„Prečo sa fotí ako prostitútka?” alebo „Kozy dobré, ale takú ***** by som nechcel!” Na balkánskom TikToku sa vo veľkom rozšíril slutshaming, trend, ktorý v online priestore šikanuje dievčatá a ženy za ich vzhľad či vnímané sexuálne správanie. Problém to môže byť aj u nás.
Pred siedmimi rokmi sa 13-ročná Nora (vymyslené meno) odfotila po basketbalovom tréningu v zrkadle a fotku v športových šortkách a tope zdieľala so svojimi priateľmi na Snapchate. Chlapec z inej triedy ju zdieľal bez jej súhlasu a vtedy sa začala šikana. Fotografia sa začala bleskovo šíriť z jednej platformy na druhú.
Čo je to slutshaming?
Podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť ide o stigmatizovanie predovšetkým žien a dievčat na základe ich vzhľadu, sexuálnej dostupnosti a vnímaného sexuálneho správania.
Prejavom slutshamingu sú v praxi aj negatívne reakcie a komentáre na počet sexuálnych partnerov žien. Vyzerá to asi takto: „Dievča, ktoré spalo s 10 mužmi, si asi len ťažko nájde vzťah”. Takéto ponižujúce vyjadrenia vychádzajú z predstavy, že počet sexuálnych skúseností ženy určuje jej hodnotu. A že sex je niečo zlé, nečisté a nemorálne, najmä pokiaľ sa týka žien.
Slutshaming ako výraz pochádza z anglického slovíčka slut, ktoré v preklade znamená št*tka. Je to preto, že šikanátori začali na sociálnych sieťach označovať mladé ženy týmto hanlivým výrazom vždy, keď pridali nejakú trochu vyzývavú fotku, hoci zámer týchto žien a dievčat nemusel mať žiadny sexuálny podtón.
Zdroj: giphy.com
Za slutshaming môžeme považovať aj zdanlivo nevinné poznámky typu: „Pozri sa, čo má na sebe, ja by som si také krátke šaty v živote nevzala,” či „Ty používaš erotické hračky? Nehanbíš sa?”
V krajných prípadoch spadá do tejto kategórie aj obviňovanie obetí znásilnenia z toho, že „trochu si za to môže aj sama, pretože bola vyzývavo oblečená”.
Slutshaming naberá na TikToku enormné rozmery
Tejto téme sa venovalo balkánske investigatívne centrum BIRN, ktoré zozbieralo na TikToku v priebehu niekoľkých týždňov viac ako 400 videí s miliónmi zhliadnutí. Tie boli zverejnené medzi septembrom 2020 až novembrom 2023 a ponižovali dievčatá a dospelé ženy. Videá zdieľali účty v Kosove, Albánsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku, Srbsku a v Slovinsku.
Počet videní videí prekročil viac ako 30 miliónov a pri každom jednom z nich boli desiatky až stovky urážajúcich komentárov. Problémom je, že žiadna zo spomínaných krajín nedefinuje slutshaming ako samostatný trestný čin, čo znamená, že ho policajti, právnici či sudcovia musia riešiť ako iné trestné činy, ako napríklad rodovo podmienené nenávistné prejavy, prenasledovanie či neoprávnené zdieľanie cudzích fotografií.
Zdroj: BIRN/TikTok
Altin Hazizaj, riaditeľ albánskej mimovládnej organizácie, ktorá bojuje proti online násiliu voči neplnoletým pre BIRN povedal, že s prvým nahláseným prejavom slutshamingu sa stretol v roku 2016 na YouTube. Odvtedy však narástol na popularite na TikToku. „Čím je platforma populárnejšia, tým viac prípadov online sexuálneho násilia tam bude,” myslí si.
Ako vyzerá slutshaming na TikToku?
Predstav si to ako zdieľanie fotiek či videí dievčat, ktoré si útočníci stiahnú buď z ich súkromných profilov, alebo ich nahrajú hocikde na verejnosti. V MHD, v parku, na párty, v škole. Potom ich kadejako hanlivo komentujú či editujú s cieľom sa im posmievať a súdiť ich za ich vzhľad či správanie. To všetko sa deje bez súhlasu daných dievčat.
Najhoršie je, že trendy na TikToku podporujú šírenie vysoko komentovaných videí, a tak sa dievčatá stávajú obeťami šikany. Obete slutshamingu hovoria, že na Instagrame s tým taký problém nie je. Keď veľa účtov nahlási nevhodný obsah, účet často zrušia. Na TikToku sa to ale nedeje. Platforma dokonca ani neodpovedala investigatívnemu centru na otázku, čo s tým hodlá robiť.
Zdroj: giphy.com
Nielen mladistvé dievčatá, ale často aj zamestnankyne verejného sektora dostávajú hejt za to, že stúpajú po kariérnom rebríčku. Podľa komentujúcich si vysoké pozície vydobyli sexom.
