Generácia,
ktorá sa zaujíma

Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Dvadsaťšesť rokov v prezidentskom kresle sedeli a rozhodovali iba muži. To sa však zmenilo v roku 2019, keď doň zasadla prvá žena, prezidentka Zuzana Čaputová. Počas svojho prezidentského obdobia vymenovala piatich premiérov, aj úradnícku vládu, musela sa vysporiadať s celosvetovou pandémiou či teroristickým útokom. Čo všetko zažila prezidentka počas svojej päťročnice, ktorá sa pomaly chýli ku koncu?

Kto je to Zuzana Čaputová?

Zuzana Čaputová sa narodila v roku 1973 v Bratislave. Jej kroky po strednej škole poputovali na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Po ukončení školy začala pracovať v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení a neskôr aj ako zástupkyňa prednostu mestského úradu. 

Ako dvadsaťpäťročná sa rozhodla venovať problematike týraných a zneužívaných žien. V neziskovom sektore našla svoje poslanie aj ako projektová manažérka EQ Klubu, kde pracovala na rozvoji miestnych komunít.

Zdroj: gettyimages.com

Najdlhšie však zotrvala v spolupráci s občianskym združením VIA JURIS, pre ktoré pracovala ako právnička 16 rokov. V organizácii sa zameriavala na témy ako napríklad kontrola verejnej moci či zodpovednosť verejných činiteľov. 

Za boj proti skládke odpadu získala prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu

Pezinská skládka sa stala ústrednou témou mnohých aktérov dezinformačnej scény, hejterov aj politikov, ktorí používali skládku na urážanie a dehonestovanie súčasnej prezidentky.

O čom to hovoria? Kauza pezinskej skládky sa začala už v roku 1999, kedy celý nápad z dielne firmy Ekologická skládka a.s. vystavať obrovskú skládku odpadu v blízkosti mesta, vznikol. Skládka mala byť veľká ako 12 futbalových ihrísk. Mesto Pezinok tento nápad neschválilo, no napriek tomu Krajský stavebný úrad v Bratislave výstavbu povolil. Pezinčania vyjadrili svoj nesúhlas rozsiahlymi protestami. V roku 2008 viac ako 6000 obyvateľov mesta Pezinok vyšlo do ulíc.

Inšpekcia životného prostredia napriek protestom priestor skolaudovala, a tak začali v roku 2010 vyvážať na skládku prvé odpady. Pezinčania s podporou organizácie VIA IURIS a s advokátkou Zuzanou Čaputovou však svoj boj nevzdali. 

So svojou iniciatívou Sládka nepatrí do mesta ďalej trvali na jej zrušení. Zuzana Čaputová zapojila do boja proti skládke rôznych umelcov, študentov, podniky aj aktivistov. Na problém neustále upozorňovali aj vďaka pokojným protestom, koncertom či výstave fotografií.

Zdroj: https://nechcemeskladku.szm.com/

V roku 2010 sa s problémom obrátili aj na Európsky parlament. O dva roky na to už o kauze pezinskej skládky diskutoval Súdny dvor Európskej únie, ktorý rozhodol v prospech Pezinčanov. Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil povolenie na novú skládku odpadov v Pezinku. 

Úspešný koniec tohto príbehu ocenili v roku 2016 v San Franciscu. Zuzane Čaputovej vtedy udelili medzinárodnú cenu Goldman Environmental Prize. Táto cena je veľmi prestížna a prirovnáva sa k Nobelovej cene.

Z advokátky prezidentka

V decembri 2017 Čaputová vstúpila do strany Progresívne Slovensko, kde ju po pár týždňoch zvolili aj za podpredsedníčku strany. 

Vo februári 2018 celé Slovensko zasiahla vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Túto udalosť označila Čaputová za zlomový okamih, kedy sa rozhodla kandidovať za prezidentku s cieľom obnoviť v spoločnosti dôveru, posilniť spravodlivosť, ochranu ľudskej dôstojnosti a civilizačnú príslušnosť k demokratickej Európe.

Zdroj: gettyimages.com

O rok na to bojovali proti sebe dvaja nezávislí kandidáti – Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič v druhom kole prezidentských volieb. Šefčovičovi vyjadrila podporu strana Smer, zatiaľ čo za Čaputovou stálo hnutie Progresívne Slovensko, strana SaS a hnutie OĽANO. 

