Koaličné strany nemusia spolu vždy súhlasiť, no niekedy sa dostanú do veľmi vážnych sporov. Ako to ovplyvňuje fungovanie a stabilitu vlády a ako môže koaličná kríza vyzerať?
Možno si už počul/a, že na Slovensku prebieha koaličná kríza. A možno si aj v súvislosti s ňou počul/a o takzvaných Huliakovcoch, alebo rebeloch z Hlasu. O koho vlastne ide, čo je to koaličná kríza a ako vznikla tá súčasná?
🤯🔥💥Čo je to koaličná kríza?
Koaličná kríza je situácia, keď sa dostanú do vážnych sporov politické strany, ktoré spoločne vytvorili blok vládnucich strán, teda koalíciu. Môže ísť o nezhody v dôležitých témach, ako sú zákony, rozpočet alebo personálne otázky. Často sa to prejaví hádkami, odchodmi ministrov či hrozbami odchodu časti poslancov, alebo celej strany z koalície.
👉Prečo je v záujme koalície, aby ju neopustila žiadna strana?
Niektoré koalície majú len tesnú väčšinu. Napríklad súčasná vládna koalícia mala na začiatku volebného obdobia 79 poslancov a poslankýň, no na fungovanie potrebujú mať aspoň polovicu, teda 76.
Na schválenie bežného zákona by im stačila polovica prítomných poslancov, čo je v extrémnom prípade 39. No napríklad na vyslovenie dôvery vláde, ustátie pokusu odvolať niektorého z ministrov, alebo premiéra, potrebujú mať istotu aspoň 76.
Čo môže spôsobiť koaličná kríza?
Ak takáto kríza trvá dlho, môže to mať vážne dôsledky:
✅ Nestabilná vláda – Ak sa strany hádajú, alebo dokonca niektoré hrozia odchodom, výkon moci nefunguje efektívne. Vláda napríklad nedokáže zabezpečiť, aby jej parlament schvaľoval aj tie zákony, ktoré môžu zlepšiť fungovanie krajiny.
✅ Nedôvera občanov – Ľudia môžu strácať dôveru v politikov a v to, že dokážu riešiť reálne problémy. Môžu nadobudnúť pocit, že uprednostňujú vlastné spory a ambície pred zákonmi, ktoré sa týkajú ich voličov.
✅ Predčasné voľby – Ak sa koalícia úplne rozpadne, môžu byť vyhlásené nové voľby, čo môže viesť k ďalšej politickej neistote. Strany sa začnú chystať na voľby namiesto toho, aby pracovali pre krajinu.
✅ Zhoršenie ekonomickej situácie – Investori môžu byť opatrnejší a zahraničné firmy menej ochotné investovať, čo môže ovplyvniť aj pracovné miesta a stav štátneho rozpočtu.
🤷 Ako vznikajú koaličné krízy?
Koaličnú krízu si môžeme predstaviť na tej súčasnej. Počul/a si už v kontexte slovenskej politiky o koaličnej kríze a aj o pojmoch ako „Huliakovci,“„rebeli z Hlasu,“ alebo o konflikte Andreja Danka a Petra Pellegriniho?
Práve týchto troch skupín ľudí sa koaličná kríza najviac týka:
👉„Začalo to konfliktom predsedu SNS Andreja Danka s prezidentom a súčasne vtedajším predsedom Hlasu Petrom Pellegrinim. Andrej Danko ešte pred voľbami sľúbil určité posty Rudolfovi Huliakovi (bol na kandidátke SNS za stranu Národná koalícia/Nezávislí kandidáti) a pár iným poslancom okolo neho. To sa mu ale nepodarilo, a preto začali byť nespokojní,“ vysvetľuje pre Zmudri G politická redaktorka portálu Aktuality Kristína Braxatorová.
Rudolf Huliak a štyria poslanci okolo neho, ktorým sa hovorí aj Huliakovci, preto začali hroziť, že ak nedostanú sľúbené posty, opustia koalíciu. A to by už zo 79 poslancov a poslankýň ostalo 75, čo nestačí na schvaľovanie zákonov a blokuje fungovanie vlády.
👉 „Do toho prišiel konflikt Andreja Danka s Petrom Pellegrinim o post predsedu parlamentu, ktorý chcel Danko pre seba,“ dodáva Braxatorová.
Danko si naň robil nárok po tom, čo s stal Peter Pellegrini prezidentom a pozíciu musel opustiť. Podľa volebného výsledku aj koaličnej zmluvy však mala nárok na tento post naďalej strana Hlas, nie Dankova SNS, preto prirodzene predseda SNS nedostal to, čo chcel.
