Ako byť zdravý? To je otázka, ktorú si už položilo veľa ľudí. Niektorí volia celkovú zmenu životného štýlu, niekto zase hľadá rýchle riešenia v zázračných vodičkách a injekciách na chudnutie. Naša cesta za zdravím je často frustrujúca a ľahko môžeme dospieť k záverom, ktoré nie sú pravdivé. Je cukor naozaj zlý? Sú ľudia, ktorí raňajkujú zdravší ako tí, čo nie?
O tom sme sa porozprávali s nutričným expertom Norbertom Gaburjákom.
V rozhovore sa dozvieš:
- Čo je to health seeking behaviour?
- Ako nás môže hľadanie zdravia priviesť k šarlatánom?
- Prečo sú vegetariáni zdravší ako ľudia, ktorí jedia mäso?
- Sú naozaj raňajky základom dňa?
- Ako pristupovať kriticky k informáciám o zdraví?
Čo si má človek predstaviť pod pojmom health seeking behaviour (hľadanie zdravia)?
Ide o rôzne správanie a návyky, ktoré človek robí vedome alebo aj podvedome s cieľom zlepšiť svoje zdravie. Môže to byť niečo priamočiare, napríklad sa rozhodnem jesť viac zeleniny. Ale môže to byť aj vedľajší efekt iných zmien. A tu nastáva problém: ľudia si často myslia, že jeden konkrétny krok je príčinou ich lepšieho zdravia.
Napríklad, niekto sa rozhodne vynechať zo svojej stravy cukor lebo si niekde na sociálnych sieťach prečítal, že mu škodí. A zrazu sa cíti lepšie. Lenže v skutočnosti sa mu zlepšil život preto, že popri tom začal viac cvičiť, lepšie spať, menej piť alkohol, jesť zdravšie jedlá. Cukor je len náhodný faktor. To isté sa deje s lepkom, vajíčkami či mäsom. Raz sú označované za „zlé“, inokedy za „dobré“.
V skutočnosti však schudol preto, že celkovo znížil kalorický príjem, začal sa viac hýbať a zdravšie jesť. To je typická zámena korelácie a kauzality.
Zámena korelácie za kauzalitu znamená, že človek si myslí, že jedna vec spôsobila druhú, len preto, že sa dejú spolu. Čiže: vidíme súvis (korelácia), ale omylom z toho urobíme príčinu (kauzalitu).
To znamená, že health seeking behaviour môže viesť k pozitívnym výsledkom, aj keď je postavené na nesprávnych informáciách?
Áno. Človek sa rozhodne niečo zmeniť, motivuje sa, urobí jednu vec, ale popri nej spustí celú kaskádu ďalších pozitívnych zmien. A potom všetko pripíše tej jednej veci, ktorá bola často len trendom z internetu.
Je health seeking behaviour pozitívny alebo negatívny trend?
Je to dvojsečná zbraň. Ak človek chápe, ako to funguje, môže to byť jeden z najlepších javov pre zdravie a výživu. Vo svete je veľa protichodných informácií. Na internete nájdeš v jednej sekunde článok, že niečo je zdravé, a hneď ďalší, že je to škodlivé. Vie to človeka zmiasť. Ale ak sa na to pozrieme správne, vieme si zobrať pozitíva.
Napríklad spomínaný cukor. Nehovorím, že treba jesť kilá cukru denne. Ale keď niekto povie: „Obmedzím sladkosti,“ a začne ich nahrádzať ovocím, zeleninou či celozrnnými výrobkami, výsledok je super. Človek si povie: „Fajn, obmedzenie cukru mi pomohlo,“ ale nezakáže si ho úplne, nešíri pseudovedu, nedémonizuje ho. Vie, že cukor môže byť súčasťou života, napríklad na oslavách, pri výletoch a podobne.
Ale keď sa to preženie, tak z toho vznikne problém?
Ak niekto zameria všetku pozornosť len na jednu vec, začne ju démonizovať a vytvárať zakázané ovocie, väčšinou to dlho neudrží. Potom spadne späť a často ešte horšie, s pocitom viny a frustráciou.
Preto hovorím, že health seeking behaviour môže byť pozitívny aj negatívny jav. Je to ako snehová guľa. Môže sa nabaľovať pozitívnymi zmenami, napríklad lepšie spím, mám viac energie, cvičím, zdravšie jem alebo negatívnymi, napríklad šírim pseudovedu, hľadám nepriateľov vo výžive, vytváram si stres.