V druhom kole prezidentských volieb nakoniec zvíťazila Zuzana Čaputová nad Marošom Šefčovičom s podporou 1 056 582 hlasov voličov (58,4% platných hlasov).

Slovensko si tak po prvýkrát v histórii zvolilo za prezidentku ženu

Ešte pred nástupom do funkcie zrušila členstvo v strane Progresívne Slovensko, aby mohla vykonávať svoju novú pracovnú pozíciu nadstranícky.

„Neprišla som vládnuť, ale slúžiť občanom a obyvateľom Slovenska,“ povedala Čaputová 15. júna 2019 pri inaugurácii. 

Ako vyzeralo jej 5 rokov v paláci?

Prezidentka si na svoju päťročnicu stanovila tri hlavné priority. Prvou bola spravodlivosť v polícii, súdnom systéme a v prokuratúre. Druhou prioritou bola zase sociálna politika, najmä problém so službami dlhodobej starostlivosti o seniorov a poslednou, treťou prioritou bola ochrana životného prostredia.

Jednou z kompetencií prezidenta na Slovensku je aj udeľovanie milostí a amnestií. Počas jej doterajšieho pôsobenia ju požiadalo o milosť 6 132 ľudí a do dnešného dňa ju udelila 28 z nich. Vo svojom prezidentskom podcaste Zjednotená krajina povedala, že udeľovanie milostí je jednou z kompetencií, ktorú vníma veľmi zodpovedne a je to pre ňu srdcová záležitosť. Uviedla, že ku každej jednej žiadosti o milosť pristupuje individuálne, aby zistila, či si daný človek milosť zaslúži alebo nie.

Počas piatich rokov v paláci Čaputová pracovala až s piatimi premiérmi. Počas jej nástupu bol pri moci Peter Pellegrini. V roku 2020 vyhral voľby Igor Matovič, ktorého obdobie v premiérskom kresle zasiahla pandémia. Tá viedla k nezhodám v koalícii a výmene Matoviča za Eduarda Hegera. 

Tým sa však koaličná kríza nevyriešila. Neustále sa prehlbovala a prišla až do bodu, kedy sa prezidentka rozhodla vymenovať úradnícku vládu na čele s viceguvernérom Národnej banky Slovenska Ľudovítom Ódorom. Táto vláda priviedla Slovensko k predčasným voľbám, kedy sa po štvrtýkrát v histórii Slovenska stal premiérom Robert Fico.

Vo februári 2022 Ukrajinu napadlo Rusko, čo veľmi zásadne ovplyvnilo aj náladu na Slovensku. Prezidentka v roku 2023 prijala na návštevu prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, ktorému vyjadrila plnú podporu pri snahe o vstup do NATO a EÚ. Čaputová takisto navštívila Kyjev v máji 2022 a spolu s českým prezidentom Pavlom v apríli 2023, kde potvrdila svoj pozitívny postoj k Ukrajine.

Tretí rok v prezidentskom kresle bol náročný nielen kvôli zúriacej vojne na Ukrajine. Slovensko zasiahla tragická udalosť, a to teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave v klube Tepláreň. Útočník vtedy zastrelil dvoch mladých, nevinných ľudí Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. Hoci si vrah svoje obete vybral náhodne, jeho motív bol podľa riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry: „…z nenávisti voči skupine osôb a jednotlivcovi, pre ich skutočnú alebo domnelú sexuálnu orientáciu.“

Prezidentka bola v ten deň na mieste udalosti, kde povedala: „Prepáčte. To nie vy sa máte cítiť ohrození. Nie vy sem nepatríte. To na Slovensko nepatrí nenávisť a netolerancia.“ Vyjadrila tak podporu ľuďom z LGBTI+ komunity.

Kto vystrieda Zuzanu Čaputovú?

Zuzane Čaputovej končí prezidentské obdobie už tento rok. V nasledujúcich voľbách sa rozhodla nekandidovať, kvôli neustálym útokom na ňu a jej rodinu.

 Do tohtoročných prezidentských volieb kandiduje 11 mužov, ktorí si zmerajú sily 23. marca 2024.

Zuzane Čaputovej za jej politické pôsobenie patrí Rad Andreja Hlinku I. triedy, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.

Takisto získala rôzne ceny ako Európska osobnosť roka za úspechy v oblasti politiky, obchodu a inovácií, v roku 2019 si vyslúžila titul Ambasádorka životného prostredia od Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny a ocenili ju aj Európskou cenou za politickú kultúru.

Reklama

Vyber si viac z Politika polopate