Platformy ako OnlyFans mali byť miestom, kde budú mať tvorkyne a tvorcovia plnú kontrolu nad svojim obsahom a zárobkami. Objavujú sa však prípady nevýhodných zmlúv s agentúrami, vykorisťovania alebo vytvárania AI avatarov tvorkýň a tvorcov. Ako vykorisťovanie vyzerá, ako sa pred ním chrániť a aké systémové zmeny potrebujeme?
Tak ako veľa iných ľudí, aj 21-ročná Ari prišla na začiatku pandémie COVID-19 o prácu. V príbehu, ktorý rozpráva pre časopis Rolling Stone vraví, že už predtým mala založený účet na OnlyFans, no pridávaniu obsahu sa veľmi nevenovala.
Keď však prišla o prácu, začala byť na ňom aktívnejšia až si ju všimla iná OnlyFans tvorkyňa. Napísala jej, že má nového manažéra – Nathana Johnsona a zarába s ním aj 100-tisíc dolárov mesačne.
Pre Ari to znelo lákavo. Johnson navyše nebol žiadna neznáma postava. Pre médiá ako New York Times, alebo Business Insider sa vyjadroval o finančnýh podvodoch na Instagrame.
Ako manažér jej mal pomáhať s promovaním jej účtu na sociálnych sieťach a aj s tým, aký obsah má pridávať. Prvé mesiace síce zarobila slušne aj keď to nebolo sľubovaných 100-tisíc dolárov mesačne. Časom ale začali jej príjmy výrazne klesať.
Johnson jej nepomáhal ani s tým, čo a kedy pridávať. Keď ho konfrontovala, tvrdil jej, že peniaze vráža do reklamy, no nevedel jej poskytnúť žiaden dôkaz.
Keď chcela Ari zrušiť nevýhodnú spoluprácu, začal sa jej vyhrážať, že príde o príjem za posledných 30 dní a ak bude naďalej bez spolupráce s ním uverejňovať obsah, podnikne proti nej právne kroky.
Vykorisťovanie na OnlyFans sa deje aj u nás
Povieš si, že je to príbeh zo zahraničia, ale presne takíto „manažéri” a „agentúry” fungujú už aj u nás. Jeden taký priniesol tento rok aj český portál Page Not Found.
„Celá správa toho účtu môže byť náročná a môže obsahovať aj prácu, ktorá nie je s tým spojená — administratívu, správu financií, správ, alebo robenie PR a marketingu tomu profilu. Dáva logiku rozdeliť si túto prácu s niekým iným, napríklad s agentúrou,” približuje pre Zmudri G genderová expertka Agáta Hrdličková z Gender Studies o.p.s.
Nie všetky agentúry musia byť zlé. Posledné roky sa ale ako „agentúra” tvária aj mladí muži, ktorých cieľom je hlavne zarobiť na práci iných.
Ženy vyhľadávajú cez Instagram, Tinder, alebo iné OnlyFans tvorkyne a vravia im, že by pri spolupráci s nimi mohli získať oveľa viac peňazí. Často nejde o žiadnych neznámych ľudí, ktorí by robili nekalý biznis niekde v pivnici, ale o influencerov, či mladých úspešných podnikateľov.
Presne to sa stalo aj modelke Lenny, ktorá uzatvorila zmluvu s influencerom Adamom Kajumim známym aj z bizarnej reality show Like House. Hneď ako podpísala prvú a poslednú stránku zmluvy jej doniesol ďalšie. Vtedy zistila, že zmluva je pre ňu extrémne nevýhodná.
Podľa zmluvy nedostávala to, čo si reálne zarobila, ale mesačne dostávala paušálne 20-tisíc korún, čo je 823 eur. Neskôr zistila, že jej účet zarobil v prepočte viac ako 164-tisíc eur. To však zhrabol Kajumi a ľudia okolo neho. A Lenny o tom dlho ani nevedela, pretože nemala prístup k správe svojho vlastného účtu.
