Poľský europoslanec zapálil vlajku Európskej únie. Nie je prvý, ktorému napadlo vykonať takýto čin. Prečo to ľudia robia a aký má pálenie vlajok význam?
Pálenie alebo iné znehodnotenie vlajky je silným symbolickým gestom, ktoré môže byť prejavom nesúhlasu. Zároveň však môže slúžiť ako urážka, či provokácia iných.
Poľský europoslanec spálil a pošliapal vlajku EÚ
Poľského, krajne pravicového europoslanca Grzegorza Brauna sprevádzajú kontroverzné činy. Poslanec zapálil a podupal vlajku Európskej únie po tom, čo ho zbavili poslaneckej imunity, a tým aj nepostihnuteľnosti za jeho správanie a vyjadrenia.
Zapálenie vlajky publikoval na sociálnej sieti X s popisom: Preč s euro-komunistami. Toto je Poľsko!
Brauna však nestíhajú európske, ale samotné poľské orgány v súvislosti s viacerými činmi.
„Poľský prezidentský kandidát Grzegorz Braun vie, ako vyvolať pobúrenie. Je známy svojimi proruskými sympatiami, anti-LGBTQ+ rétorikou a dokonca tým, že podnecoval lynčovanie lekára, ktorý vykonal legálny potrat,“ hovorí obyvateľka Poľska Barbara Szczekała pre Zmudri G.
V Poľsku ho za urážku celej náboženskej skupiny začali stíhať. Keďže sa však v júni 2024 stal europoslancom, poľský prokurátor Európsky parlament požiadal, aby ho zbavili imunity.
„Najznepokojujúcejšie však nie je len samotné extrémistické správanie. Je to fakt, že ho nič z toho, od narušenia chanukového obradu pomocou hasiaceho prístroja, cez chválenie Ruska až po presadzovanie trestu smrti pre takzvaných „nepriateľov štátu“, nediskvalifikuje z kandidatúry na najvyšší úrad v krajine,“ pokračuje Szczekała o jeho kandidatúre na prezidenta.
O imunitu v Európskom parlamente prišiel aj pre antisemitské výroky, ktoré predniesol v poľskom parlamente. Stíhajú ho aj za to, že narušil prednášku o holokauste. Okrem toho odstránil vianočný stromček ozdobený symbolmi LGBT a vlajkami Európskej únie z areálu krakovského súdu a vyhodil ho do smetného koša.
Prečo ľudia pália vlajky?
Dôvodov prečo ľudia pália vlajky môže byť hneď viacero, no najčastejšie za tým hľadaj politicky motivované dôvody. Aj v minulosti ľudia pálili vlajky, keď nesúhlasili s politikou štátu.
Jedným zo známych príkladov je spor Gregoryho Leea Johnsona so štátom Texas. Na proteste proti vtedajšiemu prezidentovi USA Ronaldovi Reaganovi polial benzínom a podpálil americkú vlajku. Johnsona obvinili avšak najvyšší súd ho zbavil tohto obvinenia, pretože pálenie vlajky je, podľa ich ústavy, súčasťou slobody prejavu.
Zatiaľ čo Američania majú právo páliť svoju vlajku slobodne, nie všetky krajiny to vnímajú rovnako. Napríklad v Nemecku, vo Francúzsku, v Číne, ale aj na Slovensku za takýto čin môžeš dostať pokutu, ale aj niekoľko rokov vo väzení. Zákon NRSR o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní uvádza, že štátna vlajka nemôže byť použitá, pokiaľ je poškodená, zašpinená a nemôže sa zväzovať do ružice. Vztýčiť ju môžu ľudia pomaly, dôstojne a pri snímaní sa nesmie dotknúť zeme.
Pokiaľ ju niekto poškodí napríklad tým, že ju podpáli, udupe alebo sa na ňu vymočí, hrozí mu peňažná pokuta alebo trest odňatia slobody na tri roky.
Okrem politických dôvodov ľudia často pália vlajky aj z hnevu a frustrácie. Mnohí si vyberajú tento akt ako provokáciu štátu. Robia tak politici nespokojní s inými politikmi, radikáli či konšpirátori, ktorí chcú na seba pritiahnuť pozornosť. Práve takýto účinok vyvolal aj čin poľského europoslanca.
Vlajky taktiež ľudia často pália z náboženských alebo kultúrnych dôvodov. V roku 2005 tak pálili dánske vlajky ľudia v moslimských krajinách kvôli tomu, že v sedemnásť dánskych novín publikovalo karikatúru proroka Mohameda, ktorý mal na hlave namiesto turbanu bombu so zápalnou šnúrou.
Čo pre nás predstavuje vlajka?
Národné symboly pomáhajú ľuďom cítiť spolupatričnosť. Ukazujú na históriu krajiny, jej obyvateľov a hrdosť. Naša štátna vlajka spolu so znakom visia na stenách škôl či na žrdiach pred štátnymi inštitúciami. Ľudia si zvyknú vešať vlajky aj pred dom alebo ich nosiť na protesty.
To všetko je symbolické vyjadrenie, že sa cítime ako občania danej krajiny, že do nej patríme a chceme za ňu napríklad bojovať.
Keď teda niekto zapáli vlajku iného štátu, svojho štátu alebo vlajku zoskupenia krajín ako je EÚ či NATO, je to viac než len spálenie kusu látky. Je to spálenie všetkého, čo daná vlajka predstavuje a zastupuje.
Ak niekto vlajku zapáli alebo ju inak poškodí, je dôležité sa spýtať:
- Čo sa vlastne stalo?
- Je pálenie vlajky protestom, prejavom nenávisti, alebo niečoho iného?
- Je to legálne? Je to morálne? Je to efektívne?
- Aký účel má tento čin? Vedie k zmene, alebo len k polarizácii?
- Ak ho budeme tolerovať ako slobodu prejavu, kde nastavíme hranice?
- Ak ho zakážeme, potláčame tým občianske slobody?
Práve kritické myslenie nám aj v takýchto vypätých situáciách pomôže pochopiť kontext a zistiť, či bolo zničenie vlajky na niečo dobré, alebo to bola iba provokácia. Pálenie vlajky môže byť formou vyjadrenia nesúhlasu a posledného spôsobu, ako upozorniť na nespravodlivosť. No ten, kto tak spraví, musí rátať s následkami urážky národného symbolu a s možným trestom.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
