Tvoj názor ma nezaujíma, veď ti ešte mlieko tečie po brade. Stretol si sa už niekedy s tým, že ťa nebrali vážne len preto, že si bol najmladší/ia v miestnosti? Infantilizácia, teda rozprávanie sa s mladými dospelými ako s malými deťmi, je v našej spoločnosti bežná. Aké sú jej dôsledky?
Dospelí infantilizujú mladých dospelých, politici infantilizujú občanov a učitelia študentov. Stalo sa tak aj v prípade študenta Simona Omaníka, ktorý sa rozhodol vyjadriť svoj politický postoj nepodaním ruky prezindentovi Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu. Prečo sa to deje a ako spoznať infantilizáciu?
TF IS THAT?
Slovník súčasného slovenského jazyka definuje infantilizáciu ako zaobchádzanie s dospelými ľuďmi ako s deťmi. Toto slovo má pôvod v latinčine, možno poznáš skôr výraz infantilný, teda detinský.
Prečo robíme z mladých dospelých deti?
Ak sa k tebe niekto správa ako k dieťaťu, hoci ním už nie si, stal/a si sa obeťou infantilizácie. Mladí dospelí ľudia dokážu byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti, no samotná spoločnosť, či ich najbližší, im to nedovoľujú.
„Ešte si príliš mladý/á, aby tomu rozumel/a.“ Možno aj tebe toto zvyknú hovoriť doma alebo v škole, keď vyjadríš svoj názor či postoj. V skutočnosti ti tým môžu iba znižovať sebavedomie a dôveryhodnosť.
Niektorí to robia vedome a snažia sa tým niečo dosiahnuť, napríklad populistickí politici pri infantilizácii občanov. Komunikujú s nimi ako s malými deťmi a tým si vytvárajú „rodičovskú” pozíciu, z ktorej sa im ľahšie vládne. Opakom by bol partnerský prístup, v ktorom politici vnímajú názory aj kritiku svojich občanov a tvorbe nových zákonov predchádza celospoločenská diskusia.
Iní to robia nevedome, ako napríklad rodičia, ktorí často tínedžerov vnímajú stále ako deti. Je to pochopiteľné, veď niekedy majú pocit, že len včera ťa naučili bicyklovať. Najneskôr v osemnástke by ťa však mali začať vnímať ako dospelého človeka zodpovedného za svoje vlastné rozhodnutia.
No a infantilizácia je občas prítomná aj na školách, kde učitelia pristupujú k svojim žiakom ako k menej inteligentným, nediskutujú s nimi a nepýtajú sa na ich názor.
Ako zo všetkých týchto príkladov vyplýva, je to vlastne postoj vyjadrovania moci a nadradenosti, hoci niekedy nevedomý.
Prečo to tak je?
„Súčasťou zdravej výchovy je, že dospelý poskytuje dieťaťu alebo dospievajúcemu mladému človeku postupne viac a viac priestoru pre slobodné a samostatné rozhodovanie a s tým súvisí postupne viac a viac dôvery v jeho schopnosti,“ hovorí pre Zmudri G psychológ Michal Bača z Ligy za duševné zdravie. Priestor a sloboda sú kľúčovými pre rast a dospievanie mladých ľudí. Opakom tohto procesu je infantilizácia.
„Dieťa stále považujeme za malé, nedostatočné, neschopné vidieť potrebné súvislosti a postarať sa o seba a svoje veci. Infantilizácia rovná sa zneschopňovanie dieťaťa alebo dospievajúceho, neuznanie a nedôvera v jeho schopnosti, ktoré už má,“ vysvetľuje psychológ. Prevažná väčšina rodičov nechce svojim deťom škodiť zámerne, ale občas sa takto správajú bez toho, aby si to uvedomovali. Prečo?
„U rodičov je to asi najčastejšie strach o dieťa samotné. Zdravý prístup vo výchove pomáha deťom podstupovať riziká, aby sa ich naučili zvládať. Ak sa rodič bojí vystavovať dieťa i najmenšiemu možnému riziku, má pravdepodobne sám veľa strachov,“ myslí si Bača.
Infantilizácia je prítomná aj na vyučovaní, kedy učitelia často prestávajú veriť svojim žiakom po opakovaných zlyhaniach. „Dobrí učitelia „neškatuľkujú“ žiakov, aj keď vnímajú ich reálne limity. Stále k nim pristupujú s dôverou a predkladajú pred nich primerané výzvy.“
V pedagogike sa hovorí o tom, že každé dieťa potrebuje osobitný prístup a má svoje vlastné potreby.
„Infantilizácia tu znamená, že neverím, že dieťa sa môže posunúť dopredu,“ konštatuje psychológ Bača.
Infantilizáciu vo veľkej miere používajú aj politici pri svojich voličoch.
„U politikov by som upriamil pozornosť na dve možné motivácie. Prvá je strach – ale nie o dieťa, ako to je u rodičov. Schopní mladí ľudia so svojim sviežim pohľadom na život môžu byť tŕňom v oku pre politikov, ktorí na presadzovanie moci využívajú vedome šírenie strachu,“ dáva do kontextu motiváciu politikov infantilizovať mladých ľudí psychológ.
