Generácia,
ktorá sa zaujíma

Prečo sa bojuje v Červenom mori?

Ozbrojená povstalecká skupina Húsíov útočí na lode plaviace sa v Červenom mori. Vyjadruje tým podporu Hamasu vo vojne s Izraelom a zároveň ohrozuje jednu z najdôležitejších námorných ciest medzi Áziou a Európou. Prečo sa to deje, kto sú Húsíovia a aký to má vplyv na nás?

Kto sú Húsíovia?

Pod pojmom Blízky východ si v súčasnosti hneď vybavíme vojnu medzi Izraelom a Hamasom, ktorá sa odohráva v Pásme Gazy. Do týchto bojov sa svojimi útokmi zapája aj libanonský Hizballáh a postupne sa pridávajú ďalšie ozbrojené skupiny.  

✨ O hnutiach Hamás a Hizballáh si môžeš prečítať viac v tomto článku:

Húsíovia sú možno menej známi, no podobne ako tieto dve organizácie sú skupinou povstalcov, podporuje ich Irán a nenávidia Izrael, USA aj celý západný svet. Síce v aktuálnej vojne neútočia priamo proti Izraelu, svoju priazeň Hamasu však vyjadrujú útokmi na ciele v Červenom mori. 

Podľa portálu Deutsche Welle Húsíovia oznámili, že budú pokračovať aj v útokoch na všetky plavidlá smerujúce do Izraela, až kým Izrael neukončí blokádu Pásma Gazy a neumožní dodávky jedla a humanitárnej pomoci na toto územie.

Na jednoduché pochopenie ich motivácie stačí aj ich heslo, ktoré je veľmi jednoznačné: „Alah je veľký, smrť USA, smrť Izraelu, prekliatie na Židov a víťazstvo pre Islam.”

Títo bojovníci pochádzajú z Jemenu, ktorý majú vo veľkej miere pod svojou kontrolou po tom, čo v roku 2014 zvrhli vládu. Jemen je krajina južne od Saudskej Arábie ako môžeš vidieť na mapke. Z dvoch strán ju obklopuje Červené a Arabské more a južnú časť obmýva Adenský záliv. 

Zdroj: Google maps

Boj o Červené more

Červené more obmývajúce brehy Jemenu sa v poslednom čase stalo dejiskom konfliktu, v ktorom sa stretávajú svetové mocnosti. Prečo? V novembri minulého roka totiž začali Húsíovia podporovaní Iránom útočiť na obchodné lode, ktoré tadiaľto prechádzajú cez Suezský prieplav na svojich plavbách medzi Európou a Áziou. 

Jemenskí povstalci tvrdia, že v Červenom mori útočia zo solidarity s Hamasom, ktorý je po svojom útoku zo 7. októbra 2023 vo vojne s Izraelom. Viac o vypuknutí tohto konfliktu nájdeš vysvetlené v tomto článku: 

Motivácia jemenských povstalcov však môže byť aj iná. Húsíovia sa nábožensky hlásia k šiitskej verzii islamu, špecificky k šiitskej menšine s názvom Zaidi.

Šiiti sú jednou z dvoch hlavných islamských náboženských vetiev a od sunnitskej vetvy sa odlišujú najmä v názore na právoplatného nástupcu proroka Mohameda. 

Šiitska vetva islamu je dominantná najmä medzi moslimami v Iráne a práve tu vzniká úzke prepojenie medzi Húsíimi a touto silnou blízkovýchodnou krajinou. Naopak, za lídra sunnitskej vetvy je považovaná Saudská Arábia, čo je jeden z dôvodov, prečo je medzi ňou a Iránom dlhodobé napätie. 

Demonštráciá Húsíov proti USA a Izraelu, 29. januára 2024 v hlavnom meste Jemenu, Saná. Zdroj: gettyimages.com

Obidve mocnosti proti sebe dlhodobo bojujú o pozíciu najvplyvnejšej  krajiny v regióne. Kým Saudská Arábia má bližšie vzťahy s USA aj Izraelom, Irán je známy ako spojenec Ruska a nepriateľ všetkého, čo predstavuje západný svet. O svoje záujmy však nebojujú priamo, ale v takzvanej zástupnej alebo proxy vojne. A preto je aj súčasné zapojenie Húsíov do bojov v Červenom mori považované za súčasť stratégie Iránu.

V zástupnej vojne bojujúce strany nie sú priamo zapojené do otvoreného konfliktu, ale podporujú a financujú miestne ozbrojené skupiny alebo mocnosti, aby za ne bojovali.

Čo to má s nami?

Mohlo by sa zdať, že je to len nejaký miestny problém Blízkeho východu. V skutočnosti je to však niečo, čo sa veľmi živo dotýka celej Európy a čo zrejme vo svojich peňaženkách pocítime všetci. Červené more je totiž jednou z najdôležitejších vodných ciest na svete. Prechádza ním viac ako 15 % svetovej obchodnej lodnej dopravy a všetky ostatné cesty na prevoz tovaru a materiálu medzi Áziou a Európou sú dlhšie a drahšie.

