Nie je reálne, aby každý jeden poslanec alebo poslankyňa Národnej rady SR analyzovali všetky návrhy zákonov do detailu. Preto vznikli parlamentné výbory. V nich sa špecifickým oblastiam, ako sú zdravotníctvo či skolstvo, bližšie venovujú hlavne tí z poslancov a poslankýň, ktorí daným oblastiam rozumejú najlepšie.
Prázdna sála, poslanci nikde
Pravdepodobne si už videl či videla nejeden záber z telky, kde bola počas rokovania nášho parlamentu takmer prázdna sála. Možno pri tom aj tebe napadla otázka: Za čo ich potom platíme? Poslanci a poslankyne však často vysvetľujú, že tá skutočná politika sa často deje mimo kamier.
Z praxe vieme, že v rokovacej sále sa objavujú len vtedy, keď sa má o zákonoch hlasovať. Po hlasovaní ostáva väčšinou prázdna. Medzitým sa môžu stretávať so svojimi voličmi, diskutovať v poslaneckých kluboch či pracovať na príprave zákonov, o ktorých neskôr diskutujú v parlamentných výboroch.
Čo sú parlamentné výbory?
Predstav si to ako menšie súčasti parlamentu, kde sa každá z nich zaoberá nejakou konkrétnou oblasťou. V Národnej rade sa rozhoduje o rôznych zákonoch z najrozmanitejších sfér. Poslanci preto vždy rozhodujú o tom, v akých výboroch sa budú jednotlivým návrhom bližšie venovať. Je normálne, že jeden poslanec nie je odborník na všetky témy. Preto je dobré, že sú rozdelení do výborov podľa toho, v akých oblastiach sú najviac doma.
Zdroj: giphy.com
Veľkú reformu nemocníc môžu teda riešiť poslanci vo výbore pre zdravotníctvo, ale napríklad aj vo výbore pre sociálne veci. Posudzujú tak nielen to, koľko a akých nemocníc potrebujeme, ale pozerajú sa aj na to, aký bude dopad zákona pre jednotlivé skupiny spoločnosti.
Každý zákon, o ktorom Národná rada rozhoduje, musí prejsť cez niektorý z 19 výborov. Väčšine z nich sa venujú dva až tri z nich. Každý jeden však prechádza ústavnoprávnym výborom, ktorý posúdi, či je návrh v súlade s naším najvyšším zákonom – Ústavou SR a Výborom pre financie a rozpočet, ktorý posudzuje ich dopad na štátny rozpočet.
Aké sú úlohy výborov?
- navrhujú zákony
- kontrolujú Národnú radu a sledujú, či sa už schválené zákony dodržiavajú
- rokujú o zákonoch, ktoré sa riešia v parlamente
- spolupracujú s inštitúciami verejnej správy a kontrolujú štátne orgány
- na svoje stretnutia si pozývajú aj členov vlády, generálneho prokurátora alebo šéfov či šéfky orgánov štátnej správy, aby im poskytli vysvetlenia, ak v niečom nemajú jasno
- navrhujú, kto by mal byť šéfom dôležitých úradov, ako je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska či Najvyšší kontrolný úrad a ďalšie
- zaoberajú sa aktuálnym dianím v spoločnosti
Veľmi aktuálnou otázkou, ktorú naše výbory momentálne často riešia, je naša pomoc Ukrajine, ktorou sa zaoberá napríklad výbor pre európske záležitosti, zahraničný výbor, či výbor pre obranu a bezpečnosť.
Často sa však poslanci a poslankyne zaoberajú aj aktuálnymi zmenami na úradoch – nie je to tak dávno, čo bývalá ministerka kultúry na výbore vysvetľovala, prečo bol odvolaný riaditeľ činohry Slovenského národného divadla.
Zdroj: giphy.com
Kto môže byť členom výboru?
Členmi výborov môžu byť výlučne poslanci Národnej rady. Priemerne má jeden výbor 12 členov, pričom každý poslanec alebo poslankyňa môže byť maximálne v dvoch z nich.
Stoličky v konkrétnych výboroch sa obsadzujú po každých parlamentných voľbách nanovo. Miesta sa rozdeľujú v pomere podľa toho, koľko percent získala daná strana vo voľbách. Ak by nejakú stranu volilo 30 % ľudí, tak aj vo výboroch by získala približne 30 % kresiel v porovnaní so zvyškom politických strán.
Predsedov výborov volia poslanci a poslankyne národnej rady tajným hlasovaním. Zaujímavosťou je, že hoci sa po voľbách volia vždy noví predsedovia a predsedníčky výborov, tieto miesta neobsadzujú iba členovia koalície. Je zvykom, že aj opozícii sa ujdu nejaké predsednícke kreslá. Po posledných voľbách ich má koalícia 12 a opozícia 7.
Sú výbory vôbec užitočné?
