Tretieho mája si každoročne pripomíname Svetový deň slobody tlače. Žiaľ, ani dnes nie je zárukou, že občania všetkých krajín majú prístup k slobodným a nestranným informáciám. Rôzni politici a vládne garnitúry sa dlhé stáročia snažia prístup k tlači obmedziť, aby práve oni formovali verejnú mienku.
Aj slobodná tlač má svoje limity
Dezinformátori často vykrikujú, že žiadnu slobodnú tlač nemáme, a že je tu zo strany „mainstreamu,” teda štandardných médií uplatňovaná cenzúra. Týmito výrokmi chcú očierniť tradičné médiá, ktoré obviňujú z toho, že niektoré nepohodlné informácie zatajujú, prezentujú názory iba jedného názorového spektra a to, čo sa im nepáči, nezverejňujú.
V skutočnosti je to však presne naopak.
Čím sa líšia nezávislé média od alternatívnych webov?
- Pýtajú sa aj na to, čo sa niektorým nepáči
Nezávislé médiá sú ako tvoji najlepší kamaráti. Niektorí cudzí ľudia často nemajú odvahu na to, aby k tebe boli na 100 % úprimní. Keď sa ich pýtaš na názor, veľakrát povedia len tú verziu, ktorá ti lichotí a za rohom ťa poohovárajú. Najlepší kamaráti sa ti neboja povedať všetko tak, ako je.
Zdroj: giphy.com
Presne tak si predstav rozdiel medzi štandardnými, teda nezávislými médiami a alternatívou. Mienkotvorné média sú často kritizované za to, že sú k politikom príliš kritické, že vyťahujú ich kauzy a pýtajú sa aj nepríjemné otázky. Ale presne to je ich úlohou. Majú ti poskytnúť dostatok odpovedí na to, aby si si sám/sama spravila úsudok a nepodsúvajú ti skreslené informácie.
Úplne opačne to robia alternatívne weby. Tie síce politikom otázky kladú, ale pýtajú sa iba tých, ktorí sa im páčia a sú im sympatickí. Svojich favoritov sa pýtajú len na veci, o ktorých je pre nich pohodlné rozprávať. Napríklad ako trávili leto, aké sú ich ďalšie plány, čo dobré chcú pre ľudí urobiť a prečo sú ich nepriatelia na nich takí zlí.
V žiadnom prípade od nich neočakávaj, že budú hájiť verejný záujem a pýtať sa na to, odkiaľ majú peniaze na svoju činnosť, či ako si mohli kúpiť drahé nehnuteľnosti za poslanecké platy. Ich úlohou je vykresliť jednu stranu vo výlučne dobrom svetle, čo je opak nezávislosti. Samozrejme, s politikmi, s ktorými nesúhlasia, sa nerozprávajú vôbec.
Ukážkovým príkladom je rozhovor bývalého komentátora stanice Fox News Tuckera Carlsona s ruským prezidentom Vladimirom Putinom zo 6. februára. Carlson Putinovi dve hodiny kládol nekritické otázky, aby mu umožnil obhájiť si vojnu a zabíjanie civilistov na Ukrajine aj pred západným svetom.
Zdroj: giphy.com
- Poznáš autora/ku textov
Zdá sa ti uvádzanie autorov či autoriek článkov ako banalita? Práve detaily robia rozdiely. V štandardných, nezávislých médiách vždy nájdeš riadne podpísaných autorov a autorky článkov. Nerobia to len tak z rozmaru alebo pre slávu. Dôvodom je, že sa nehanbia priznať, kto stojí za každým jedným riadkom v texte, priznávajú svoje autorstvo a v prípade nejakých chýb alebo nezrovnalostí sa na nich môžeš obrátiť.
Dôležité je to, že ten, o kom píšu, ich môže priamo konfrontovať. Nemajú tak potrebu skrývať sa za redakciu. Autori/ky textov dávajú zverejnením svojho mena garanciu, že si za informáciami v článku stoja a za prípadné chyby sú pripravení niesť zodpovednosť.
Opakom sú texty zverejnené na alternatívnych weboch. Ich autorov by si hľadal márne. V hlavičke ti svieti slovo redakcia a ty vôbec nevieš, kto daný text napísal. Nemáš šancu jeho autora konfrontovať, ani sa dodatočne dopýtať na veci, ktoré znejú všelijako pofidérne.
Prečo to alternatíva robí? Pretože často zverejňuje klamlivé, neúplné a zavádzajúce informácie alebo úplné hoaxy. Ich autori dobre vedia, že nepíšu pravdu, ale tým, že sa pod svoje články nepodpíšu, sa zbavujú zodpovednosti. Alebo ju prenechávajú na úrovni „jedna teta povedala”. Ďakujeme, neprosíme.