Tanker na skvapalnený ropný plyn GAZ INTERCEPTOR, plaviaci sa pod vlajkou Panamy, kotví pri pobreží Cypru. Katar, jeden z najväčších vývozcov skvapalneného zemného plynu, posúva dátumy dodávok do Európy kvôli útokom jemenských povstalcov v Červenom mori. Zdroj: gettyimages.com

Útoky Húsíov spôsobujú, že veľké lodné spoločnosti ako Mediterranean Shipping Company, Maersk, či BP sa boja posielať tovar cez Červené more a presmerovali svoje lode na dlhšiu trasu. To má za následok zdržania v dodávkach pre európske obchody aj továrne, v ktorých sa pre chýbajúce materiály a diely musí zastavovať výroba. Napríklad Tesla už oznámila, že do 12. februára prerušuje výrobu, pretože jej chýbajú komponenty.

Aký to má celé vplyv na život v Európe?

Tento konflikt je aj naším problémom z troch dôvodov: 

  1. Oneskorený tovar a vyššie ceny za prepravu

Cez Červené more plávajú balíčky s oblečením, doplnkami do domácnosti a ďalšími vecami, ktoré si objednávaš z e-shopov aj ty. Ak bude situácia naďalej pretrvávať, obchody budú nútené zvýšiť ceny za prepravu.Takisto budú balíčky a tovar do obchodov dochádzať oneskorene, keďže najkratšiu možnú cestu nebudú môcť využívať. Podľa euronews.com, v roku 2022 preplávalo cez Červené more 22 tisíc lodí s tovarmi a materiálmi, čo predstavuje až 12 % celého svetového obchodu.

  1. Vyššie ceny energií

Okrem rôzneho tovaru putuje cez Červené more do Európy aj ropa. Odkedy uvalila Európska únia sankcie na Rusko kvôli vyvolaniu vojny na Ukrajine, stali sme sa ešte viac závislými od dodávok ropy z Blízkeho východu. Keď sa však bude musieť ropa dovážať dlhšou trasou, spôsobí to nielen nárast cien energií, ale môže nastať aj ich dočasný výpadok. 

  1. Čaká nás ešte väčšia inflácia?

Obmedzenie prepravy tovaru a ropy cez Červené more bude mať vplyv aj na rast cien a nárast inflácie. Ekonómovia spoločnosti Allianz Trade vypočítali, že pokiaľ bude zdvojnásobenie nákladov na prepravu trvať viac ako tri mesiace, inflácia v eurozóne by sa mohla zvýšiť o 0,75 percentuálneho bodu. Naša ekonomika je po covidovej pandémii aj energetickej kríze veľmi krehká a podľa ekonómov by sa mohla dokonca ocitnúť v recesii, čiže hospodárskom poklese.

Spor medzi krajinami Blízkeho Východu je nám teda bližší a môže mať na nás väčší dosah ako by sme si mysleli.

Odkiaľ sa Húsíovia vzali?

Zaidski šiiti tvoria asi tretinu jemenského obyvateľstva a história ich politického a vojenského hnutia Húsíov siaha až do 90. rokov 20. storočia. Ich zakladateľ sa volal Husajn al-Húsí (Hussein al-Houthi), podľa ktorého si dali aj svoje meno.

Bol to politik, ktorý vystupoval proti vláde a politikov obviňoval zo zanedbávania svojho regiónu, kde vládla chudoba a vysoká nezamestnanosť. Prezidenta Ali Abdullaha Sáliha tiež obviňoval z korupcie. Bol zastrelený v roku 2004, kedy sa spolu so stúpencami snažil o zvrhnutie vtedajšej vlády v krajine.

Ozbrojení rebeli Húsíovia demonštrujúci 29. januára 2024 proti USA a Izraelu. Zdroj: gettyimages.com

Nepokoje však pretrvávali až do roku 2010, kedy vláda Jemenu a Húsíovia uzavreli mier. Nie však nadlho. Po tom, ako protesty Arabskej jari v roku 2011 zvrhli režim prezidenta Sáliha, nového vedenia krajiny sa ujala vláda, na čele ktorej boli sunitskí moslimovia. 

Podľa Húsíov táto vláda diskriminovala zaidských šíítov a mala príliš blízko k USA a tým pádom aj k Izraelu. Navyše, jej lídra Abeda Rabbo Mansour Hadiho považovali za bábku v rukách Saudskej Arábie. 

Skutočný zlom v tomto konflikte prišiel v roku 2014, kedy Húsíovia zvrhli vládu a obsadili veľkú časť Jemenu, vrátane hlavného mesta Saná, aj pobrežia Červeného mora. To sa nepáčilo Saudskej Arábii, ktorá vytvorila medzinárodnú koalíciu na boj proti Húsíom, ktorá však napokon nebola úspešná. 

Od roku 2022 vládne v Jemene prezidentská rada, no hlavné slovo majú Húsíovia.

Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.

Vyber si viac z News