Dá sa takéto vedomé hľadanie zdravia zneužiť marketingovo?
Samozrejme. Typický príklad sú rôzni šarlatáni na internete. Predávajú prášky, vodičky, „zázračné“ doplnky. Človek si povie: „Chcem so sebou niečo spraviť,“ kúpi produkt za stovky eur, ale zároveň začne cvičiť, lepšie spať, menej piť alkohol. Po mesiaci sa cíti lepšie, schudne pár kíl. A všetko pripíše tej zázračnej vodičke a nedáva si do súvisu, že zmenil svoj prístup k životu a zdraviu. Je presvedčený, že za jeho úspechom stojí iba zázračná vodička, a tak o nej začne hovoriť ďalším.
Lekár ho pochváli, že má lepšie výsledky, ale ani netuší, že ten človek vyhodil peniaze za placebo a myslí si, že práve preto je zdravší. Toto je presne mechanizmus, ako sa dá health seeking behaviour marketingovo zneužiť.
Myslíš, že health seeking behaviour je skôr trend dneška, alebo to tu bolo vždy?
Podľa mňa to tu bolo vždy. Ľudia majú tendenciu zamieňať si koreláciu s kauzalitou od nepamäti. Kedysi napríklad domorodci obetovali človeka, aby prišiel dážď a keď naozaj začalo pršať, spojili to s obetou. To je v princípe to isté, len v inom prostredí.
Ukazuje sa to vo výžive, aj vo vede ako takej. Existuje jedna populárna štúdia, ktorá porovnávala vegetariánov a ľudí, čo jedia mäso. Vyšlo v nej, že vegetariáni sú zdravší. Lenže výskumníci neurobili korekciu na health seeking behaviour. Vegetariáni totiž častejšie nefajčili, menej pili alkohol, viac sa hýbali a celkovo viac premýšľali o zdraví. A práve to boli tie faktory, ktoré ich robili zdravšími, nie samotné vyradenie mäsa. Výsledok bol však skreslený.
Neskôr sa spravili štúdie, kde porovnali ľudí so zdravším životným štýlom, nefajčiarov, aktívnych, s rovnakou hmotnosťou a tam už nebol rozdiel medzi vegetariánmi a „mäsožravcami“. Výsledkom bolo, že obe skupiny môžu byť rovnako zdravé, ak dodržujú základné princípy zdravého života.
Podobný mýtus vznikol aj pri raňajkách. Vieš to vysvetliť?
Dlho sa hovorilo, že „raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa“. Štúdie ukazovali, že ľudia, ktorí raňajkujú, sú zdravší. Ale opäť to bola zámena korelácie a kauzality. Ľudia, čo pravidelne raňajkujú, majú často lepší režim, menej pijú, menej fajčia, viac športujú. To boli tie faktory, ktoré stáli za ich zdravím.
Keď sa porovnali dve rovnako zdravé skupiny, jedna raňajkovala, druhá nie, rozdiely zmizli. Čiže výsledok bol, že ak ti raňajky vyhovujú, raňajkuj. Ak ti nevyhovujú, nemusíš. Hlavné je dodržiavať základné pravidlá, a to pestrú stravu, dostatok bielkovín, zeleniny a celkovú pohodu.
Ako podľa teba ovplyvňuje health seeking behaviour nástup umelej inteligencie?
Už sa mi viackrát stalo, že prišla klientka a povedala: „Riešila som si jedálniček cez umelú inteligenciu.“ Najčastejšie sa jej pýtali, koľko majú jesť alebo aký deficit si nastaviť, keď chcú chudnúť. A odpovede AI bývali relatívne rozumné, ak sa otázka položila dobre.
Problém je, že AI väčšinou len potvrdí to, čo od nej človek očakáva. Ak sa niekto spýta: „Je cukor zlý?“ Umelá inteligencia nájde štúdie, kde ľudia, ktorí jedli cukor, boli menej zdraví. Lenže opäť ide o klasický problém. Ľudia, čo jedia veľa cukru, väčšinou menej športujú, majú horšiu životosprávu. Nie je to teda o samotnom cukre.
Čiže AI je skôr zrkadlo, ktoré potvrdzuje to, čo si myslíme?
