie prišla nahodená tak trochu rebelsky, v obyčajnej zimnej čiapke. Dovtedy čiapka nazývala zmijovka získala meno po svojom nositeľovi. Ján Budaj sa tak stal influencerom a budajka jedným zo symbolov vzbury.
Svetre vs obleky
Povedz mi, že nie si kariérny komunista bez toho, aby si mi to musel povedať? V čase Nežnej revolúcie to bolo napríklad svetrami namiesto naškrobených oblekov. Počas revolučného roku 1989 sa v prvých televíznych dialógoch, ale aj pri rokovaniach s vládou, objavovali študenti a členovia VPN v obyčajných tričkách a svetroch. Tvorili tak kontrast k strohým politikom v oblekoch a kravatách, ktorí obhajovali režim.
Niektoré osobnosti novembra ´89, ktoré stále pôsobia vo verejnom živote, si tento lifestyle zachovali a dodnes sa na verejnosti objavujú najmä vo vyťahaných svetroch.
Umelka
Umelka, alebo celým názvom Umelecká beseda slovenská, sa stala miestom dôležitých udalostí. Práve v tejto budove blízko Šafárikovho námestia v Bratislave sa na podnet výtvarníkov pod vedením Miroslava Cipára stretli slovenskí umelci, výtvarníci a intelektuáli, aby reagovali na udalosti zo 17. novembra v Prahe.
V Umelke vystúpili viacerí umelci so svojimi protestami a prijali tam aj prvé politické vyhlásenie o vzniku VPN.
Ostnatý drôt
Možno aj tvoji rodičia majú doma vo vitrínke vystavený kúsok ostnatého drôtu alebo z neho vytvorené srdiečko. Predtým, než zdobil slovenské domácnosti, bol natiahnutý na našich hraniciach so Západom, čo sme si my Slováci uvedomovali najmä na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom. Počas pochodu, ktorý sa konal 10. decembra 1989 s názvom Ahoj Európa! si desaťtisíce ľudí tento ostnatý drôt odstrihli a zobrali so sebou do Hainburgu v Rakúsku, kde oslávili, že môžu beztrestne vstúpiť do demokratickej krajiny.
Ešte mesiac predtým by pri pokuse o prechod tejto hranice riskovali vlastný život. Čakali by ich tam totiž nášľapné míny, elektrické zátarasy, špeciálne vycvičené psy či nabité zbrane vojakov pohraničnej stráže. Podľa údajov Ústavu pamäti národa bolo pri pokuse o prekročenie československej hranice smerom na západ počas obdobia celého komunistického režimu zavraždených 500 ľudí rôznych národností.
Dnes je už ostnatý drôt len symbolom, ktorí nám pripomína, že sloboda nie je samozrejmosť.
Kvety a sviečky
Novembrové udalosti sa odohrali aj vďaka odvážnym ľuďom, ktorí sa rozhodli bojovať za slobodu a demokraciu ešte skôr. Na sviečkovej manifestácii 25. marca 1988 ľudia na znak, že protest je pokojný, iba držali zapálené sviečky, potichu stáli alebo sa modlili.
Podobne aj 17. novembra 1989 v Prahe študenti rozdávali kvety príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, aby im ukázali, že nechcú násilie. V oboch prípadoch bezpečnostné zložky dav násilne rozohnali – slzným plynom, vodnými delami aj obuškami.
Do batôžka, Sľúbili sme si lásku, Najkrajší kút
Nežná revolúcia sa výrazne spája s umeleckým prostredím Slovenska, preto nie je prekvapením, že počas protestov znelo na námestiach mnoho piesní. Spomedzi nich bola najvýraznejšia tá od fotografa a pesničkára Ivana Hoffmana s názvom Sľúbili sme si lásku. Symbolom sa však stalo viacero piesní, ako napríklad satirická pesnička od Jara Filipa Do batôžka alebo Najkrajší kút v šírom svete, ktorú spieval na námestiach operný spevák Peter Dvorský.
Ak by si chcel/a pocítiť atmosféru Nežnej revolúcie cez pesničku aj ty, nájdeš ju z live vystúpenia v tomto videu:
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
