Generácia,
ktorá sa zaujíma

Prečo je oblečenie vo fast fashion obchodoch lacné?

Len pred niekoľkými dňami vkročila na slovenskú módnu scénu ďalšia svetová značka. Nejde však o žiadnu vysokú módu, ale len o prírastok k mnohým fast fashion značkám, ktoré u nás predávajú oblečenie za smiešne ceny. Poďme sa pozrieť na to, prečo si to môžu dovoliť.

Zľahka o fast fashion

Téma rýchlej módy je rozsiahla, no základom je to, že značka, ktorá sa označuje ako fast fashion, vyrába veľké množstvo oblečenia. Vyrába stále nové veci, ktoré sú práve “in” a predáva ich za pár eur. Výroba takéhoto oblečenia nie je etická ani ekologická.

Ak si sa niekedy zamyslel, či zamyslela nad tým, ako je možné, že pekné, nové tričko kúpiš za 2 eurá, teraz ti prezradíme, čo za tým je. A pozor, táto pravda nie je vôbec ľúbivá. Skrývajú sa za ňou totiž viaceré veľké celosvetové problémy.

Cesta trička za 2 eurá

Na začiatku všetkého je veľká výrobná fabrika. V tejto fabrike šijú ľudia oblečenie a módne doplnky na objednávku od veľkých obchodných reťazcov. Pokojne si teraz vymenuj prvé tri fast fashion značky, ktoré ti napadnú a je veľmi pravdepodobné, že ich oblečenie vzniká v podobnej fabrike jedno vedľa druhého. 

Majitelia fabriky nakúpia lacný materiál, dovezú ho do zaprášenej budovy niekde v Bangladéši a cesta tvojho dvojeurového trička sa môže začať. 

Popraskané steny držia pokope už len silou vôle a vítajú stovky žien či detí, ktoré si ustarostene sadajú k šijacím strojom. Začínajú šiť najnovšie módne výstrelky, ktoré rozhodne musíš mať túto sezónu vo svojom šatníku!

Najnovšie módne kúsky šijú ženy a dokonca aj deti v tzv. sweatshopoch. Tieto fabriky zamestnávajú ľudí za malé mzdy, ktoré im väčšinou nepokryjú náklady ani na bežný život

Pracujú nadčasy, a to 60 až 90 hodín do týždňa a na konci mesiaca im možno príde výplata. Podľa stránky theworldcounts.com zarábajú v takýchto fabrikách ľudia v priemere 30 centov na hodinu. 

Niekedy im tieto platy ani neprídu načas. Vo fabrikách nemajú vhodné pracovné podmienky. Trpia fyzicky aj psychicky. Pracujú až do odpadnutia. Často sa stretávajú na pracovisku so sexuálnym násilím. Je to však pre nich väčšinou jediná možnosť ako prežiť a neskončiť aj s rodinou a deťmi na ulici. 

Preto napriek obavám, zjavným prasklinám v stenách a aj po varovaniach úradov o narušenej statike, vošlo vyše 3100 ľudí ráno, 24. apríla 2013, do budovy s názvom Rana Plaza.

Budova plná mladých krajčírok vo veku 18 až 20 rokov, sa zrútila v priebehu pár sekúnd.

Dym, prach, sutiny a zúfalý plač ľudí naplnil ulice Dháky, hlavného mesta Bangladéšu. Vo vnútri budovy zomrelo dokopy 1136 ľudí

Od tejto tragédie prešlo 10 rokov. V budove Rana Plaza sa vyrábalo oblečenie napríklad pre Benetton, Zara, Mango a aj pre Primark. Obľúbeným značkám to na mene veľmi neuškodilo a podmienky pre pracovníkov zmenili len minimálne. 

Naďalej úspešne otvárajú nové predajne a lákajú do nich ľudí svojimi nízkymi cenami. Čo si o takýchto obchodoch myslí Jakub Hrbáň, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ organizácie Klíma ťa potrebuje?

„Módny priemysel, špecificky fast fashion, čiže celosvetové reťazce lacnej módy, výrazne prispievajú ku globálnej klimatickej kríze. Podľa analýzy portálu Business Insider zodpovedá fast fashion za 10 % celkových globálnych emisií približne rovnako ako Európska únia.

Fast fashion podľa neho taktiež znečisťuje rieky, ovzdušie a tvorí množstvo odpadu.

„Až 85 % všetkého textilu končí každoročne na skládkach. Okrem extrémnych ekologických dopadov, fast fashion obchody často porušujú ľudské práva, vykorisťujú zamestnancov, či dokonca ohrozujú ich zdravie zlými pracovnými podmienkami,“ vysvetľuje Hrbáň.

Ako dlho vydrží tričko za 2 eurá z nekvalitných materiálov? 

Tričko vyrobené v Bangladéši ľuďmi, ktorí zaň dostanú mizivú mzdu, docestuje na pulty fast fashion obchodov. Z Bangladéšu putuje najčastejšie lodnou alebo leteckou dopravou, ktorá zanecháva uhlíkovú stopu.

