Cintorín je miesto, ktoré skrýva tisícky príbehov ľudí aj celých rodín. Ako je však možné, že viac ako 300 slovenských osobností našlo posledný odpočinok na jednom spoločnom cintoríne?
Ako vznikol Národný cintorín v Martine
Cintorín v Martine pôvodne patril obyvateľom mesta. Prvý záznam o jeho vzniku je z roku 1875. V tomto zázname sa spomína, že nový cintorín bol postavený pred 5 rokmi.
Ako sa však z neho stal národný?
Úplnou náhodou. V roku 1866 pochovali na tomto cintoríne prvého podpredsedu Matice slovenskej, Karola Kuzmányho. O ňom si už určite počul, minimálne na hodinách slovenčiny alebo na hudobnej. Prečo? Práve on bol tvorcom pesničky, ktorá sa celé roky učila na hudobnej: Kto za pravdu horí.
Pre slovenských umelcov bola budova Matice slovenskej ako magnet. Pomaličky priťahovala ľudí s ambíciami z celého Slovenska priamo do centra diania – do Martina.
No a keď ti je raz niekde dobre, často tam aj ostaneš. Navždy. Tak to spravilo aj mnoho známych slovenských osobností, umelcov, spisovateľov.
Práve táto náhoda viedla k vzniku Národného cintorína v Martine, kde je v súčasnosti pochovaných viac ako 300 osobností kultúrneho a politického života na Slovensku.
Pomník tu má napríklad Martin Kukučín, Elena Šoltésová, Jozef Cíger Hronský, Ján Francisci-Rimavský, Karol Kuzmány, ktorý má ako jediný postavený hrobku a mnohí ďalší.
Slávne osobnosti Slovenska nájdeme aj na iných cintorínoch
Hoci je cintorín v Martine vyhlásený za národnú pamiatku, osobnosti slovenskej scény nájdeš aj na iných cintorínoch.
V Slávičom údolí v Bratislave boli pochovaní najmä velikáni slovenskej literatúry ako Ján Kostra, Emil Boleslav Lukáč, Ivan Bukovčan alebo Vladimír Mináč.
Svoje miesto tu má aj Alexander Dubček. Ten sa snažil ako prvý tajomník ÚV KSČ demokratizovať Česko-Slovensko počas obdobia socializmu. Presadzoval politiku „socializmu s ľudskou tvárou”.
Ľudia sa mohli po rokoch prísneho socialistického režimu konečne nadýchnuť a pociťovali, že slobodu majú na dosah ruky.
Bohužiaľ, jeho snahu zmaril vpád vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Dubčeka zatkli a odvliekli do Moskvy.
Ďalšie významné osobnosti nájdeš aj na Martinskom cintoríne, na Ondrejskom cintoríne či pri Kozej bráne v Bratislave. V Modre je pochovaný významný Slovák Ľudovít Štúr a v Ružomberku zase maliar Ľudovít Fulla.
Stále sú zdrojom inšpirácie a odvahy
Slávni Slováci a Slovenky sú aj po smrti naďalej inšpiráciou pre ďalšie generácie, čiže aj pre teba a pre mňa. Návšteva miesta ich posledného odpočinku ti môže dodať odvahu a ísť si za svojím snom tak, ako išli oni.
„Žime a konajme tak, aby hranice ľudí nerozdeľovali, ale spájali.“
Alexander Dubček
Preto ak pôjdeš s rodinou zapáliť sviečky svojim blízkym, spomeň si aj na Slovákov, vďaka ktorým je dnes Slovensko o krôčik k lepšej, vzdelanejšej a sčítanejšej spoločnosti a zapáľ im na ich počesť sviečku.
Zdroje:
https://www.teraz.sk/import/cintoriny-svet-sr-foto/288669-clanok.html
https://matica.sk/politika-alexandra-dubceka/
https://www.martin.sk/narodny-cintorin-v-modernom-sate/d-56430