Takisto musela platiť pokuty za akékoľvek porušenie zmluvy a nemohla najbližších desať rokov zmeniť svoj vzhľad. Viac o tom si môžeš prečítať v pôvodom texte na Page Not Found alebo vypočuť v podcaste Vinohradská 12 s autorkou textu Apolenou Rychlíkovou.
Od tvorcov/kýň ku klientom? Ako začínalo OnlyFans?
OnlyFans pôvodne vzniklo ako platforma, kde mal obsah putovať priamo od tvorkýň a tvorcov k ľuďom, ktorí si predplácajú ich tvorbu. Väčšina zisku mala patriť práve im a malo sa zabrániť aj neetickému zaobchádzaniu a vykorisťovaniu, ktoré je často prítomné v pornopriemysle.
OnlyFans však nemal slúžiť len na zdieľanie erotického obsahu. Sú na ňom aj videá so self care, varením, alebo o cvičení. Niektoré tvorkyne sa tiež vyjadrili, že počas pandémie covidu si ich predplatitelia chceli skôr písať o živote, než sledovať erotický obsah.
„Dáva logiku si rozdeliť prácu okolo účtu s agentúrami, ktoré nemusia byť vždy vykorisťovacie. Odďaľuje to ale pôvodnú myšlienku platformy, že tvorcovia a tvorkyne budú mať priamy kontakt s klientelou. Stáva sa z toho bežná biznisová platforma podobne ako sme to videli pri Airbnb a ďalších platformách, ktoré mali byť od zákazníka priamo k poskytovateľovi služieb,” hovorí Hrdličková.
Dodáva, že v takýchto prípadoch sa na platformách otvárajú príležitosti ľuďom, ktorí chcú zarobiť na ostatných nie úplne legit spôsobom.
Aké red flags môžu byť v zmluvách s agentúrami?
Psychologička Dominika Jašeková z OZ Odyseus radí, v akých prípadoch treba pri podpisovaní zmlúv s agentúrami či manažérmi spozornieť:
🚩Agentúra žiada úplný prístup k účtu vrátane bankových údajov a zároveň neumožní prístup k štatistikám či údajom o príjme;
🚩 Zmluva je nejasná, osoba nemá možnosť odkonzultovať obsah a podmienky zmluvy a nie sú v nej podmienky ukončenia spolupráce;
🚩 Agentúra sľubuje vysoké zárobky bez jasného plánu či obmedzení;
🚩 Nátlak na tvorbu explicitnejšieho obsahu, než bolo pôvodne dohodnuté, vyhrážanie sa ukončením spolupráce;
🚩 Nejasnosť a neurčitosť v zmluve o vlastníctve obsahu, práva na jeho používanie, či šírenie;
🚩 Chýbajúca ochrana súkromia či digitálnej bezpečnosti.
👉 „Pred začatím spolupráce odporúčam nerobiť veci pod časovým tlakom, dať si čas na preštudovanie zmluvy, ak je možnosť, odkonzultovať ju s niekým, požadovať kontrolu nad účtom a výplatami ako aj mať možnosť ukončiť spoluprácu bez pokút,” dodáva Dominika Jašeková.
V žiadnej situácii tiež nie je dobrý nápad podpísať zadnú stranu zmluvy predtým, než ti niekto ukáže jej ostatné strany.
Doxing, AI avatary a čo s nimi?
Na platformách ako OnlyFans však nedochádza len k vykorisťovaniu manažérmi a agentúrami.
„V rámci online priestoru je aj riziko ukradnutia identity, doxingu, teda zverejňovania osobných údajov bez súhlasu, alebo nekonsenzuálneho zverejňovania intímneho materiálu. Napríklad si niekto nekonsenzuálne natočí video z videochatu s tvorkyňou a potom ho zverejňuje na porno stránkach bez jej súhlasu,” vysvetľuje expertka Hrdličková
Týmto témam sa venujeme aj v našom videu ako sa chrániť pred kyberšikanou 👇
„Ďalšou oblasťou je AI a nekalé zmluvy, ktoré sa jej týkajú. V zmluvách, kde má ísť o obyčajné spolupráce bývajú dodatky, ktoré určujú to, že je možné si tvorkyňu natočiť, nahrať a spraviť jej AI model, vrátane hlasového a vydávať sa za ňu a ponúkať služby, ktoré ale robí avatar a nie ona,” dodáva.
