Parlament v Gruzínsku nedávno schválil zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý im nariaďuje označovať sa ako „organizácie nesúce záujmy zahraničnej moci”. Má sa to týkať neziskoviek, ktoré získavajú viac ako 20 % financií od darcov zo zahraničia. Podobný zákon sa pripravuje aj na Slovensku. Prečo chcú niektorí politici riešiť financovanie mimovládok takýmto spôsobom?
Gruzínsko schválilo kontroverzný zákon o zahraničných agentoch
Proti schváleniu kontroverzného zákona o „zahraničných agentoch” protestovali v Gruzínsku tisícky ľudí. Na masových protestoch dávali najavo svoje znepokojenie so zákonom, ktorý prikazuje mimovládnym organizáciám a nezávislým médiám, aby sa označovali za zahraničných agentov, pokiaľ budú mať viac ako 20 % financií od zahraničných sponzorov.
Napriek silnému odporu Gruzíncov zákon politici v parlamente schválili. Stojí za ním strana Gruzínsky sen, ktorá v posledných voľbách získala až 48,1 % hlasov. Strana je demokratická a podporuje vstup Gruzínska do Európskej únie a NATO, no zároveň chce byť zadobre aj s Ruskom, ktoré vojensky napadlo Ukrajinu – suverénny a demokratický štát.
Gruzínsko je na čakačke Európskej únie a v decembri 2023 získalo štatút kandidátskej krajiny. Do EÚ sa dostane len za predpokladu, že splní všetky potrebné kritériá. Prijatie tohto zákona mu môže cestu do Únie len pokaziť. Predstavuje totiž odklon od demokracie, slobody a silnej občianskej spoločnosti. Proeurópski Gruzínci sa preto snažili zabrániť jeho prijatiu a proti bola aj prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá zákon vetovala. Gruzínsky sen mal však v parlamente dosť hlasov na to, aby jej veto prelomil.
Prečo je zákon kontroverzný?
Viacerí politici, ktorí zákon presadzujú, o ňom hovoria, že bude slúžiť len na to, aby bolo financovanie mimovládnych organizácií transparentnejšie. Do mimovládneho sektoru by však vláda, ako to už z názvu vyplýva, zasahovať nemala, lebo tým oslabuje občiansku spoločnosť a ohrozuje jej nezávislosť.
👉 Občianska spoločnosť je taká,kde ľudia spolupracujú, aby obhajovali svoje záujmy, vyjadrovali názory, vymieňali si informácie a spolupracovali na rôznych aktivitách bez priameho zásahu alebo kontroly štátu. Tento pojem zahŕňa rôzne organizácie, združenia, neziskové organizácie, iniciatívy a hnutia, ktoré sú nezávislé od vládnych orgánov a politických strán. Občiansku spoločnosť tvoria napríklad aj folklórne súbory, dobrovoľní hasiči, organizácie na pomoc ľuďom v núdzi či útulky pre zvieratá.
Kritici tohto zákona ho označujú ako „ruský zákon” pre jeho podobnosť so zákonom o „zahraničných agentoch”, ktorý využíva Moskva, aby zatvorila ústa kritikom Kremľa, upozorňuje Deutsche Welle. Ruskom inšpirovaný zákon prijali aj krajiny ako Turecko, Azerbajdžan či Kirgizsko, na čo upriamujú pozornosť aj gruzínski opoziční politici. Tieto štáty majú blízko k Rusku nielen na mape, ale aj hodnotovo a sú nielen proruské, ale nachádzajú sa tiež vo sfére ruského vplyvu.
Strana Gruzínsky sen ho však obhajuje tvrdeniami, že kritici o ňom nemajú dostatok informácií.
„Stranícki predstavitelia obviňujú Európsku úniu v súvislosti s kritikou tohto zákona z vecí, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Napríklad nonsens o tom, ako je Únia pod vplyvom „Globálnej vojnovej strany” (Global War Party) alebo z nepriamych obvinení, že Európska únia chce oklieštiť slobodu a nezávislosť Gruzínska,“ hovorí hlavný hovorca pre zahraničnú a bezpečnostnú politiky EÚ v Bruseli, Peter Stano pre Zmudri G.
👉 Ruská propaganda šíri myšlienku, že existuje „Globálna vojnová strana”, ktorá má vplyv na svetovú politiku a chce vytvoriť globálny konflikt, v ktorom burcuje západné krajiny proti Moskve. Tento naratív používajú aj gruzínski politici a niektorí z nich tvrdia, že v pozadí tejto strany sú v skutočnosti slobodomurári.
Podľa Stana však zákon ide proti základným hodnotám a princípom Európskej únie. Jeho ustanovenia podkopávaju prácu občianskej spoločnosti a nezávislých médií. Aj on upozorňuje, že prijatie zákona negatívne ovplyvní cestu Gruzínska k členstvu v Únii. O stiahnutie zákona žiadala nielen EÚ, ale aj Spojené štáty americké, ktoré sú spojencami Gruzínska. Výhrady k zákonu mali aj úrady OSN a odporúčala im to aj Benátska komisia Rady Európy.
Pokiaľ zákon nadobudne účinnosť, Ministerstvo spravodlivosti bude mať mimovládne organizácie pod kontrolou a môže od nich požadovať rôzne citlivé údaje.
K zákonu sa vyjadrili aj Human Rights Watch, ktorí monitorujú situáciu a informujú o dodržiavaní ľudských práv vo svete.
„Predkladatelia návrhu zákona nevysvetlili, ako toto duplicitné a obtiažne vykazovanie zvyšuje transparentnosť alebo zodpovednosť, ale skôr sa javí ako očividné úsilie obmedziť schopnosť združení a médií pôsobiť slobodne a nezávisle a stigmatizovať nezávislé skupiny,“ uvádzajú vo svojom vyjadrení.
Na Slovensku sa pripravuje podobný zákon
Niečo podobné, no nie ako nový zákon, ale ako novelu zákona o mimovládnych organizáciách, sa snaží presadiť na Slovensku koaličná Slovenská národná strana. V našom prípade sa navrhuje označovať za organizácie so zahraničnou podporou všetky také, ktoré dostanú 5 000 eur a viac od zahraničných donorov.
Naša situácia je odlišná v tom, že sme súčasťou Európskej únie, ktorá môže zamiešať karty.
„Ak existuje podozrenie, že nejaká členská krajina prijíma legislatívu, ktorá je v rozpore s normami EÚ, Európska komisia iniciuje konzultácie s danou krajinou, aby sa ubezpečila, že princípy a legislatíva EÚ nie sú ignorované,“ vysvetľuje Stano. V prípade, že by bol prijatý zákon, ktorý by bol v rozpore s hodnotami Únie, Komisia môže spustiť konanie proti členskej krajine.
„V prípade potreby môže EÚ prijať rôzne opatrenia, ako napríklad krátenie európskych financií,“ uzatvára Peter Stano.
Podobný zákon sa snažili presadiť aj v Maďarsku, no po tom, čo Únia vyjadrila nesúhlas a začala podnikať kroky proti tomuto zákonu, parlament ho stiahol.
Zdroj titulnej fotografie: Getty Images
