Klimatická kríza už nie je len téma pre vedcov a ekologických aktivistov, týka sa aj teba. Ovplyvňuje počasie, ceny potravín aj to, kde a ako budeme v budúcnosti žiť.
🍃 Projekt bol realizovaný vďaka podpore Nadácie VÚB.
Predstav si, že vedci roky hovoria, že skleníkové plyny ohrozujú naše zdravie aj budúcnosť planéty. A potom príde politické rozhodnutie, ktoré tieto varovania a aj tú trochu pokroku, ktorú sme dosiahli, spochybní.
Presne to sa nedávno stalo v USA. Vláda tu pod vedením Donalda Trumpa zrušila svoje oficiálne vedecké zhodnotenie o tom, že skleníkové plyny predstavujú ohrozenie zdravia. Toto zhodnotenie pritom bolo základom, od ktorého sa odvíjali ekologické regulácie v celých Spojených štátoch.
Aké následky môže mať klimatická kríza, ak sa nezníšia emisie? A ako vlastne vznikla?
Čo je to klimatická kríza?
Klimatická kríza znamená, že sa klíma Zeme mení rýchlejšie a výraznejšie, než je prirodzené. Hlavnou príčinou je ľudská činnosť ako priemysel a doprava. Tá spôsobuje dlhodobé zvyšovanie priemernej teploty planéty, s čím sú spojené extrémy počasia.
Zem sa teda prehrieva podobne ako auto na slnku, keď necháš zatvorené okná.
Ako vzniká klimatická kríza?
Hlavným vinníkom sú skleníkové plyny, ktoré zadržiavajú v atmosfére infračervené žiarenie a to spôsobuje globálne otepľovanie. Hlavne oxid uhličitý (CO₂), metán a oxid dusný. Tie vznikajú hlavne pri:
🔥 Spaľovaní uhlia, ropy a plynu v elektrárňach, v doprave, alebo pri výrobe a priemysle;
🔥 Poľnohospodárstve – kravské žalúdočné plyny a výkaly obsahujú skleníkový plyn metán a veľkochovy hoväzdieho dobytka túto situáciu ešte zhoršujú.
🔥 Odlesňovaní – roky kultivovaná lesná pôda dokáže zadržať veľké množstvo CO₂
„Veď planéta by sa aj tak otepľovala“
Možno si už počul/a argument, že planéta by sa otepľovala aj bez spaľovania fosílnych palív.
To je síce pravda, ale otepľovala by sa oveľa pomalšie.
👉Za posledných 10-tisíc rokov stúpala teplota na Zemi o menej než 0,2 stupňa Celzia za tisíc rokov.
👉 Len za posledných 100 rokov sa ale planéta oteplila o viac ako o 1 stupeň Celzia.
Čo to znamená?
👉 Od konca 19. storočia sa planéta v priemere oteplila o viac ako o 1,3 stupňa Celzia. Ak sa planéta oteplí len o 1,5 stupňa, bude to znamenať vyššiu úmrtnosť rastlín, zvierat aj ľudí a veľké dopady na životné prostredie.
👉Ak bude svet pokračovať v rovnakej produkcii skleníkových plynov ako doteraz, planéta sa v roku 2100 oteplí o 3,5 stupňa Celzia.
Prečo sa hovorí „klimatická kríza“?
Ide o riziko pre spoločnosť, ekonomiku aj bezpečnosť. Rýchlosť zmien je taká veľká, že si vyžaduje okamžité rozhodnutia, preto sa používa slovo „kríza“.
Predtým sa často používal termín „globálne otepľovanie”, ktorý bol ale mätúci. Zmeny klímy totiž spôsobujú extrémy počasia, paradoxne vrátane extrémnych zím a vĺn mrazu.
Niektorí ľudia dodnes používajú falošný argument, v ktorom sa pýtajú, kde je to globálne otepľovanie, keď nasneží. Práve tomu sme sa venovali aj v tomto článku 👇
Aké sú dôsledky už dnes?
Klimatická kríza nie je niečo vzdialené, s čím budú musieť bojovať až ďalšie generácie. Deje sa už teraz a spôsobuje napríklad prírodné katastrofy, ktoré pravidelne sledujeme, alebo aj sami zažívame:
👉Častejšie horúčavy, suchá a nimi spôsobené rozsiahle požiare;
👉Sucho a nedostatok vody ohrozuje prírodu aj poľnohospodárstvo a dostupnosť potravín;
👉 Silnejšie búrky a povodne;
👉Topenie ľadovcov a stúpanie hladiny morí, ktoré postupne zaplavujú ostrovy a mestá na pobreží;
👉Krátke, ale veľmi intenzívne zimy.
👉 Prírodné katastrofy spôsobené klimatickou krízou zasahujú aj časti sveta, ktoré produkujú najmenej emisií.
Niekoľko rokov dozadu napríklad otepľovanie planéty spôsobilo zmenu prúdenia teplého a studeného vetra. Vďaka ich pravidelnému striedaniu sa na Madagaskare striedalo obdobie dažďov a obdobie sucha. Kvôli zmene tohto prúdenia trvalo ale obdobie sucha oveľa dlhšie a na niektorých miestach spôsobilo hladomor.
Dá sa s tým niečo robiť?
Áno a dobrá správa je, že riešenia už poznáme.
Najdôležitejšie kroky na ceste k zníženiu dopadov klimatickej krízy sú:
👉 Prestať spaľovať fosílne palivá a prejsť na obnoviteľné zdroje ako slnko či vietor aj keď nás to možno bude stáť to, že sa budeme musieť uskromniť.
👉 Šetriť energiu a zvyšovať efektivitu — napríklad lepšie izolovať budovy alebo používať úspornejšie technológie.
👉 Zmeniť dopravu — viac verejnej dopravy, bicyklov a menej áut – tých na naftu a benzín, ale aj elektrických.
Viac o tom, prečo sú elektrické autá lepším, ale nie dokonalým riešením si môžeš prečítať tu 👇
👉 Upraviť stravovanie — veľkochovy zvierat, hlavne hoväzdieho dobytka, alebo obrovské plantáže s jedným druhom rastlín spotrebujú nadmerné množstvo vody a natrvalo ničia pôdu.
👉 Chrániť prírodu — lesy, oceány a pôda dokážu pohlcovať uhlík, ak ich neničíme. Sadiť nové stromy nestačí, pretože stará lesná pôda dokáže vstrebať oveľa viac uhlíka.
Čo s tým môžeme spraviť?
Ako jednotlivci klimatickú krízu nevyriešime. Potrebné je najmä politické rozhodnutie zaviesť riešenia vo veľkom.
Dôležité je voliť si preto politikov a političky, ktorým skutočne záleží na ochrane klímy.
Rovnako sa môžeme organizovať do skupín, ktoré sa ochrane klímy venujú a spoločne vytárajú tlak na politikov/čky a najbohatších, aby klímu chránili skutočne, nie len na papieri.
Klimatická kríza nie je neriešiteľná a ani sa jej už nevyhneme, ale čím skôr začneme konať, tým menšie budú jej dopady.
Možno nás to už v súčasnom stave bude stáť aj menej výroby a menšie pohodlie, ale je to nevyhnutné, aby sme ešte dokázali na tejto planéte prežiť ako-tak normálne my aj budúce generácie.
Zdroj titulného obrázka: Tenor GIF
