Každý štát má tajné informácie, o ktorých nesmie vedieť takmer nikto. Teda až na tých, ktorí majú bezpečnostnú previerku. Čo to vôbec je a kto sú ľudia, ktorí majú právo vedieť najväčšie tajomstvá našej krajiny?
Čo je to bezpečnostná previerka?
Ako hovorí už jej názov, má ťa preveriť, či si bezpečný alebo bezpečná pre náš štát. Bezpečnostná previerka slúži na hĺbkové preskúmanie ľudí, aby sme ako štát zistili, či danej osobe môžeme dôverovať a či pre náš verejný záujem nepredstavuje žiadne riziko.
Ak sa bezpečnostnou previerkou zistí, že existujú podklady, na základe ktorých by preverovaného človeka mohol niekto vydierať, zrejme ju nezíska. To môže vyzerať napríklad tak, že tento človek vie, že existujú videá, na ktorých je natočený pri nejakej intímnej činnosti, lenže on sám tieto videá nevlastní. Pre krajinu tak môže byť nebezpečné prezradiť mu tajné informácie, lebo by bol vydierateľný vlastníkmi týchto videí. Tí by za ním v prípade potreby mohli prísť s ponukou – buď nám prezradíš tajné informácie, alebo zverejníme tieto videá.
Zdroj: giphy.com
Úradníci na ministerstvách či zamestnanci verejnej správy často pracujú s informáciami, ktoré by sa nemali dostať na verejnosť. Môže ísť napríklad o prípady, ktoré sa aktuálne vyšetrujú, rokovania za zatvorenými dverami, kde sa prijímajú dôležité rozhodnutia či robia strategické biznisové dohody
Mnohé z týchto tajných informácií by mohli proti nášmu štátu využiť iné krajiny a zneužiť ich vo svoj prospech – napríklad v aktuálnej vojne Ruska proti Ukrajine.
Slovensko poskytlo napadnutej krajine už niekoľko balíčkov pomoci. Viackrát sme Ukrajine darovali aj ťažkú vojenskú techniku. Aj z taktických dôvodov je veľmi dôležité, aby Rusi nevedeli, kedy a kam presne ju zašleme, preto sú tieto informácie často tajné a bežní ľudia, ktorých si štát neoverí, sa k nim nedostanú.
Ako vyzerá bezpečnostná previerka?
Záleží, o ako veľmi tajné informácie ide. Čím tajnejšie informácie, tým je previerka prísnejšia. Celé sa to začína dotazníkom, kde sa pýtajú na tie najcitlivejšie otázky. Brali ste niekedy drogy? Študovali ste na vysokej škole KGB? Kde pracujú vaši rodičia? Môže vás niekto vydierať? Pýtajú sa dokonca aj na to, či nie ste spolupracovníkom teroristov!
Zdroj: giphy.com
Zisťujú úplne najmenšie detaily o vašom živote a pri tých najprísnejších previerkach si ich môžu overovať dokonca aj s vašimi susedmi! Musíte preukázať, či neklamete alebo či neexistuje najmenšia šanca, aby vás ktokoľvek vydieral. Preto je potrebné preukázať všetok majetok, ktorý vlastníte. Celý dotazník má vyše 60 strán! Môžeš si ho pozrieť na stránkach Národného bezpečnostného úradu.
Prísnejšie previerky pokračujú psychotestami, kde si ťa najprv overia v teste a potom skúsený odborník na osobnom pohovore posúdi, či ste neklamali a či vám môžu veriť. Pri prísne tajnej previerke môžu dokonca vyžadovať, aby ste podstúpili detektor lži.
Aké bezpečnostné previerky poznáme?
Rozlišujeme 4 stupne bezpečnostných previerok:
- prísne tajné
- tajné
- dôverné
- vyhradené
Prísne tajné informácie sú také, ktoré by mohli vážne ohroziť bezpečnosť našej krajiny a napáchané škody by mohli byť takmer nenapraviteľné. V tomto prípade by si ťa dokonca mohli predvolať na detektor lži! Osoby, ktoré získajú takúto previerku, sú v očiach štátu tie najspoľahlivejšie.
