Scrolluješ TikTokom. Vidíš vtipné video o politikovi, ktorý niečo pokazil. Zasmeješ sa a zazdieľaš kamarátom. V ďalšom videu vidíš ako influencer vysvetľuje, že EÚ ničí slovenské rodiny. Znie to presvedčivo a tak dáš lajk.
Ani nevieš, no práve si sa stal/a súčasťou hybridnej vojny.
Vojna, ktorá sa už viac ako tri roky odohráva na Ukrajine, začala čoraz viac prenikať aj nad úúzemie štátov NATO. Ruské stíhačky už leteli ponad Estónsko, Poľsko zostrelilo viacero ruských dronov, ktoré už narúšajú prevádzku letísk aj napríklad v Dánsku či Nemecku.
Viacero komentátorov nás vystríha, že zatiaľ síce nemáme vojnu, ale už nežijeme ani v naozajstnom mieri. Sme v akejsi šedej zóne, ktorej sa často hovorí aj hybridná vojna.
Tá k nám presakuje z každej strany a najzákernejšie na nej je to, že si to častokrát ani neuvedomujeme. Môže k nám prúdiť nielen vzdušným priestorom, ale aj cez sociálne siete ako zábavné reelska alebo cez výroky influencerov, ktorých pokladáme za dôveryhodných.
Čo všetko je hybridná vojna? Ako môže ovplyvniť aj teba? A ako sa pred ňou aj ty sám/sama môžeš brániť? Na to sme sa pozreli spolu s odborníkmi z NEST Institute Patrikom Haburajom a Domicianom Zahorjanom, ktorí riešia problematiku hybridných hrozieb.
Čo je to hybridná vojna?
Podstatou hybridnej vojny je kombinácia viacerých techník boja. Okrem klasického ostreľovania či zhadzovania rakiet, kedy je každému hneď jasné, že útočník útočí, sa boj odohráva aj v informačnom prostredí.
Útočník chce totiž najskôr vyhrať vojnu v našich hlavách a presvedčiť domáce aj svetové publikum, že následnú otvorenú vojnu bude viesť oprávnene.
A potom? Keď mu začneš veriť, nepotrebuje už ani armádu.
Útočníci cielia na to, čo je pre nás dôležité. Napríklad na to, že sme závislí od plynu z inej krajiny, že máme slabú kybernetickú ochranu alebo že sa ľudia hádajú kvôli politike. Hľadajú naše slabé miesta. A využívajú ich.
Ako funguje hybridná vojna?
Každodenne narazíš na dezinformácie a propagandu, ktoré sa šíria po internete. Tie však tvoria len malú časť arzenálu. V praxi ide o jeden z viac ako dvadsiatich nástrojov, ktoré je možné využiť v hybridnej vojne.
Ďalšie zahŕňajú:
- Ovplyvňovanie volieb cez fake profily a botov
- Podplácanie politikov s dosahom na dôležité rozhodnutia
- Kyberútoky na nemocnice, elektrárne, úrady
- Šírenie paniky napríklad hromadným nahlasovaním bômb na školách
- Vojenské provokácie (drony nad cudzím územím, narušovanie vzdušného priestoru)
- Sabotáže (prerezávanie podmorských káblov, podpaľačské útoky na nákupné centrá, výbuchy skladov)
„Hybridná vojna sa odohráva v rôznych krajinách. Napríklad v Rumunsku či Moldavsku sa takto snažili ruskí aktéri ovplyvniť výsledky volieb prostredníctvom dezinformácií a podpory proruských strán v roku 2025,“ vysvetľujú odborníci z NEST Institute Patrik Haburaj a Domician Zahorjan.
Zelení mužíci a klamstvá
V roku 2014 Rusko násilne odtrhlo kus Ukrajiny, polostrov Krym. Vtedy to ale ešte nebolo tak, ako počas terajšej otvorenej vojny, že tam otvorene napochodovala ruská armáda.
Moskva vtedy nasadila neoznačené vojenské jednotky, tzv. „zelených mužíkov“. V skutočnosti to samozrejme boli ruskí vojaci, ale vtedy to Vladimir Putin popieral. Hovoril, že sú to obyvatelia Krymu, ktorí si maskáče kúpili v army shopoch.