Žiaľ, s takýmito komentármi sa stretneme aj na slovenskom TikToku. Podobný hejt si vyslúžili napríklad aj novinárky Denníka N, keď zverejnili video na podporu žien počas Medzinárodného dňa žien. Komentujúci ich nazývali žumpou a podobnými hanlivými výrazmi.
Zo 427 skúmaných videí na Balkáne bolo až 318 zameraných na náhodné ženy, s ktorými šikanujúci nemali nič spoločné. Dievčatá nazývali sukami. V 50 prípadoch išlo dokonca o dievčatá vo veku 12 až 17 rokov a komentáre neraz zahŕňali aj homofóbne či rasistické nadávky.
Tenká hranica medzi online svetom a realitou
Albánska polícia riešila začiatkom tohto roka nešťastný prípad samovraždy 27-ročnej ženy, ktorá spáchala samovraždu po tom, čo 39-ročný muž zverejnil jej intímnu fotografiu na TikToku. Stala sa terčom posmeškov a urážok, čo psychicky neuniesla a v dôsledku strašnej šikany vyskočila von zo 4. poschodia bytového domu.
Nejde, žiaľ, o ojedinelý prípad nielen na Balkáne a situácia so slutshamingom má v realite dramatické následky. Samovraždu spáchala aj 41-ročná žena, ktorej ako príčinu smrti pripísala miestna polícia videám na TikToku, ktoré vytvoril jej bratranec.
Podľa Binda Skeja, odborníka na sociálnu oblasť, je vplyv slutshamingu a rodovo podmieneného násilia na duševné zdravie rovnaký, či už ide o online alebo offline prostredie.
Zdroj: giphy.com
Čo môžeš robiť, keď narazíš na slutshaming?
Ak vidíš, že niekto na sociálnych sieťach šikanuje iných, rozhodne by si to nemal/a odignorovať a tváriť sa, že sa nič nedeje. Nikdy nevieš, čím si tá obeť prechádza a určite by to bolo každému nepríjemné.
Rozhodne neprídavaj ďalšie komentáre, ktoré by ešte viac hodnotili jej vzhľad alebo správanie. Namiesto toho sa jej zastaň a nahlás daný príspevok platforme, na ktorej je zverejnený.
V krajných prípadoch sa určite môžeš obrátiť aj na políciu. Poslúžia jej úplne všetky detaily, ktoré zistíš. Napríklad meno účtu/osoby, ktorá obsah zdieľala. Screenshoty príspevku, komentárov, všetky dostupné linky, aby v prípade anonymného účtu mala k dispozícii nástroje, ako dotyčného útočníka identifikovať.
Čo robiť, ak sa ty staneš obeťou slutshamingu?
V takom prípade sa neváhaj hneď obrátiť na linky pomoci. Krízovú chatovú aj telefonickú poradňu má nonstop k dispozícii IPčko. Bezplatne a anonymne sa na ňu môžu obrátiť obete, ako aj ich blízki, ktorí sa ocitli v krízovej situácii.
Dôveruj aj našej polícii. Ak sa cítiš byť v bezprostrednom ohrození, kontaktuj políciu na čísle 158 alebo navštív akékoľvek jej obvodné oddelenie. Určite sa ti budú snažiť pomôcť.
Nahlás to polícii. Ak sa cítiš byť v bezprostrednom ohrození, kontaktuj políciu na čísle 158 alebo navštív jej obvodné oddelenie a trvaj na tom, aby s tebou minimálne spísali zápisnicu.
Povedz o tom svojim najbližším. To, že ti niekto bezdôvodne ubližuje v online prostredí, určite nie je tvoja vina. Nemal/a by si v tom však zostať sama. Rozhodne ti môže pomôcť, ak sa obrátiš na ľudí, ktorým plne dôveruješ a poskytnú ti svoju oporu. Každý jeden problém má riešenie.
Nahlás to platforme. Hoci je niekedy odozva prinízka, určite to netreba vzdávať a nechať online útočníkov robiť si, čo chcú. Čím väčší tlak budeme na platformy vytvárať, tým viac si budú uvedomovať, že s týmto obsahom musia niečo začať robiť.
Neboj sa vyhľadať pomoc skúsených odborníkov. Platforma K sebe ponúka rady špičkových psychológov a psychologičiek na najrôznejšie problémy – alebo aj v prípadoch, keď sa chceš jednoducho vyrozprávať niekomu s nezaujatým pohľadom. Na tejto stránke si dokážeš vybrať odborníkov podľa ich pohlavia, špecifického zamerania, veku, rokov skúseností aj tém, ktorým sa venujú. Online aj osobne.
A nezabúdaj, nikdy v tom nie si sám/a!
Zdroj titulnej fotky: Canva
