Nešťastné Vianoce – ako si poradiť s depresiou, smútkom a osamelosťou?

Nie vždy sú Vianoce iba o radosti, rozprávkach a koláčoch. Častokrát nás prepadne smútok, osamelosť, či dokonca depresia. Ako sa s týmito pocitmi vysporiadať a na koho sa v prípade núdze obrátiť? Radí školská a detská psychologička Mgr. Daniela Adamčíková.

💬  Obdobie Vianoc nie je pre každého najradostnejším. Veľa ľudí trpí aj tzv. zimnou depresiou. Vedeli by ste priblížiť o čo ide a prečo ňou ľudia trpia? 

Touto depresiou zvyčajne trpia ľudia, ktorí majú sklon k depresiám a k depresívnemu ladeniu. Vieme však, že všetky psychické ochorenia sa v jesennom a zimnom období zhoršujú. 

Je to aj tým, že ideme z domu za tmy, odchádzame z práce alebo zo školy za tmy. Slnečných lúčov je veľmi málo a chýba nám serotonín. No a do tohto prídu Vianoce. 

Samozrejme, každý očakáva sneh a vieme, že v našich zemepisných šírkach je to celkom problém. Chýba nám aj táto idyla snehu, pretože väčšinou iba prší. Aj to zvyšuje rozladenosť. Bežne, keď cestujete v MHD, počujete ľudí ako hovoria: 

„Ach, Vianoce už nie sú to, čo bývali, lebo nesneží. Chýba tomu tá atmosféra.“ 

Človek sa cíti jednoducho horšie. 

Je taký známy slogan: Na Vianoce by nikto nemal byť sám.

Sú ľudia, ktorí sa možno rozhodnú nejsť k svojej rodine, lebo vyhodnotia, že bude lepšie, keď budú tráviť Vianoce mimo rodiny. Takéto rozhodnutie väčšinou spravia ľudia, ktorí majú naozaj ťažké a konfliktné rodiny. Radšej preto zostanú v inom prostredí, na internáte, na priváte či niekde inde, kde budú sami. 

Tu hrozí nebezpečenstvo pri labilnejších ľuďoch. Majú veľký pocit tlaku z toho, že na Vianoce by nemal byť nikto sám. Môžu si hovoriť:

Nie som okej, keď som sám. 

Často je to pre tých ľudí neprekonateľné, preto je počas zimného a vianočného obdobia tak veľa samovrážd. 

Ľudia však majú stále možnosti. Môžu sa obrátiť napríklad na IPčko alebo na Linku dôvery. Vždy sa je kde obrátiť.

Samozrejme, ak človek nechce byť na Vianoce sám, ale nechce ísť ani za rodinou, môže ísť napríklad k blízkemu priateľovi. Tiež je to však taká dvojsečná zbraň.

Poznám prípad, keď nešiel mladý človek domov na Vianoce, ale k rodine známeho. Pocit toho, že bol v rodine, ktorá funguje, ešte viac zvýšil jeho pocit osamelosti. Povedal si: 

Mal som radšej ostať sám. V tejto rodine to funguje, v mojej to nefunguje. 

Takže ten pocit osamelosti, aj keď je mladý človek medzi inými ľuďmi, je veľmi veľký. Kvôli tomu, že jeho rodina nefunguje. 

💬 Veľa mladých ľudí počas Vianoc pociťuje väčšiu osamelosť ako obvykle, aj keď trávia Vianoce napríklad s rodinou, či partnerom. Ako si s touto osamelosťou poradiť? Čo by mal robiť mladý človek, pokiaľ sa počas Vianoc cíti osamelo?

Ak to nie je človek, ktorý má samovražedné sklony, tak je dobré na chvíľu zostať v tých pocitoch osamelosti. Rozmýšľať nad tým, prečo sa cítim sám. Čo sa deje?

Mám kamarátov, mám rodinu. Prečo sa cítim osamelý? Čo mi chýba? Čo mi chýba v rodine, s kamarátmi alebo v partnerskom vzťahu. 

Aj to sa stáva, že je človek v partnerskom vzťahu, ale cíti sa osamelo. 

Čo s tým robiť? Potrebujem robiť niečo sám so sebou alebo so vzťahom?

