Ak ťa niekto urazil za oblečenie, výstrih, opätky či za počet partnerov, zažila si slutshaming – anlivé posudzovanie za to, ako vyzeráš alebo ako sa správaš. Najčastejšie sa týka dievčat a žien.
„Na strednej som zažila extrémny slutshaming. Veľmi ma to poznačilo. Mala som bývalého, ktorý bol starší a tlačil na mňa, aby som robila veci, na ktoré som nebola pripravená. Poslal moje nahé fotky viacerým ľuďom a tí si ich dokonca vytlačili a rozdávali ďalej.“
Takúto skúsenosť si prežila Samantha. Je to len jeden z mnohých príbehov, ktoré pozbierala autorka Ashley Laderer, aby poukázala na to, ako veľa žien zažíva slutshaming každý deň.
O probléme slutshamingu sme sa porozprávali aj so psychoterapeutkou Ivanou Jančařík Klimentovou z OZ Možnosť voľby.
Čo je to slutshaming?
Slutshaming ako výraz pochádza z anglického slovíčka slut, ktoré v preklade znamená štetka. Na sociálnych sieťach začali šikanátori nálepkovať mladé ženy týmto hanlivým výrazom zakaždým, keď zverejnili trochu odvážnejšiu fotku a to aj v prípadoch, keď za tým nebol žiaden sexuálny zámer.
Niekedy ide vyslovene o hejt. Niekedy o výsmech za ich vzhľad, inteligenciu, či za to, že v živote nehrajú tradičné „ženské” roly manželky a matky, ale že sa odvážili napríklad budovať si kariéru. Prečo sú ženy terčom takýchto vtipov?
Stala si sa obeťou ty?
Obráť sa na odborníkov. Nonstop anonymnú pomoc poskytuje napríklad IPčko. Nahlás útok aj platforme, na ktorej si útok zažila a povedz o tom niekomu, komu dôveruješ. Nie je to tvoja vina a nemal/a by si v tom zostať sama. Dôveruj aj našej polícii. Ak sa cítiš byť v bezprostrednom ohrození, kontaktuj políciu na čísle 158 alebo navštív akékoľvek jej obvodné oddelenie.
„Vtipy namierené proti ženám ich zosmiešňujú a znižujú ich hodnotu. Tým akoby určujeme, kde je ich ‚miesto v spoločnosti‘ a čo by mali robiť. Ženy pritom už od nepamäti čelili inému spoločenskému postaveniu než muži,“ vysvetľuje psychoterapeutka Klimentová.
V spoločenskom usporiadaní, kde ženy nemajú rovnaký prístup k zdrojom ako muži, tieto vtipy len posilňujú stereotypy.
„Akoby odkazovali: ‚Tvoja úloha je takáto, toto sa od teba očakáva.‘ A práve ten vtip ich do tejto pozície ešte viac uzamyká,“ hovorí.
Nielen útočia, ale aj obviňujú
V dôsledku tohto spoločenského nastavenia ženy bohužiaľ veľmi často čelia aj sexuálnemu obťažovaniu.
„To sa môže diať prakticky všade: na verejnosti, v škole, v online prostredí či v práci,“ upozorňuje psychoterapeutka Klimentová. S tým je spojené aj zosmiešňovanie alebo ponižovanie pre vzhľad, ktoré je tiež často spojené so sexualitou.
„Ženy a dievčatá sú vychovávané tak, aby boli objektivizované [objektivizácia je redukovanie ženy na objekt, telo, nie na individuálnu ľudskú bytosť – pozn.red.] mužmi, akoby ich hlavnou úlohou bolo páčiť sa a práve v tom mala spočívať ich hodnota,“ hovorí Klimentová.
Niekedy útočníkovi nestačí, že ti ublížil, ale ešte k tomu to aj zľahčuje, či dokonca obviňuje teba, že je to tvoja chyba.
Obviňovanie obetí sa odborne nazýva druhotná viktimizácia. Prvá viktimizácia sa deje vtedy, keď ti niekto iný úmyselne spôsobí fyzickú, psychickú alebo sociálnu ujmu napríklad násilím, urážkami, šikanou, ponižovaním, sexuálnym obťažovaním alebo vylúčením zo skupiny. Druhotná viktimizácia sa deje v dôsledku toho, ako s obeťou potom nakladajú inštitúcie (napríklad polícia) a ďalšie osoby (napríklad rodina, kamaráti) – nevhodným jazykom, blbými pripomienkami, naznačovaním, že „si za to mohla sama” a podobne.