Zdroj: giphy.com
Vyzradením tajnej informácie by sa mohlo ohroziť napríklad naše zahraničnopolitické postavenie či ekonomické záujmy Slovenska. Hoci by škody boli veľké, predpokladá sa, že by sa dali napraviť.
Ak by niekto vykecal dôverné informácie, hrozí nám, že by na to doplatila nejaká verejná inštitúcia. Predstav si to trebars tak, že by napríklad zamestnanec ministerstva vnútra zverejnil na svoj Facebook súkromný e-mail od kolegu o bezpečnostných opatreniach počas pandémie.
Tieto informácie ešte neboli schválené a na verejnosť sa ešte nemali dostať. Vo výsledku spôsobí to, že medzi ľuďmi sa budú šíriť zatiaľ nepotvrdené informácie, občania budú nespokojní a dôvera v ministerstvo klesne.
Menšie zlo môžu napáchať vyhradené informácie. To sú napríklad veci týkajúce sa konkrétnych osôb alebo firiem. Môže ísť napríklad o ich osobné údaje. A asi by sa nikomu nepáčilo, ak by sa napríklad naše telefónne číslo objavilo hocikde na verejnosti. Nejde preto o veľké škody pre štát, ale najmä pre tých, ktorých sa to priamo dotýka.
Kto vykonáva bezpečnostnú previerku?
Bezpečnostnú previerku má už podľa názvu na starosti Národný bezpečnostný úrad. V určitých prípadoch ju vykonávajú aj iné úrady, ako napríklad Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, keď preverujú vojakov alebo polícia, ktorá zas overuje spoľahlivosť policajtov. Tým, že tieto inštitúcie vydávajú previerky, ktoré sprístupnia tie najtajnejšie informácie ich držiteľom, je dôležité, aby ich viedli spoľahliví a transparentne vyberaní ľudia.
Zdroj: giphy.com
Kto môže získať bezpečnostnú previerku?
Bezpečnostnú previerku môžu získať iba občania Slovenskej republiky, ktorí prejdú kompletným overovaním bez akýchkoľvek pochybností a podpíšu vyhlásenie o mlčanlivosti. Bežne ide o úradníkov, ktorí pracujú s citlivými informáciami.
Na získanie stupňa vyhradené, dôverné a tajné musíte mať najmenej 18 rokov. Zaujímavosťou je, že ešte skôr môžeš ísť prvýkrát voliť, než máš možnosť získať tú najprísnejšiu previerku. Pre stupeň prísne tajné sa vyžaduje vek dokonca až 21 rokov. Výnimkou sú len žiaci vojenských stredných škôl, ktorí prichádzajú do kontaktu s tajnými informáciami často už počas štúdia.
Ak by si sa napríklad chcel/a zamestnať v medzinárodných organizáciách, ktorých je Slovenská republika súčasťou, ako napríklad NATO či Európska komisia, tieto inštitúcie môžu od nášho Národného bezpečnostného úradu požadovať, aby ťa preveril ešte pred nástupom do zamestnania.
Majú bezpečnostnú previerku aj politici?
Politici sú v tomto prípade vo výhode. Od nich sa totiž žiadna bezpečnostná previerka nežiada. Je to tak preto, že týchto ľudí sme si ako občania zvolili do verejných funkcií a bolo by veľmi komplikované, ak by sa muselo čakať, či by preverovaním prešli.
Samotné preverovanie totiž často trvá aj niekoľko mesiacov a politici či političky nastupujú do úradov často krátko po tom, čo boli zvolení/é. Dôležité úrady by tak ostali neobsadené a náš štát by nemohol fungovať, preto ich vnímame ako osoby s osobitným postavením.
Bezpečnostnú previerku teda nemusia absolvovať poslanci Národnej rady, prezident, členovia vlády, ale dokonca ani sudcovia, členovia Súdnej rady a predseda a podpredsedovia Súdnej rady.
Pri týchto inštitúciach by bolo väčšie riziko pre štát, ak by neboli obsadené, a teda by nefungovali, ako to, či majú ich zástupcovia bezpečnostnú previerku.
Zdroj titulnej fotky: Canva