Keď chceme v krajine niečo zmeniť a nastaviť nové pravidlá, väčšinou na to potrebujeme prijať aj zákon = legislatívu. Zmena zákona je najefektívnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby ľudia v krajine robili niečo inak a lepšie. Tieto nové pravidlá totiž musia dodržiavať úplne všetci občania.
Keďže zmeny zákonov ovplyvnia nás všetkých, nemali by byť len také, že si niekto niečo zmyslí a rovno nás k tomu aj prinúti. Práve preto vznikol legislatívny proces, teda proces prijímania zákonov, ktorý by mal prijímaniu škodlivých zákonov zabrániť.
Ako sa schvaľujú zákony a akú rolu v tom zohrávajú výbory?
Schvaľovanie zákonov sa v národnej rade deje v troch čítaniach.
Zdroj: giphy.com
Prvé čítanie
V prvom čítaní poslanci a poslankyne diskutujú o novom návrhu zákona po prvýkrát. V tejto fáze ešte len rozhodujú o tom, či má vobec zmysel navrhované veci prejednávať a tráviť nimi čas. Vypočujú si, čo chce zmenou dosiahnuť navrhovateľ/ka zákona (ten, kto zmeny predkladá) a hlasujú o tom, či sa ním budú alebo nebudú ďalej zaoberať.
Druhé čítanie
Druhé čítanie je priestor na pripomienky a zlepšenia, tak, aby bol zákon užitočný pre čo najviac občanov. V tejto fáze zohrávajú zásadnú rolu práve parlamentné výbory, teda laicky povedané – oddelenia národnej rady.
Po prvom čítaní pridelí národná rada návrh zákona tým výborom, kde by mali sedieť odborníci na danú tému. Na výboroch si poslanci a poslankyne určia, kto bude hlavnou zodpovednou osobou za konkrétny návrh zákona, o ktorom bude diskusia. Takúto osobu voláme aj spravodajca.
Spravodajcovia musia výbor informovať o tom, aké stanoviská k návrhu zákona predložili odborníci, vedci, či to, ako sa k návrhu zákona vyjadrila verejnosť. Na základe odbornej diskusie vo výbore by mal dať spravodajca výboru odporúčanie, či zákon prijať alebo nie.
Zdroj: giphy.com
V praxi sa však deje to, že k jednému návrhu zákona sa vyjadruje aj viacero výborov, ktorých sa tá téma nejako týka. Jeden je však vždy hlavný a ten nazývame gestorský. Keď všetky parlamentné výbory pripravia svoje stanoviská, gestorský výbor z nich vypracuje spoločnú správu a vyberie spravodajcu, ktorý všetkých poslancov v pléne informuje o výsledkoch rokovaniach výborov, o pozmeňujúcich či doplňujúcich návrhoch.
Poslanci o zákone opäť diskutujú a opäť hlasujú o tom, či ho posunú do tretieho, teda finálneho hlasovania.
Tretie čítanie
Výsledkom tretieho čítania je buď konečné prijatie zákona, alebo jeho odmietnutie. Ak by ho odmietli, túto tému smú otvoriť opäť najskôr o 6 mesiacov.
Aké máme výbory?
Existuje 19 stálych výborov, ktoré sa venujú špecifickým okruhom tém, ktoré jasne vyplývajú z ich názvov. Konkrétne sú to tieto:
- Mandátový a imunitný výbor
- Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií
- Výbor pre európske záležitosti
- Ústavnoprávny výbor
- Výbor pre financie a rozpočet
- Výbor pre hospodárske záležitosti
- Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
- Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj
- Výbor pre sociálne veci
- Výbor pre zdravotníctvo
- Výbor pre obranu a bezpečnosť
- Zahraničný výbor
- Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport
- Výbor pre kultúru a médiá
- Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny
- Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ
- Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti SIS
- Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva
- Výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ
Ak si ich rozlikneš, vieš si pozrieť, akí konkrétni poslanci alebo poslankyne sú ich členmi.
Ako môžeš kontrolovať výbory ty?
Dôležité pre teba je to, že zasadnutia vo väčšine výborov sú verejné. Neverejné sú len schôdze mandátového a imunitného výboru a osobitných kontrolných výborov.
Na schôdzi výborov môže byť toľko ľudí, koľko sa zmestí do miestnosti, v ktorej sa koná. Prípady, že by boli miestnosti preplnené, nie sú obvyklé, preto ak by si chcel výbor kontrolovať, môžeš sa jeho rokovania zúčastniť.
V tomto smere je najlepšie kontaktovať najakého jeho člena, teda poslanca alebo poslankyňu, aby ti poskytol/poskytla informácie, kedy bude výbor zasadať alebo si to nájdeš na tejto stránke.
Ak to výbor schváli, tak na zasadnutí môžeš vystúpiť aj s pripomienkou.
Zdroj titulnej fotky: Canva
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.