„Odporúčam zozbierať čo najviac dôkazov: zmluvu, výplatné výpisy, komunikáciu s agentúrou, prístupové informácie, e-maily, chaty, ak existujú nátlaky či porušenia, skontrolovať prístup k účtu, štatistikám, pravidelne kontrolovať či agentúra dodržuje podmienky zmluvy,” radí psychologička Dominika Jašeková.
Známe sú aj prípady, kedy ženy vykorisťovali ich vlastní partneri a účet na OnlyFans im založili proti ich vôli. Často sa im pri tom vyhrážali ublížením, alebo ich aj priamo napadli.
👉 Ak postuješ na OnlyFans, alebo inej platforme a nie si si istá/ý, či nie si sám/sama, alebo niekto z tvojho okolia obeťou vykorisťovania, obrátiť sa môžeš aj na OZ Odyseus. „Máte aj možnosť zvážiť podanie trestného oznámenia na polícii, ak ide o zneužívanie, nátlak či finančné vykorisťovanie. Ak sa dá, stojí za zváženie, či je možnosť zmeny platformy alebo agentúry,” dodáva Jašeková.
Ako postupovať v prípade vyhrážok, že niekto bude šíriť tvoje intímne fotky, alebo videá sa dozvieš aj v našom videu o sextingu 👇
Nehádžme zodpovednosť na tvorkyne a tvorcov
Síce radíme, ako sa dá chrániť pred vykorisťovaním na platformách ako OnlyFans, podľa oboch odborníčok by zodpovednosť nemala byť na pleciach tvorcov a tvorkýň.
Podľa Dominiky Jašekovej je kľúčové v prvom rade dekriminalizovať sexbiznis ako prácu a zaistiť pracovné práva a ochranu ľudí pracujúcich v ňom pred diskimináciou.
👉 Na Slovensku síce nie je sexuálna práca trestná, ale trestné je kupliarstvo, čo je zneužívanie iných ľudí na na túto prácu a profitovanie z nej. Sexbiznis ale nie je ani legálny. Z pohľadu práva akoby neexistoval. Ľudia, ktorí sa ním živia, tým pádom neplatia dane, ale nemajú ani žiadnu ochranu, sociálne či zdravotné poistenie.
„Je náročné fungovať v systéme, ktorý právne nijako nechráni osoby zo sexbiznisu, čo umožňuje ľahšie vykorisťovanie a následne zhoršuje prístup k pomoci, ak sa to osoba rozhodne riešiť. Polícia z dôvodu stigmatizácie či absencie právnej úpravy nemusí byť nápomocná, alebo môže páchať ďalšie, inštitucionálne násilie na osobách zo sexbiznisu” hovorí Jašeková.
Dôležité je podľa nej aj to, aby boli ľudia pracujúci v sexbiznise informovaní o svojich digitálnych právach a mali prístup k zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Ďalším problémom sú aj samotné platformy, na ktorých reguláciu nevedia naše zákony rýchlo reagovať.
„Platformy sa často tvária, že o ničom nevedia, alebo že to neexistuje. Neregulujú AI obsah a ich reakcie sú pomalšie, než rozvoj tých, ktorí dávajú takéto veci do obehu. Ako spoločnosť by sme nemali hádzať zodpovednosť na tvorkyne a tvorcov, ale mali by sme vytvárať tlak na platformy, aby boli na nich chránené,” vraví Agáta Hrdličková.
„Na záver je potrebné, aby agentúry či platformy mali nastavené štandardy, ktoré vychádzajú z potrieb ľudí zo sexbiznisu, aby mali nástroje ochrany identity, ochrany dát, možnosť bezpečného vystupovania na platformách, ochranu pred zdieľaním obsahu mimo dohody a ochranu pred deep-fake či vydieraním,” dodáva Dominika Jašeková.
Zdroj titulného obrázku: Canva
Video vzniklo vďaka podpore Nadačného fondu Telekom.