Aj tieto šialené tvrdenia boli súčasťou masívnej dezinformačnej kampane, ktorá mala vytvoriť dojem, že obyvatelia Krymu sa k Rusku pridávajú dobrovoľne. Propaganda a falošné správy v tom čase zaplavili nielen ruské médiá, ale aj sociálne siete po celom svete.
Podobné prvky sa objavili aj na poľsko-bieloruskej hranici v roku 2021, keď režim Alexandra Lukašenka zorganizoval umelú migračnú krízu. Bieloruské úrady pomáhali privážať migrantov z Blízkeho východu a posielali ich k hraniciam Poľska, Litvy a Lotyšska s cieľom vyvíjať tlak na Európsku úniu a vytvoriť chaos.
K hybridným hrozbám patria aj sabotáže a vojenské provokácie, ako ruské drony v Poľsku, narušenia vzdušného priestoru v Dánsku, Nemecku, Nórsku či Estónsku, útoky na podmorské káble.
Kto obvykle stojí za hybridnými hrozbami?
Čo myslíš, kto môže mať prospech z toho, že medzi ľuďmi šíri dezinformácie, paniku, strach? Na Slovensku sú to najmä krajiny, v ktorých vládne autoritársky, čiže neslobodný režim a snažia sa rozšíriť svoju moc a vplyv do demokratických krajín. Sú to napríklad Rusko, Čína, Irán alebo KĽDR (Kórejská ľudovodemokratická republika).
„Ich cieľom býva oslabiť protivníka, získať geopolitickú výhodu alebo rozšíriť svoj politický a ekonomický vplyv,“ hovoria odborníci z NEST inštitútu.
No nemusia to byť vždy len krajiny, ktoré sa o niečo snažia. Môžu to byť aj rôzne teroristické skupiny, hackeri, zločinci či lobistické skupiny.
Lobistické skupiny sú organizácie alebo jednotlivci, ktorí sa snažia ovplyvňovať rozhodnutia politikov a verejných inštitúcií v prospech svojich záujmov, napríklad v oblasti ekonomiky, životného prostredia či zdravotníctva. Lobing je aj v demokracii v nejakej miere normálnou súčasťou politiky a môže byť regulovaný – napríklad v Bruseli sa všetci lobisti musia zaregistrovať a všetky stretnutia s predstaviteľmi EÚ hlásiť – ale môže mať aj tienisté stránky. Napríklad tabaková lobby môže proti zákonom proti fajčeniu bojovať aj tým, že bude medzi ľuďmi šíriť dezinformácie o tom, že fajčenie zdraviu neškodí.
Častokrát majú podobné ciele, a to zbohatnúť, presadiť svoju ideológiu, alebo zničiť konkrétny štát.
„Ide napríklad o Islamský štát, ruský motorkársky klub Noční vlci, polovojenskú skupinu Wagnerovci alebo rôzne hekerské skupiny,“ vymenúvajú odborníci.
Ako ťa môže ovplyvniť hybridná vojna?
Možno si myslíš: „Veď ja len scrollujem na TikToku, mňa sa to netýka.“
Týka.
Predstav si spoločnosť ako čerstvo upečený chlieb. Hybridná vojna je pleseň. Spočiatku ju sotva vidíš, no ak sa s ňou nič nerobí, chlieb sa časom rozpadne.
Najskôr sa objavia malé biele bodky, ktoré si vieš ľahko zameniť za múku. To je polarizácia. Ľudia sa začnú namiesto rozprávania hádať. Rodiny sa rozpadajú kvôli politike. Prestávaš veriť susedom, médiám, priateľom.
Neskôr sa pleseň rozšíri aj do ekonomiky. Zvyšujú sa ceny energií a potravín, znižuje sa životná úroveň, rastie napätie. Ľudia začnú hľadať vinníkov, čo ešte viac rozdeľuje spoločnosť.
Postupne prestávajú dôverovať demokracii a inštitúciám. Ak pleseň prerastie do stredu, chlieb sa rozpadá. Rovnako ako štát, keď ho začnú ovládať populisti a extrémisti.
„V takto polarizovanej spoločnosti získavajú čoraz väčšiu podporu radikálne a populistické strany, ktoré sľubujú jednoduché riešenia zložitých problémov, čo môže viesť k ďalšej destabilizácii politického systému,“ hovoria odborníci z NEST inštitútu.
Manipulácia volebných procesov, šírenie dezinformácií a cielené zasahovanie do verejnej mienky vytvárajú prostredie neistoty a nedôvery.
