Určite si zachytil*a, že sa niečo deje na Blízkom východe. Možno ti to príde ako „ďalší konflikt ďaleko od nás“, ale realita je taká, že zasahuje životy miliónov ľudí – a nepriamo aj ten tvoj. Celé sa to točí okolo miesta, o ktorom väčšina ľudí u nás predtým ani nepočula: Hormuzský prieliv.
Čo je vlastne Hormuzský prieliv?
Predstav si diaľnicu, cez ktorú musí prejsť obrovské množstvo kamiónov, ktoré vezú tony fakt potrebného tovaru. Teraz si predstav, že by sa táto cesta zablokovala.
Presne tak funguje Hormuzský prieliv.
Je to úzky pás mora medzi Iránom a krajinami ako Omán a Spojené arabské emiráty. Aj keď má v najužšom bode len asi 33 km na šírku, prechádza cez neho približne 20 % svetovej ropy a je to jedna z najdôležitejších námorných trás na svete.
Čo sa deje teraz?
Po útokoch USA a Izraela na Irán sa situácia dramaticky vyostrila. Irán hrozí útokmi na lode a tankery prechádzajúce Hormuzským prielivom a kvôli tomuto riziku sa mnohé tankery oblasti vyhýbajú. Podľa The Telegraph v prielive Irán položil míny.
Ak by sa niekto napriek tomu rozhodol prielivom prejsť, môže to mať veľmi vážne následky. Hrozí poškodenie alebo úplné zničenie lode, únik ropy do mora, ktorý by spôsobil ekologickú katastrofu, a čo je najdôležitejšie, riskovali by aj životy posádky.
Hormuzský prieliv, jedna z najfrekventovanejších námorných ciest na prepravu ropy na svete, je tak prakticky zablokovaný.
Prečo má Irán právo rozhodovať, čo sa v prielive deje?
Irán má podľa pravidiel OSN právo sledovať a kontrolovať svoje vody až do približne 22 kilometrov od pobrežia. Hormuzský prieliv sa nachádza len vo vodách Iránu a Ománu, takže tieto krajiny majú nad prielivom strategickú kontrolu.
Prečo je to problém?
Keď sa zablokuje takto dôležitá „cesta“, nespôsobí to problém len v regióne, ale spustí to reťazovú reakciu po celom svete. S ropou sa totiž obchoduje celosvetovo, takže aj keď je Slovensko malá vnútrozemská krajina uprostred Európy, aj nás sa stúpanie cien dotýka. A ak si hovoríš, že si safe, lebo všade chodíš na bicykli a žiaden benzín ti netreba, sklameme ťa.
Funguje to asi takto: Firmy a obchodníci začnú mať obavy, že bude menej ropy. To vedie k tomu, že ceny ropy rastú veľmi rýchlo, pretože trh reaguje nielen na reálny nedostatok, ale aj na očakávania a strach.
Vyššie ceny ropy sa potom postupne prenášajú do bežného života. Najprv zdražie benzín a nafta, no tým sa to nekončí. Drahšia doprava znamená, že preprava tovaru stojí viac, a to sa prejaví napríklad na cenách potravín, oblečenia či elektroniky. Výroba sa taktiež predražuje, pretože továrne potrebujú energiu a mnohé materiály, ako napríklad plasty, sa vyrábajú z ropy.
Tento efekt sa postupne nabaľuje a zasahuje ďalšie oblasti. Energia je drahšia, čo ovplyvňuje vykurovanie budov, fungovanie strojov aj skladovanie potravín. Poľnohospodári platia viac za hnojivá, čo opäť zvyšuje ceny potravín. Firmy tieto zvýšené náklady potom prenášajú na zákazníkov tým, že dvihnú ceny svojich produktov.
Dôležité je, že k tomu môže dochádzať aj vtedy, keď ropa cez prieliv začne prúdiť. Stačí samotné riziko a neistota, aby trhy zareagovali a ceny išli hore.
Slovenská vláda: lacnejšia nafta pre domácich, problém v Bruseli
Naša vláda zaviedla 30-dňové mimoriadne opatrenia, ktorými napríklad obmedzila, koľko si môžeš natankovať (jednu plnú nádrž + jeden 10-litrový kanister), čiastočne obmedzila vývoz nafty do zahraničia a zároveň zaviedla dvojité ceny: lacnejšiu pre domácich vodičov a vyššiu pre autá so zahraničnými značkami.
Problém je, že práve toto rozlišovanie medzi domácimi a zahraničnými vodičmi Európska komisia označila za diskriminačné a v rozpore s pravidlami EÚ, keďže máme v Únii jednotný trh a teda všetci, bez ohľadu na štátnu príslušnosť, máme mať rovnaké podmienky.
„Hoci chápeme potrebu podporovať občanov, najmä v tejto dobe, opatrenia nesmú diskriminovať na základe štátnej príslušnosti ani narúšať integritu nášho jednotného trhu.“
Ricardo Cardoso, hovorca Európskej komisie
Dá sa s tým niečo robiť?
Americký prezident Donald Trump dal Iránu najprv 48 hodín na to, aby prieliv uvoľnil, inak iránske elektrárne „zrovná so zemou.“ Potom predĺžil toto ultimátum o ďalších 5 dní, ktoré práve prebiehajú. Posunutie svojho deadlinu zdôvodnil tým, že rokovania s Iránom o ukončení vojny sú veľmi produktívne (Irán nič také nepotvrdil), a že v budúcnosti by Hormuzský prieliv mohli prevádzkovať spoločne (nepotvrdili ani toto).
Neznamená to, že rokovania skutočne neprebiehajú, no kým ich nepotvrdí druhá strana, je ťažké posúdiť ich dôveryhodnosť.
A ak sa pýtaš, prečo sa spoliehame na jeden úzky prieliv, rovnakú otázku si kládli aj krajiny vyvážajúce ropu v Perzskom zálive. Preto vybudovali pozemné trasy. Napríklad Saudská Arábia prevádzkuje 1 200 km dlhý ropovod East–West Crude Oil Pipeline. V minulosti krajina dokonca dočasne prispôsobila plynovod, aby cezeň mohla prepravovať ropu namiesto plynu.
Problémom zostáva, že tieto pozemné a náhradné trasy nemajú takú kapacitu ako Hormuzský prieliv a často sú drahšie alebo technicky náročnejšie. Navyše vedú len z niektorých oblastí a nemôžu nahradiť všetku námorne prepravovanú ropu, takže prieliv zostáva kľúčovou cestou pre celý región.
Prečo by ťa to okrem ceny benzínu malo zaujímať?
Toto všetko ukazuje, ako veľmi je dnešný svet prepojený. Konflikt tisíce kilometrov od teba môže ovplyvniť ceny vecí, ktoré si kupuješ každý deň, aj množstvo peňazí, ktoré vašim zostane na konci mesiaca.
Zároveň je dôležité nezabúdať, že za všetkými ekonomickými dopadmi sú ľudia na Blízkom východe, ktorých životy konflikt priamo ohrozuje a mení na nepoznanie.