👉 Súčasťou koaličnej krízy sú štyria vzbúrení poslanci z koaličnej strany Hlas. Niekedy sa nazývajú aj skrátene migaľovci podľa jedného z poslancov Samuela Migaľa.
Nepáčilo sa im smerovanie strany a vyzývali, aby sa jasnejšie odlíšila od Smeru (btw stranu Hlas založili bývalí poslanci Smeru). Požadovali aj výmenu predsedu poslaneckého klubu Róberta Puciho.
Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok preto dvoch z nich vylúčil z klubu aj strany.
Poslanca Jána Ferenčáka síce nevylúčil, ale ten naďalej drží so vzbúrencami.
Kým spor s Huliakovcami koalícia zatiaľ vyžehlila a ponúkla Rudolfovi Huliakovi ministerstvo cestovného ruchu a športu, nemá isté, ako budú hlasovať traja ex (a možno to be ex) poslanci z Hlasu. Koalícia má teda len 76 poslancov a poslankýň, čo je veľmi tesné.
Prečo je to problém?
„Problém je, že nevedia garantovať stabilnú väčšinu. Stačí, že je niekto chorý a už aj to môže spôsobiť komplikácie pri hlasovaní. Ak dáš do parlamentu návrh zákona a necháš o ňom hlasovať, v momente, keď neprejde, nemôžeš taký istý predložiť pol roka. Takže preto sa odkladajú schôdze a hlasovania, lebo keď nemajú stabilnú väčšinu, nebudú riskovať, že návrhy neprejdú,“ vraví novinárka Braxatorová.
💥 Ďalšia kríza – boj o predsedu parlamentu
Bez stabilnej koalície nie je možné zvoliť ani predsedu parlamentu. Tým bol Peter Pellegrini, no keď bol v marci 2024 zvolený za prezidenta, bol jeho funkciou dočasne poverený Richard Raši (Hlas). Tento post však chcela aj SNS, a preto blokovala hlasovanie o novom predsedovi.
Teraz však tvrdí, že hlasovanie neblokuje a Hlas preto volá po rýchlom hlasovaní za Rašiho ako svojho nominanta.
„Na zvolenie potrebuje 76 hlasov a keďže je táto voľba tajná a nevidíš ako poslanci hlasovali, ako to je napríklad pri zákonoch, necítia taký nátlak. Nemusia zaňho zahlasovať traja vzbúrení poslanci z Hlasu, ale ani iní členovia parlamentu,“ dodáva novinárka.
Prečo potrebujeme predsedu parlamentu?
Nie premiér, ale práve predseda parlamentu je druhý najvyšší ústavný činiteľ hneď po prezidentovi.
Medzi jeho úlohy patrí:
✅ Zvolávať národnú radu a riadiť jej schôdze;
✅ Podpisovať zákony, ústavné zákony, ústavu a uznesenia národnej rady;
✅ Vyhlasovať voľby do národnej rady, samospráv a za prezidenta.
Na predsedu parlamentu je naviazaná aj voľba členov rady STVR, čo je kontrolný orgán Slovenskej televízie a rozhlasu. Len tento orgán môže schváliť rozpočet STVR, a tá je preto teraz v rozpočtovom provizóriu. Rada tiež volí riaditeľa/ku STVR a dočasne poverenému riaditeľovi Igorovi Slaninovi bolo už poverenie niekoľkokrát predĺžené.
👉Čo je to rozpočtové provizórium?
Keď nie je schválený rozpočet, orgán sa riadi posledným schváleným rozpočtom. Ten mu ale nemusí stačiť kvôli inflácii, alebo nečakaným výdavkom.
Ako dlho môže parlament nezasadať a ako sa rieši koaličná kríza?
Koaličná kríza sa väčšinou rieši na koaličnej rade a ak sa spory nepodarí vyriešiť, môže viesť buď k rekonštrukcii vlády, alebo aj predčasným voľbám.
Viac o tom ako vyzerá koaličná rada si môžeš prečítať tu a čo je to rekonštrukcia vlády si môžeš prečítať tu 👇
Parlament poriadne nezasadol od 12. decembra. Mešká tým v presadzovaní svojich návrhov, ale aj vo voľbe predsedu parlamentu.
Najbližšie by mal poriadne zasadať 25. marca. Je to zrejme najdlhšie obdobie v dejinách Slovenska, kedy nezasadol poriadne. Stihol len pár mimoriadnych schôdzí, na ktorých schválil stavebný zákon a platy lekárov.
Ak parlament nezasadá viac ako tri mesiace, podľa ústavy to môže viesť k vyhláseniu predčasných volieb. Vďaka pár mimoriadnych schôdzam to zatiaľ nie je tento prípad.
Zdroj titulného obrázku: Canva, Tenor, Reprofoto (S čerty nejsou žerty)