Žiaľ, obeť často uverí tomu, že je to jej chyba. Pomocnú ruku jej neraz nepodajú ani tí najbližší, ktorí skôr súhlasia s názorom útočníka.
Chceme ti hneď teraz povedať, že máš plné právo sa obliekať ako chceš a zverejňovať svoje fotografie, pokým tým neubližuješ alebo nezasahuješ do súkromia či úcty iných. Problémom je iba, pokiaľ by si chcela zverejniť nahé fotografie, pretože sociálne siete ich zakazujú a nie je to pre teba ani bezpečné.
Keď ti niekto ublíži opakovanými urážkami, môžeš mať z toho traumu, ktorá sa často podpíše aj na tvojom psychickom zdraví. Ak ti niekto opäť ublíži, či už cudzí človek, rodina alebo napríklad partner, je to, ako keby ti odlepil z hojacej sa rany leukoplast a tá začne opäť krvácať. Tento jav sa nazýva aj re-viktimizácia.
Začína to v detstve
Ženy bývajú terčom urážok a hanlivých poznámok od úplne neznámych ľudí, no takáto kritika často neprichádza len zvonka. Mnohé z nich čelia slutshamingu aj od svojich najbližších – partnerov, rodiny či otcov.
„Keď deti vidia, ako sa otec správa k mame nepríjemne, sexisticky alebo toxicky, začnú to brať ako niečo ‚normálne‘. A spoločnosť to často tiež vníma ako bežné správanie,“ uvádza Klimentová.
Práve to vedie k normalizácii násilia, čiže k presvedčeniu, že takéto správanie je v poriadku.
To, čo zažijeme v detstve, najmä v rodine, nás ovplyvňuje aj v dospievaní. Niekedy rodina nie je bezpečné miesto, ale prostredie násilia.
V štúdii, v ktorej sa autorky zaoberali práve touto témou zistili, že dievčatá, ktoré zažili alebo videli násilie v detstve, majú väčšiu šancu, že neskôr zažijú aj slutshaming. Prečo?
Keď deti vyrastajú v prostredí, kde sú ženy zneužívané alebo ponižované, môžu prijať skreslené predstavy o vzťahoch a rodových rolách. To môže viesť k tolerancii voči násiliu a zníženej schopnosti brániť sa voči zneužívaniu – aj v online priestore.
Slutshaming na sociálnych sieťach
Virtuálny svet je pre mladých ľudí v období dospievania veľmi dôležitý. Formujú si tam názory, porovnávajú sa, učia sa, zabávajú a očakávajú spätnú väzbu na seba samých.
Keď si pridávaš na TikTok video, prečo to robíš? Chceš, aby iní videli, ako sa máš dobre? Chceš im niečo povedať? Naučiť ich niečo nové?
A čo od nich očakávaš naspäť? Častokrát je to práve pozitívna spätná väzba v podobe komentárov či lajkov. Keď nás iní odmenia takýmto spôsobom, v mozgu sa nám vyplavuje dopamín. Látka, ktorá navodzuje príjemný pocit odmeny, potešenia a šťastia. Jeho uvoľňovanie môže spôsobiť zlepšenie nálady.
Čo sa však stane, keď dostaneš namiesto pochvaly hejt?
Zažívaš traumu, ktorá prispieva k zhoršeniu tvojho psychického zdravia, ale môže viesť aj k negatívnemu vzťahu k samej sebe, rôznym poruchám príjmu potravy, sebapoškodzovaniu a vo veľmi vážnych prípadoch aj k samovražde.
Čo s tým?
Ak vidíš na sociálnych sieťach šikanu, neignoruj to. Nepridávaj sa hlúpymi komentármi, radšej sa obete zastaň a príspevok nahlás. V závažných prípadoch kontaktuj políciu. Pomôžu im aj screenshoty či meno účtu.
Slutshaming netoleruj ani v reálnom živote. Ak niekto hovorí vulgárne o dievčatách, spýtaj sa ho, ako by mu bolo, keby tak hovorili o jeho blízkej osobe.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
Článok vznikol vďaka podpore Nadačného fondu Telekom.