Presne. Zatiaľ nie je bojovníkom proti pseudovede, je skôr neutrálna. Ak sa človek dobre pýta, dostane dobrú odpoveď. Ak sa pýta so skreslením, dostane skreslenú odpoveď. Vie spraviť aj celkom dobrý jedálniček, keď jej zadáš detailné informácie. Ale problém je, že ľudia často „nevedia, čo nevedia“. To znamená, že sa nevedia správne opýtať.
Napríklad?
Človek sa spýta: „Koľko mám jesť?“ AI mu vypočíta deficit 450 kcal denne. Lenže nespýta sa: „Čo budem robiť, keď budem mať hlad? Ako zvládnem chute na sladké? Čo keď príde piatok večer?“ A tu AI zlyháva. Lebo vie dať číslo, ale nevie človeka koučovať. A práve koučovanie, teda riešenie reálnych situácií, je to, čo rozhoduje, či človek uspokojivo zvládne dlhodobú zmenu.
Čiže vnímaš AI ako doplnok, ale nie plnohodnotnú náhradu odborníka?
Môže byť užitočná, ale zatiaľ nie je schopná nahradiť ľudský prístup, ktorý zohľadní psychiku, prostredie a správanie. Možno o pár rokov sa to zmení, ale dnes je to skôr pomocník než kouč.
Ako kriticky pristupovať k informáciám o zdraví?
Najdôležitejšie je naučiť sa kriticky rozmýšľať. Lebo vždy vznikne nejaká nová pseudoveda alebo trend. Základ je spochybniť tvrdenie a skúsiť si povedať: „Prečo by to nemuselo byť pravda?“
Dám príklad. Na Instagrame niekomu vyskočí video: „Ľudia nevedia schudnúť, lebo majú vysoký kortizol.“ Jedno z najviac stresujúcich miest v histórii bol koncentračný tábor. A tam nikto nebol obézny. Čiže kortizol určite nezastavuje chudnutie. Keby to bola pravda, stačila by ampulka kortizolu a človek by nikdy neschudol. To je nezmysel.
Treba sa vždy riadiť kritickým myslením a základnými zákonmi fyziky, ako je zákon zachovania energie. Na udržanie hmotnosti treba rovnováhu, na schudnutie deficit, na pribratie nadbytok. Väčšina mýtov sa dá vyvrátiť práve týmto základom.
Ako teda pristupovať k svojmu zdraviu tak, aby sme nespadli do extrémov?
Najprv je dobré odosobniť sa od pocitu zlyhania. Netreba si vyčítať, že som niečo pokazil/a alebo že „na to nemám“. Všetci sme ľudia a každý z nás už v živote spravil nejaký extrém, ktorý nevydržal. Dôležité je povedať si: minulosť je minulosť, idem odznova.
Potom si treba voliť cesty, ktoré mi vyhovujú a sú dlhodobo udržateľné. Nejde o to, čo funguje týždeň alebo mesiac, ale čo dokážem udržať roky.
Základom je pestrá strava, primeraný kalorický príjem, pohyb, kvalitný spánok a zvládanie stresu. Ak toto človek dodržiava, nemusí sa báť, že zablúdi do pseudovedy alebo extrémov.
A najdôležitejšie, aby by bol akýkoľvek plán, nemôžeme si niečo zakazovať a strániť sa tomu navždy, to by takmer nikto nevydržal. Preto treba hľadať rovnováhu medzi zdravím a radosťou zo života.
Kto je Norbert Gaburják?
Vyštudoval pokročilú nutričnú vedu (úroveň 5) a získal diplom od organizácie MNU.
🥦 MNU (Mac-Nutrition Uni) je uznávaný program výživového vzdelávania, ktorý sa zameriava na vedecky podložené informácie o výžive, metabolizme a behaviorálnych stratégiách. Je známy tým, že kladie dôraz na praktické využitie poznatkov a kritické myslenie, aby výživoví špecialisti dokázali odlíšiť fakty od mýtov.
Aktívne sa venuje mentoringu a prednášaniu odbornej verejnosti, ako sú nutriční špecialisti, lekári alebo tréneri. O nutričnej vede vzdeláva ľudí aj prostredníctvom prednášok (Nerd Nite, Slovenská zdravotnícka univerzita) a v podcaste Činky a brokolica, v ktorom okrem iného odhaľuje spolu s kolegom rôzne mýty o výžive a pohybe. Vo svojej praxi kombinuje výskum, prax aj kritické myslenie.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G (meme generator)