Častokrát sa bojíme zostať s týmito myšlienkami a s pocitmi osamelosti, rozanalyzovať ich. Samozrejme, najlepšie je, keď má človek nejakého sprievodcu, ktorý ho sprevádza týmito pocitmi. Napríklad chodí na terapiu, kde sa o tom môže porozprávať. 

Samozrejme, môžu prísť pocity viny.

Práve teraz cítim tú osamelosť, aj keď by som nemal. Však sú Vianoce a mám okolo seba ľudí. 

Je ale dobré, ak človek zotrvá v týchto pocitoch a spraví nejaké kroky. Pocity sú jedna vec, ale čo urobím ja, je druhá vec. Rozhodnutie, to je čin vôle. Pocity nie sú ovplyvnené vôľou, tie prichádzajú, ale ja mám slobodnú vôľu a kým nie som psychicky chorý a neprepadla ma napríklad depresia, tak jednoducho dokážem urobiť kroky, ktoré mi pomôžu cítiť sa lepšie.

Vždy si dokážem niečo nájsť – ísť do prírody, aj keď je zrovna vonku škaredo. Dôležité je ísť von a dať si aspoň tú polhodinku prechádzky. Proste urobiť krok vpred akýmkoľvek spôsobom.

Horšie je, keď už človek nedokáže vstať z postele. V tom prípade je, samozrejme, potrebné vyhľadať pomoc odborníka. 

💬 Môže vianočná depresia priviesť ľudí až k myšlienkam na samovraždu? 

Môže. Hlavne sú to ľudia, ktorí majú sklon k depresívnemu mysleniu aj bežne. Silný tlak okolia počas Vianoc môže zapríčiniť skrat u človeka. Vianoce najviac vyvolávajú pocit ničotnosti. Osoba má pocit, že už nič nemá význam.

Preto, keď poznáme niekoho, kto má takéto myšlienky, je veľmi dôležité nenechávať ho samého a reagovať na takéto jeho poznámky, pretože nemusí to zostať len pri rozprávaní. 

Nie je pravda, že ten, čo rozpráva o samovražde, to neurobí. Urobí.

💬 Má si človek dovoliť byť smutný? Ako sa vysporiadať s týmito pocitmi?

Smútok, tak isto ako radosť alebo napríklad hnev, patrí k životu. A či je to na Vianoce alebo inokedy, je to normálne. Určite je podľa mňa dôležité, aby ten mladý človek povedal doma: 

Som smutný. Mám právo sa cítiť smutný a mám veci, ktoré v sebe riešim. Keď chcem, tak o nich poviem, keď nechcem, tak o nich nepoviem.

Je dobré, keď sa trošku prekoná a je s tou rodinou. Najmä, ak sú blízki ochotní byť s tým človekom aj v smútku. Veľmi peknou a zrelou reakciou je, keď ten druhý, napríklad rodič, povie:

Môžem byť s tebou, môžem smútiť s tebou. Vypočuť ťa, ak chceš a nemusíš sa tváriť, že si šťastný, ak sa tak necítiš. 

Väčšinou je to však tak, že rodičia alebo blízki povedia tomu mladému človeku, že nech sa tak netvári, nemusia všetci predsa vedieť, že je smutný. To však nič nemení na tom, že ten človek má právo na to byť aj smutný.

💬 Vnímanie Vianoc ako radostných sviatkov sa určite zmení aj keď zomrie človeku blízka osoba. Čo by ste odporučili v tomto prípade – nenútiť sa do oslavovania sviatkov, ktoré robia človeka smutné alebo naopak mu ich oslavovanie môže pomôcť vyrovnať sa so smrťou blízkej osoby? 

Myslím si, že tu je úplne najdôležitejšie, aby si tie sviatky spravil mladý človek tak, aby to bolo preňho čo najlepšie. Aj smútenie má svoje fázy. Prvý rok po tom, čo zomrie človeku blízka osoba, je to zrejme najintenzívnejšie a keď má ten človek chuť odísť z domu a ísť napríklad lyžovať alebo čokoľvek iné, mal by to spraviť.

