Čaká nás deviate referendum. V celej histórii Slovenska bolo zatiaľ úspešné iba jedno jediné, o našom vstupe do EÚ. Zdalo by sa teda, že tie ostatné vôbec nestoja za zmienku. Bolo však jedno skutočne bizarné. Voláme ho aj zmarené.
Písal sa rok 1997, Slovensko malo 4 roky a pred sebou druhé referendum. Alebo druhé a tretie? No, presne tam vznikol problém.
Jedno referendum malo byť o priamej voľbe prezidenta, teda o tom, že prezidenta si budú voliť priamo občania, ako to máme aj dnes. O tejto otázke zbierala vtedajšia protimečiarovská opozícia podpisy. Pod petíciu sa podpísalo 521 000 občanov.
Opozícia sa bála, že keď vtedajšiemu prezidentovi Michalovi Kováčovi skončí funkčné obdobie, koalícia bude odkladať voľbu nového prezidenta. Tým by mali v rukách právomoci prezidenta oni, pretože by prešli na vtedajšieho predsedu vlády – Vladimíra Mečiara. Preto chcela opozícia dosiahnuť, aby prezidenta volili ľudia a nie parlament.
👉 Prečítaj si, čo je koalícia a čo opozícia
Jedna otázka, jedno referendum. Jednoduché. Iba žeby nie.
Koalícia sa rozhodla pridať tri otázky:
1. Ste za vstup SR do NATO?
2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?
3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?
Tieto otázky mali jasný cieľ – vystrašiť občanov a odradiť ich od vstupu do NATO. Slovensko pritom v tom čase nemalo do NATO ani len pozvánku. To ale stále nie je hlavný problém, veď absurdných otázok sme mali a vždy budeme mať na hlasovanie dosť.
Tieto tri dodatočné otázky vznikli neskôr. V čase, kedy bola petícia za “prezidentskú” otázku v plnom prúde. Napriek tomu sa ich prezident Michal Kováč rozhodol spojiť všetky do jedného referenda.
Nakoniec, keď referendum v máji 1997 prišlo, minister vnútra Gustáv Krajčí dal na vlastnú zodpovednosť vytlačiť hlasovacie lístky iba s prvými troma otázkami o NATO a otázka o priamej voľbe prezidenta na nich ani len nebola. V niektorých častiach Slovenska už ale boli lístky so štyrmi otázkami.
Časť voličov tak hlasovala o troch a časť o štyroch otázkach. Keďže právoplatné hlasovacie lístky nedoručili všetkým občanom, referendum bolo zmarené.
No a čo sa dialo po tomto referende? V júli 1997 NATO pozvalo Česko, Maďarsko aj Poľsko, aby sa stali jeho členmi. Slovensko v tejto partičke chýbalo. O týždeň neskôr Európska komisia tiež odmietla Slovensko pozvať na vstup do Únie, lebo sme nespĺňali “demokratické kritériá”. Okolité krajiny pozvali.
V marci 1998 skončil mandát prezidentovi Kováčovi a jeho právomoci prevzal premiér Mečiar. Hneď v prvý deň vo svojej funkcii zastupujúceho prezidenta vyhlásil amnestie na trestné činy súvisiace s únosom prezidentovho syna Michala Kováča ml. a zo zmarenia referenda z roku 1997.
👉 Amnestia je, keď prezident alebo prezidentka hromadne zastaví trestné stíhanie alebo odpustí tresty.
Bývalý minister Krajčí stál kvôli zmarenému referendu pred súdom. Ten však začal až v roku 2018, keďže Mečiarove amnestie parlament zrušil až v roku 2017. Súd s Krajčím, aj súd s únoscami prezidentovho syna, zatiaľ trvajú.
Priamu voľbu prezidenta si schválila nová koalícia po voľbách v roku 1998. V roku 1999 sme si tak prvýkrát volili prezidenta my ako občania. Vyhral to Rudolf Schuster. To je však už celkom iný príbeh.