A napokon, keď sa pleseň dostane ešte hlbšie, ohrozuje samotnú bezpečnosť. Kyberútoky paralyzujú nemocnice, úrady či banky.
Hybridná vojna teda neútočí tankami, ale postupne spôsobuje, že spoločnosť začne plesnivieť zvnútra.
Ako sme na tom na Slovensku?
Slovensko voči hybridným hrozbám nie je odolné.
Po voľbách v roku 2023 sa oslabili alebo zanikli špecializované tímy, ktoré sa venovali ochrane pred hybridnými hrozbami. Štát tak dnes nemá dostatok odborníkov ani systém, ktorý by rýchlo rozpoznal a koordinovane reagoval na útoky. Každý úrad, polícia, armáda či ministerstvá, funguje viac-menej samostatne, bez spoločného plánu a výmeny informácií, tvrdia odborníci.
„Ďalším problémom je, že politická reprezentácia dôležitosť hybridných hrozieb často podceňuje. Výsledkom je slabé financovanie, chýbajúce zákony a zameranie na krátkodobé témy namiesto dlhodobej stratégie,“ dodávajú Haburaj a Zahorjan.
Spravodajské služby by mali zbierať a vyhodnocovať informácie o hrozbách, napríklad o kyberútokoch, cudzom zasahovaní do politiky či šírení dezinformácií. Ak však pôsobia tak, že slúžia skôr politickým záujmom než bezpečnosti štátu, strácajú dôveru verejnosti aj partnerov v zahraničí. A bez dôvery im ostatné krajiny nebudú ochotné zdieľať citlivé informácie.
Keď sa k tomu pridá slabá spolupráca s EÚ a NATO, Slovensko prichádza o cenné dáta a skúsenosti. Aké? Napríklad o tom, ako iné štáty odhaľujú útoky, aké taktiky nepriateľ používa a ako na ne reagovať. Výsledkom podľa odborníkov je, že Slovensko zostáva menej pripravené a viac zraniteľné, pretože včas nedostáva varovania ani know-how, ktoré by mu mohli pomôcť pri obrane.
Dá sa hybridná vojna vyhrať?
Hybridná vojna sa nedá vyhrať tak, ako klasická vojna. Nenastane deň, keď by sa dalo povedať „máme pokoj“. Je to skôr nekončiaci zápas o odolnosť spoločnosti. Manipulácie, propaganda či kyberútoky tu budú vždy, preto cieľom nie je ich úplne zničiť, ale naučiť sa im rýchlo čeliť.
Vyhrať znamená, že krajina dokáže hrozby včas rozpoznať, obmedziť ich dopad a ochrániť demokraciu. To si vyžaduje pripravenosť, spoluprácu štátu, médií, odborníkov aj verejnosti a jasnú, dôveryhodnú komunikáciu.
Ako hovoria odborníci z NEST Institute, „nejde o jeden zázračný nástroj, ale o kombináciu viacerých krokov, ktoré udržia spoločnosť odolnú a jednotnú“. Od kvalitného vzdelávania a mediálnej gramotnosti až po spoluprácu s partnermi v EÚ a NATO.
Čo môžeš urobiť ty?
Áno, aj ty máš v tejto vojne rolu. Akú?
1. Overuj si informácie. Vidíš šokujúci príspevok? Skontroluj si ho z viacerých zdrojoch. Nezdieľaj ho, kým si nie si istý/á.
2. Rozmýšľaj kriticky. Pýtaj sa: Kto má z tejto správy prospech? Prečo mi ju niekto chce ukázať práve teraz?
3. Nerozdeľuj spoločnosť. Máš iný názor ako rodina pri obede? Diskutuj, nehádaj sa. Polarizácia je nástroj hybridnej vojny.
4. Vzdelávaj sa. Sleduj overené zdroje. Uč sa rozpoznávať manipulácie, deepfejky či propagandu.
5. Buď aktívny občan/ka. Zaujímaj sa o politiku, choď voliť a podporuj demokraciu.
A v neposlednom rade – nepodliehaj strachu ani panike, aj keď nad krajinami NATO krúžia cudzie drony. Najlepší spôsob, ako sa vyhnúť otvorenej vojne, je zvládnuť čeliť zatiaľ tej hybridnej.
Odborný garant obsahu