Zbytočne sa bude trápiť nasilu pri stromčeku. Môže to priniesť iba ďalšie prehlbovanie pocitov smútku a viesť k depresii. Nech hlavne spraví človek tak, ako to cíti. 

V tomto momente je dôležité, aby dokázal čo najlepšie prežiť toto obdobie.

Mám pacienta, ktorému v priebehu roka zomrela najprv prababka, potom milovaný otec, dedko a nemá chuť oslavovať Vianoce. Hľadajú preto alternatívu aj s maminou, čo budú robiť na Vianoce, aby neboli také bolestivé.

Je veľmi dôležité hľadať si najlepší spôsob prežitia a mať pokoj v srdci. Nemusí to byť taká tá klasická oslava Vianoc, ako to bolo predtým s tým človekom, ktorý zomrel. Nemyslím si, že tým nejako znevážia pamiatku človeka, ktorý odišiel. 

💬 Druhým prípadom je zase vplyv okolia. Často ľudia „ohovárajú“ alebo má ten človek pocit, že ho druhí súdia za to, že oslavuje Vianoce aj keď mu zomrel nedávno blízky človek. 

Áno, toto je tá druhá stránka. Keď má niekto chuť oslavovať Vianoce a tešiť sa, napriek tomu, že hlboko v srdci má smútok za druhým človekom, tak nikto nemá právo zvonku ho súdiť. Ani to, koľko má smútiť, ani to, akým spôsobom má smútiť. Proces smútenia je u každého iný.

Častokrát dostávam tú otázku, že: Ako dlho mám smútiť? Kedy je to ešte normálne, že plačem alebo naopak neplačem?

Každý človek má iné obranné mechanizmy. Niekto neplače napríklad ani na pohrebe lebo má také obranné mechanizmy a niekto plače ešte dlho. Smútok začína byť problémom, keď nám bráni fungovať v bežnom živote. Napríklad nedokážeme chodiť do práce alebo do školy. Inak ten proces smútenia trvá u každého rôzne. 

Prečítaj si tiež:

Rozhovor so psychologičkou: Ako prežiť Vianoce s rozhádanou rodinou 

Keď sa niekto rozhodne tráviť Vianoce veselo napriek tomu, že mu nedávno zomrel blízky človek, tak je to jeho vec. Dôležité je, aby bol on s tým vnútri spokojný a vyrovnaný. 

💬 Čo by mal robiť mladý človek v prípade, keď sa cíti tak zle, osamelo, až má samovražedné myšlienky? 

Psychiatri sú dnes naozaj vyťažení, aj detskí, aj pre dospelých. Ono to je však tak, že ak sa človek cíti naozaj zle a má samovražedné myšlienky, je treba konať. Ak o tomto človeku vie niekto iný, napríklad kamarát, rodina alebo hocikto, že tieto myšlienky má, je dobré vyhľadať pomoc hneď. 

Funguje to tak ako na bežnej pohotovosti, keď vás napríklad bolí zub. Vždy sú na detskej aj dospelej psychiatrickej pohotovosti odborníci, ktorí okamžite človeka príjmu. Na hospitalizáciu iba keď usúdia, že je to potrebné.

Vždy je dobré zachytiť volanie toho druhého. Netreba to zľahčovať. Keď napríklad povie človek: 

Ja dnes končím. Sú Vianoce a ja to nedám. Nemá to tu žiaden zmysel a končím so svojím životom.

Ideálne by bolo v prvom rade vyhľadať odbornú pomoc, ako som už spomínala.

Napríklad aj prostredníctvom telefonátu alebo internetovej poradni. Tá je dobrá v tom, že je anonymná. Veľa ľudí, ktorí rozmýšľali nad samovraždou, bolo vďaka týmto poradňám zachránených. 

Kto je Daniela Adamčíková?

Mgr. Daniela Adamčíková pracuje ako školská a detská psychologička. Robí aj s dospelými a rodičmi detí. Venuje sa témam ako poruchy príjmu potravy, sebapoškodzovanie, poruchy učenia, osobnostné problémy, strata blízkej osoby. Robí taktiež filiálnu terapiu, teda terapiu hrou, ktorá je zameraná hlavne na emocionálne problémy detí.