Tričko konečne dorazí na miesto predaja. Cestou po nákupnom centre sa zastavíš v obchode a toto tričko si z nudy kúpiš. Po druhom nosení sa natrhne, a tak ho vyhodíš. 

Tvoje tričko môže skončiť na rôznych miestach, akým je napríklad púšť v Čile

Púšť Atacama v Čile, ktorá je známa ako pohrebisko použitých, vyhodených vecí. Zdroj: gettyimages.com/Antonio Cossio/picture alliance

Oblečenie sa nerozloží do pár rokov lebo je napustené rôznymi chemikáliami a farbivami. Namiesto toho sa bude rozkladať stovky rokov a znečisťovať životné prostredie. Ak toto nechceme, existuje viacero možností ako sa vyhnúť nakupovaniu vo fast fashion obchodoch.

„Oblečenie v second-handoch je už raz vyrobené a často aj pár krát použité, čo znamená, že ak je ešte v dobrom stave, máte záruku, že vám oblečenie ešte poslúži,“ hovorí Katarína Hutyrová z bratislavského second-handu NOSENE. Obrátili sme sa na ňu s otázkou, prečo uprednostniť oblečenie zo sekáčov alebo etických butikov pred fast fashion.

„Často sú tam aj veci, ktoré majú visačku alebo použité ešte neboli, takže jediný rozdiel oproti bežnej predajni je, že sú lacnejšie. Oblečeniu dáte takto možnosť, aby bolo použité opäť, namiesto kupovania nového. Zároveň viackrát opraté oblečenie má v sebe menej toxínov ako úplne nové. Etické butiky majú zahrnutú v sebe aj certifikáciu a záruku, kedy toto oblečenie bolo vyrobené, za etických podmienok a z kvalitných materiálov,“ približuje Katarína Hutyrová.

Pri etických butikoch si tak môžeš byť istý/á, že ľudia šijúci toto oblečenie dostali adekvátnu mzdu a pestovatelia či výrobcovia materiálov adekvátnu odmenu. 

Ako si nakupovať oblečenie a neprísť o všetky peniaze? 

Uržateľná móda stojí peniaze. Možno si povieš, žeby si chcel žiť ekologickejšie, ale je to naozaj drahé. Nemusí to tak byť. 

  1. Kupuj si oblečenie v second-handoch. Je lacné, pekné a veľakrát tam nájdeš hidden gems. Zároveň budeš originálny či originálna, zatiaľ čo ostatní budú na ulici vyzerať ako keby niekto stlačil Ctrl + C a Ctrl + V. 
  2. Swapni si oblečenie s kamoškami či kamošmi. Najmä detské oblečenie sa zvykne posúvať ďalej rodine, no prečo by si to nemohol/la urobiť aj ty? Získaš nové, originálne kúsky a zbavíš sa tých, ktoré už tak úplne nefeeluješ.
  3. Predaj, daruj alebo recykluj. Okrem toho, že oblečenie si môžeš s niekým vymeniť, existujú desiatky spôsobov ako ho predať alebo napríklad darovať. Pokiaľ sa s oblečením nevieš rozlúčiť, no nie je ti už dobré alebo je poškodené, zapoj kreativitu a vyskúšaj ho recyklovať.
  4. Kupuj si iba to, čo naozaj potrebuješ

Čo znamená udržateľnosť pre spolumajiteľku second-handu NOSENE Katarínu Hutyrovú?

„Udržateľnosť sa nerovná dokonalosť a každý z nás môže robiť a skúsiť konať udržateľnejšie. Snažiť sa konať tak, aby to, čo som si raz kúpila, som použila čo najviac. Ak niečo potrebujem, skúsim pozrieť najskôr rôzne sekáče, bazáre a marketplace. Ak nenájdem čo hľadám, dám možnosť novovyrobenej veci. A tú používam čo najdlhšie a najlepšie.  Aj nová vec z reťazca či fast fashion siete môže byť ekologická, ak ju používame dostatočne veľa (tzn nie 1 – 5x) :-).“

Nedokážeme zmeniť veľké veci. Obchody všetkých fast fashion značiek budú stále zarábať na ľuďoch, ktorí prežívajú zo dňa na deň a tony textilného odpadu budú končiť na púšti v Čile. Napriek tomu je dôležité sa postaviť k problému zodpovedne. Prečo? 

„Zmena nášho osobného správania v prvom rade vysiela signál smerom k potrebnej zmene, súčasne však mení mentalitu spoločnosti. Riešenie fast fashion si vyžaduje komplexnú systémovú zmenu, kde budeme okrem prísnych pravidiel prinášať aj alternatívy – oblečenie z druhej ruky, robiť udržateľné značky oblečenia dostupnejšími a podobne.

Osobnou zmenou tak prispievame k zmene správania, ktorá sa bude musieť nakoniec stať prirodzenou, udržateľnou súčasťou nášho každodenného života,“ uzatvára Jakub Hrbáň.

Zdroj titulnej fotografie a použitých fotografií v článku: gettyimages.com

Článok mohol vzniknúť vďaka podpore Tatra banky.

Vyber si viac z Toto takto