Šírenie strachu je jednou zo stratégií, ktoré politici používajú na presadzovanie svojej politickej agendy. Robia to buď vedome a vzbudzovanie strachu využívajú ako svoju marketingovú stratégiu, alebo sa sami niečoho, či niekoho boja.
„U politikov by som ešte spomenul aj druhú možnú motiváciu, a tou je nenávisť. Nenávisť je ovocím strachu a jej cieľom je znevažovať a ubližovať iným a „dávať ich dolu“. A infantilizácia je potom iným názvom pre ubližovanie mladým ľuďom – či už to robí človek vedome alebo nie,“ konštatuje psychológ Bača.
Príklad infantilizácie Simona Omaníka
Prednedávnom sa študent Simon Omaník, ktorý bol v prezidentskom paláci ocenený za úspechy na matematických olympiádach, rozhodol nepodať ruku prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. Tento čin odôvodnil tým, že chcel vyjadriť svoj politický postoj.
Simon Omaník, 19-ročný študent gymnázia, sa stal terčom kritiky zo strany politikov, ktorí vo svojich vyjadreniach zdôrazňovali jeho vek a naznačovali, že ako mladý človek nie je schopný zaujať politické postoje. Tieto reakcie jasne odrážajú použitie infantilizácie ako nástroja na oslabenie jeho názoru.
Predseda vlády Robert Fico sa k incidentu vyjadril prostredníctvom viacerých urážlivých výrokov, ktoré mali za cieľ spochybniť nielen rozhodnutie študenta, ale aj jeho osobnú hodnotu a schopnosti. Vo svojom príspevku uviedol:
„Dnes som atakovaný udalosťou, kedy nevycválaný pubertiak s ukrajinskou vlajkou na obleku nepodá ruku prezidentovi Slovenskej republiky. Po prvé, spýtal by som sa ho, či mal detskú izbu. Po druhé, čo ho naučili jeho rodičia. A po tretie, zobral by som mu ocenenie a poslal pred všetkými médiami tam, kam patrí. Prezident urobil chybu, ak povedal, že študenta rešpektuje. Tu nie je čo rešpektovať.“
V tomto vyjadrení Fico niekoľkokrát zdôrazňuje vek a nedospelosť študenta pomocou výrazov ako „nevycválaný pubertiak“ či spomínaním jeho rodičov a výchovy, čím sa snaží prezentovať študenta ako nezrelého a nesamostatného.
Prezident Peter Pellegrini reagoval umiernenejšie, no jeho vyjadrenie taktiež obsahovalo infantilizujúce prvky:
„Bol to individuálny akt mladého chlapca, ktorý sa rozhodol, že chce takýmto spôsobom upriamiť na seba pozornosť a prejavil nejaký svoj politický postoj.“
Aj toto vyjadrenie zdôrazňuje vek študenta použitím označenia „mladý chlapec“ a zároveň jeho čin prezentuje ako snahu o získanie pozornosti, čím spochybňuje autenticitu a vážnosť jeho politického presvedčenia.
Oba výroky politických predstaviteľov majú spoločneho menovateľa – infantilizáciu, ktorá je použitá ako stratégia na zníženie vážnosti názoru Simona Omaníka. Použitím zdôrazňovania jeho veku a narážok na detskú nezrelosť sa snažili prezentovať jeho postoj ako nekompetentný a nevhodný. Tento prístup je príkladom toho, ako môže byť infantilizácia využívaná na potlačenie kritiky a vytláčanie mladých ľudí z verejného priestoru.
Aké má infantilizácia dôsledky na spoločnosť?
Infantilizácia nie je problémom, ktorý by sa týkal iba mladých dospelých – podlieha jej celá spoločnosť, najmä v politickej oblasti. Politici často pristupujú k občanom, akoby boli deťmi.
Jedným z hlavných prejavov infantilizácie je zjednodušovanie politických tém. Komplexné spoločenské problémy sú často prezentované tak, akoby mali jednoduché riešenia. Toto zjednodušovanie však ľudí oberá o možnosť plne pochopiť podstatu problému a vytvára priestor pre šírenie dezinformácií a manipuláciu.
Politici zároveň často pracujú s emóciami občanov, najmä so strachom a hnevom. Namiesto podpory verejnej diskusie využívajú tieto emócie na manipuláciu, čím oslabujú schopnosť ľudí kriticky uvažovať.
Ďalším dôsledkom infantilizácie je odrádzanie občanov od aktívneho zapájania sa do politického diania. Politici často tvrdia, že všetko „vybavia za nás“, čím podporujú pasivitu a presvedčenie, že politická moc patrí iba úzkej skupine ľudí.
Najvýraznejšie sa infantilizácia prejavuje v totalitných režimoch, kde sú vodcovia prezentovaní ako „otcovia národa“.
Či už niekto niečo infantilizáciou sleduje alebo nie, je dôležité, aby si vedel/a, že tvoje postoje a hodnoty sú dôležité. Rôzne skupiny ľudí sa ich môžu snažiť spochybňovať.
Nezabúdaj však myslieť kriticky. Nie vždy je náš postoj správny, a preto by sme mali pravidelne prehodnocovať a rozmýšľať nad tým ako konáme, ako ovplyvňujeme svoje okolie a to, či je naše správanie sa prospešné pre nás aj pre spoločnosť.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