- Poznáš ich vlastnícku štruktúru
Mienkotvorné médiá majú transparentné zverejnenú svoju vlastnícku štruktúru, čo znamená, že vieš, kto ich financuje, a teda neexistujú pochybnosti o tom, že by boli úplatní. Pri alternatívnych weboch to nevieme a práve preto vznikajú podozrenia, či si niekto za ich obsah neplatí tak, aby favorizoval iba jednu stranu.
Zdroj: giphy.com
Nezávislí novinári dostávajú výplaty z redakcií, ktoré každoročne zverejňujú svoje výročné správy, preto si vieš úplne presne pozrieť, koľko ľudí a v akých sumách im prispelo. Na chod štandardných médií sa skladajú väčšinou sami občania tým, že si kupujú predplatné, alebo nakupujú knihy z redakčných vydavateľstiev. Okrem toho majú aj príjmy z reklamy.
Alternatíva chŕli jeden článok za druhým, čo nie je možné, kým pre ňu nepracuje veľa ľudí. Odkiaľ však majú peniaze na platenie toľkých zamestnancov, nevieme, pretože tieto informácie poctivo taja.
- Overujú si fakty a uvádzajú zdroje
Obrovský rozdiel je už iba v samotnom spôsobe, ako jednotlivé redakcie píšu svoje články. Mienkotvorné médiá by si nedovolili zverejniť informáciu, pokiaľ by ju nemali overenú so spoľahlivým zdrojom. Napríklad to, že havarovalo auto štátneho tajomníka, si najprv overia priamo na ministerstve a až potom takúto informáciu vypustia. Svoje zdroje spoľahlivo a transparentne uvedú v článku.
S overovaním si nerobí ťažkú hlavu alternatíva. Tej stačí teta na Miletičke s tým, čo jej povedala jej suseda, pridajú trochu šťavy a hotový blud je na svete. Autori dezinformačných webov podsúvajú verejnosti neoverené, neúplné a klamlivé informácie, ktoré vyvolávajú šok, rozruch, paniku a strach. Také majú veľa klikov, takže sa im to oplatí. Ale škodí to demokracii!
Zdroj: giphy.com
- Rôznorodosť hlasov
Nezávislí novinári dávajú priestor aj témam, ktoré sú v spoločnosti nepopulárne, či dokonca deliace. Vedia, že len otvorenou diskusiou prispejú k lepšej informovanosti a lepším rozhodnutiam. Prinášajú texty o problémoch, ktoré sú často na okraji našej spoločnosti a bez toho, aby o nich rozprúdili celospoločenskú debatu, by sa mnohokrát vôbec nezačali riešiť. Dávajú teda silu a hlas tým, ktorí by inak ostali bezmocní, ako sú rôzne vylúčené skupiny – rómovia, bezdomovci…
Taktiež sa nepýtajú len tých, s ktorými súhlasia. Naopak, dávajú priestor rôznym stranám, aby sa zvážili všetky možné aspekty a pohľady na danú problematiku – práve preto napríklad vždy oslovujú politikov koalície aj opozície, a práve preto nie je správne, ak sa s nimi niektorá časť politikov úplne prestane baviť.
Pozor ale! Toto neznamená, že novinári musia vždy a v každej situácii dávať priestor „obom stranám,” ak tou druhou stranou sú ľudia, ktorí zjavne a dokázateľne klamú a šíria nezmysly.
Ak poctivý novinár napríklad píše o klimatických zmenách, je jeho prácou osloviť rôznych expertov, ktorí k téme naozaj majú čo povedať. Nie je jeho povinnosťou – práve naopak – dať rovnaký priestor aj pánovi Ferovi, čo o klimatických zmenách vyhlasuje, že ide o podvod, robí o tom populárne TikToky, no vyštudovanú má priemyslovku. Prácou poctivého novinára je aj toto si overiť a nešíriť ďalej blbosti.
To takzvaná „alternatíva” nerobí. Tá nekriticky zverejňuje výlučne pohľady jednej strany a nezaujíma ju, čo si myslí druhá časť spoločnosti – a často si pritom pomáha práve tým, že na jednu úroveň alebo dokonca nad skutočné kapacity a vedcov kladie rôznych „alternatívnych expertov” a ich „alternatívne fakty”. Azda uznáš, že keď zalepíme oči jednej strane, žiadny problém nikdy nevyriešime.
Nezávislé médiá majú v každej spoločnosti nezastúpiteľné miesto. Sú strážnym psom demokracie, základným pilierom fungujúcej demokracie a pre nás občanov zdrojom informácií, na základe ktorých môžeme robiť informované rozhodnutia.
Strážme si ich. Obraňujme ich, ak sa stanú terčom tých, pre ktorých sú nepohodlné. Podporme ich napríklad predplatným. Viaceré mienkotvorné média ponúkajú aj študentské zľavy, preto si na Svetový deň slobody tlače skús možno odoprieť jednu šálku kávy a podpor tých, ktorí sú tu pre teba a nás všetkých.
Zdroj titulnej fotky: Canva
